Urmamič: Mazurek a Uhrík sa budú snažiť využiť svoje mandáty pre ďalšie pôsobenie v politike

Milan Uhrík a Milan Mazurek (Zdroj: Facebook)

Udalosti uplynulých dní z domáceho aj zahraničného prostredia pre Denník Slovensko zhodnotil majiteľ agentúry Communications & Campaigns a politický analytik Martin Urmanič. 

Premiér Igor Matovič si na utorkovej tlačovej konferencii de facto pripísal zodpovednosť za 4-tisíc obetí pandémie. Údajne si ich berie na svoje ramená. Pokiaľ svoje slová myslel vážne, čo by malo v tomto momente nasledovať?

Nakoľko nežijeme v štandardnom svete so štandardnou politickou kultúrou, tak nepoviem, čo by malo nasledovať, pretože by to aj tak bolo z kategórie sci-fi. Poviem čo nasledovať bude – nič. Nestane sa vôbec nič. Tak ako sa nič nestalo keď opakovane hádzal vinu za obete pandémie na vicepremiéra Sulíka. Išlo čisto iba o rétorické cvičenie za účastí médií. Nič viac.

Ľudovú stranu Naše Slovensko opúšťa, popri iných, europoslanec Milan Uhrík a poslanec Milan Mazurek. Dá sa povedať, že práve títo dvaja politici mali popri lídrovi Marianovi Kotlebovi najväčší výtlak. Čo Kotleba zmenou stanov ĽSNS sledoval a dá sa naozaj hovoriť o strane jedného muža tak, ako to znie aj od samotných odídencov? Myslíte si, že títo – teraz už bývalí členovia – založia časom vlastnú stranu? Prípadne, majú sa ku komu pridať?

Súhlasím s tým, že títo dvaja odídenci patrili k výrazným tváram ĽSNS. Pochybujem, že by svoje poslanecké mandáty nechali len tak „dobehnúť“ a nesnažili sa ich zužitkovať pre ďalšie pôsobenie v politike. A to buď v novom subjekte, ktorý by si prípadne založili, alebo pridaním sa k niekomu. Túto druhú verziu už aktuálne aj skúšajú. Nechajme sa prekvapiť, ako cestou sa vydajú. Je však veľmi pravdepodobné, že ĽSNS, aj keď vždy bola vnímaná predovšetkým cez osobu svojho predsedu, týmto odchodom určite stratí časť voličskej podpory.

Účasť ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej v zábavnej relácii Pumpa pohla verejnosťou, vysokou politikou a riešila sa aj na pôde RTVS. Ako sa na toto angažovanie pozeráte vy? Bolo to v poriadku? Mala sa epizóda iba natočiť inak? Prípadne, patrí vôbec takáto politická satira, podľa kritikov dokonca propaganda, do verejnoprávneho média?

Opäť sme mali v priamom prenose ukážku toho, že táto vláda a jej jednotliví členovia nezvládajú komunikáciu. Domnievam sa, že už len bazálna ľudská úcta jej mala napovedať, že jej účasť v uvedenej relácii nie je vhodná. Je to však jej zodpovednosť, tak politická, ako aj ľudská a šum, ktorý týmto narobila bol pre pani ministerku zrkadlom verejnej mienky.

Ostrí kritici vlády, analytik Eduard Chmelár aj podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha, prišli pred niekoľkými dňami o miesto na Akadémii Policajného zboru. Obaja pritom vravia o politickom rozhodnutí, ktoré sa zrodilo priamo na rezorte vnútra. Rektorka školy Lucia Kurilovská (Dobrá voľba) ale túto verziu odmieta a vraví, že spolu s nimi došlo k prepusteniu viacerých pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Komu sa dá veriť?

Je prirodzené, že každý si stojí za svojou pravdou. Ťažko robiť sudcu, keď žijeme v politikou silno polarizovanej spoločnosti. Nemám odpoveď na otázku komu sa v dnešnom svete dá veriť. Každému odporúčam, aby sledoval rôzne zdroje a názor si urobil sám. Dnešný svet je plný rôznych komunikačných obsahov, ktorých cieľom je manipulovať verejnou mienkou a získavať z toho nejaké politické body. Zorientovať sa v priestore nie je vôbec jednoduché a aj preto niektoré skupiny voličov začínajú pociťovať frustráciu z politiky.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol podľa Roberta Fica politicky zlikvidovaný. Do väzby ho vraj vzal senát, ktorého súčasťou bol sudca Juraj Kliment, podľa Fica s väzbami na OĽaNO, a tiež poukázal na údajný rodinný vzťah Klimenta s prokurátorom ÚŠP Ondrejom Repom, ktorý dal voči Kováčikovi návrh na väzobné stíhanie. Sú Ficove obavy na mieste alebo vidí problém tam, kde nie je?

Robert Fico pomenoval prepojenia ktoré videl. Na uvedenej tlačovej konferencii mu na oplátku redaktorka z TV Markíza zasa povedala, že ona tie prepojenia nevidí. Tu nastáva rozkol. Ja si osobne myslím, že je minimálne neštandardné, ak existuje takéto prepojenie a vytvára to oprávnené otázky či už politikov, alebo verejnosti. Predovšetkým otázku, či je na Slovensku s právnym štátom všetko v poriadku. Slovensko akoby stálo na nečakanej križovatke, čo s ním bude ďalej. Akokoľvek strany tvoriace dnešnú vládnu koalíciu tvrdili, že prinesú nové pomery, v zásadnej forme sa im to vôbec nepodarilo. Pôsobenie premiéra spôsobuje chaos a ten sa prenáša na výkon celej vlády.

Šéfom migračného úradu na rezorte vnútra sa stal Ján Orlovský, ktorý pôsobil ako slovenský riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti miliardára Georgea Sorosa. Neprotirečí si táto nominácia s protimigračnými názormi, ktoré vo vládnom štvorlístku najviac razí Boris Kollár a jeho hnutie Sme rodina či Richard Sulík a v neposlednom rade aj konzervatívci v OĽaNO?

Ján Orlovský je veľmi šikovný človek. To treba jednoznačne povedať. Je to jedna strana mince. Druhou je to, s akými plánmi vstupuje do pozície šéfa migračného úradu. Treba si na ne počkať. Môže sa kľudne stať, že jeho postoje budú odlišné od názorov niektorých strán, či jednotlivcov tvoriacich dnešnú vládnu moc. Potom sa dostane do situácie, kedy nedokáže vo svojom úrade presadiť ani jednu zo svojich predstáv, nakoľko narazí na iný názor vlády. Všetko však ukáže čas a predovšetkým jeho zručnosť vytvoriť takú politiku úradu, aby sa na jednej strane čo najviac približoval jeho predstavám a na druhej strane čo najviac reflektoval názor a očakávania vlády.

Novozvolený americký prezident Joe Biden začal s kultúrnou vojnou razantne. Transrodové osoby budú mať prístup do armády či do ženského športu (a naopak). Hovorí sa dokonca o zmene vizuálu 20 dolárovej bankovky, na ktorej by mala prezidenta Andrewa Jacksona vystriedať bojovníčka za práva otrokov Harriet Tubmanová, vraj kvôli väčšej diverzite. Čo si o týchto krokoch myslíte? Akým spôsobom zmenia atmosféru v americkej polarizovanej spoločnosti?

Je to ukážka toho o čo pri voľbách v USA išlo. Okrem toho, že spoločnosť v USA je nezmieriteľne rozdelená, bude sa život v Amerike meniť do úrovní, ktoré doteraz boli len v teóriách. Kam to dospeje zistíme na konci funkčného obdobia Bidena, osobne si však myslím, že tento druh kultúrnej revolúcie je úplne proti prirodzenému vývoju. Ako športovec sa napríklad zamýšľam ako chce „originálna“ žena poraziť muža „prerobeného“ na ženu? Ale toto je len taká okrajová otázka. Tento druh politiky, ktorú nastoľuje nová americká administratíva má oveľa zásadnejšie otázky a zatiaľ nemám adekvátne odpovede na to, ako má tento experiment pomôcť vývoju ľudstva.

Škótska líderka Nicola Sturgeonová vyhlásila, že má v úmysle usporiadať referendum o nezávislosti od Spojeného kráľovstva v prípade, ak vyhrá májové voľby v Škótsku. Korene tohto rozhodnutia siahajú ešte do roku, kedy Škóti hlasovali prevažne proti brexitu. Napätie medzi ňou a Borisom Johnsonom sa stupňuje. Môže sa Veľká Británia stať malým Anglickom tak, ako vtipne poznamenávajú niektorí komentátori?

Škótsko si už podobné referendum odskúšalo a jeho občania sa vyslovili za zotrvanie vo Veľkej Británii. Ale to je minulosť. Keďže Škóti boli proti Brexitu, ich hnev voči Londýnu je oprávnený.  Dá sa predpokladať, že verejná mienka by sa v takomto referende priklonila na odchod zo zväzku s Veľkou Britániou. A to sa samozrejme premiérovi Johnsonovi nepáči. Preto urobí všetko preto, aby vyhláseniu takéhoto ľudového hlasovania zabránil. Sledovanie politického diania v Británii bude preto v tomto roku mimoriadne zaujímavé.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

109

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter