PRIESKUM Žije sa nám po roku 1989 lepšie? Slováci sú rozdelení

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Približne polovica Slovákov si myslí, že nový režim po Novembri ’89 priniesol zlepšenie kvality života pre bežných ľudí. O opaku je presvedčených necelých 40 percent. Približne 12 percent populácie sa domnieva, že sa zmenou režimu na kvalite života veľa nezmenilo. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Go4insight.

Analýza ukázala aj to, že za najväčšiu výhodu súčasných pomerov sú označované najmä otvorené hranice, lepšia životná úroveň a sloboda slova. Tí, ktorí tvrdia, že pre život ľudí na Slovensku bol lepší predchádzajúci režim, v prieskume poukazujú na zníženie svojej životnej úrovne, zhoršenie medziľudských vzťahov a problémy so zamestnaním. Agentúru SITA o tom informoval Rastislav Kočan z Go4insight.

Prieskumová agentúra konštatuje, že na Slovensku sú po 30 rokoch dve veľké skupiny obyvateľov, ktorí vnímajú dôsledok novembrových udalostí roka 1989 celkom odlišne. „Muži a ženy sa vo vnímaní života na Slovensku pred a po Novembri ’89 neodlišujú, rozdiely prichádzajú hlavne s rastúcim vekom a dosiahnutým vzdelaním. Najpozitívnejší názor na život po zmene režimu majú mladí ľudia, ľudia s vyšším sociálnym statusom, obyvatelia Bratislavského kraja a ľudia žijúci vo väčších mestách,“ uvádza agentúra.

Dodáva, že čím starší je človek a zároveň čím nižšie má vzdelanie, tým negatívnejšie vníma kvalitu života po Novembri ‘89 a tvrdí, že na Slovensku sa v súčasnosti žije horšie ako pred rokom 1989. Najvýraznejší negatívny názor majú ľudia vo veku nad 60 rokov. Život po páde komunizmu považuje 56 percent z nich za horší, z toho 33 percent za výrazne horší.

Prieskum ukázal, že 45 percent respondentov vníma otvorenie hraníc a s ním spojené cestovanie či štúdium v zahraničí ako významný pozitívny výdobytok Nežnej revolúcie. Podľa viac ako štvrtiny populácie sa po roku 1989 výrazne zlepšila aj životná úroveň, ktorá pre ľudí reprezentuje lepšiu dostupnosť tovaru v obchodoch, vyššie platy, lepšiu ekonomickú situáciu domácnosti či viac možností pre mladých. Túto zmenu vnímajú najviac ľudia, ktorí sú v súčasnosti v strednom veku (40-59 rokov).

Podľa ďalšej štvrtiny ľudí je pozitívnym výdobytkom sloboda prejavu, náboženská sloboda a väčšia informovanosť. Tento názor zastávajú častejšie mladší ľudia do 40 rokov, ktorí prednovembrový režim zažili iba ako deti alebo nezažili vôbec.

Časť populácie Slovenska si však podľa prieskumu myslí, že životná úroveň socialistického (Česko)Slovenska bola vyššia. Takmer 30 percent obyvateľstva vníma zhoršenie životnej úrovne po Nežnej revolúcii. „Myslia tým hlavne finančnú situáciu ich domácnosti, nízke platy a dôchodky, horšiu dostupnosť bývania, ako aj nižšiu kvalitu potravín. Negatívnejšie situáciu vnímajú práve pamätníci revolúcie vo veku nad 60 rokov a tí s nižším vzdelaním,“ priblížila prieskumová agentúra.

Dodáva, že ďalšou oblasťou, kde je vnímané zhoršenie, sú vzťahy medzi ľuďmi, pričom kritickejší sú opäť pamätníci, ale tentoraz s vyšším vzdelaním, najviac ľudia nad 60 rokov. Ľudia v strednom veku tvrdia, že sa zhoršili aj možnosti zamestnania či podstatne sa zvýšila nezamestnanosť. Najviac negatívni sú starší pamätníci nad 60 rokov, podľa ktorých sa zhoršila situácia aj v sociálnom systéme, zdravotníctve, školstve a zvýšila sa kriminalita.

Takmer desatina populácie za zhoršenie považuje nedostatky právneho štátu. Na túto oblasť sú obzvlášť citliví vzdelanejší ľudia z vyšších sociálnych skupín, ktorí vo všeobecnosti novembrové zmeny považujú za pozitívne.

Reprezentatívny prieskum uskutočnila agentúra na populácii Slovenska vo veku 15-79 rokov, na vzorke 1 000 respondentov na prelome septembra a októbra. Prieskum realizovali metódou Multimode – kombináciou osobného a online dopytovania.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...