Kauza Lučanský: Pochybovači sa musia pripraviť aj na verziu, že to celé inak nebolo

Milan Lučanský (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Rezort spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) v pondelok večer publikoval sériu dokumentov k tragickému úmrtiu policajného exprezidenta Milana Lučanského. Pre pochybovačov, ku ktorým som v istých momentoch sám patril, je to dôvod na naordinovanie si dávky pokory a položenie si otázky, či sme neulietali až príliš.

Faktom síce je, že mesiac trvajúca sága sa naozaj neskvela jednoznačnosťou. Otázky o dôvodnosti väzby sú legitímne, informáciu o potýčke zverejnil ako prvý nie konšpiračný, ale mienkotvorný portál Týždeň, oficiálna verzia zranenia naozaj pôsobila tragikomicky až neuveriteľne, obesenie sa na posteli na rukáve nepatrí do kategórie jednoduchých a komunikácia autorít nebola ideálna.

Ak ale cez prizmu týchto skutočností odmietneme veriť oficiálnemu stanovisku, musíme vedieť ponúknuť uveriteľnejší príbeh. A ten, že bývalý najsilnejší muž polície bol vo väzbe v ústave vedenom človekom, ktorý tam zasadol za vlády Smeru, v podstate umučený akýmsi matovičovým komandom a neskôr uškrtený niekým iným, že všetci zainteresovaní od posledného bachara, cez Lučanského advokáta až po ministerku Kolíkovú o tom klamú a že štát vierohodne sfalšoval všetky dostupné dokumenty, medzi ne nepatrí.

Pri všetkom rešpekte k prezumpcii neviny, inak poctivý policajt Milan Lučanský mohol na sklonku kariéry naozaj podľahnúť mamonu, mohol vedieť svoje samovražedné sklony pred psychológom maskovať tak, ako to robia milióny samovrahov a vyhnúť sa tak prepadnutiu majetku a mohol sa predtým zraniť spôsobom, ktorý síce na prvé počutie pôsobí deravo ako ementál, ale nie je vylúčený.

Brzdiť treba aj pri výpovediach ľudí ako Fedor Flašík, absencii akýchkoľvek zdrojov, na ktoré by sa odvolával analytik Milan Žitný, priehľadnom opozičnom ťažení politického kapitálu či vyjadreniach rodiny, ktoré sú prirodzene deformované blízkym vzťahom k nebohému a poznačené veľmi zlým, no v tejto situácií samozrejme pochopiteľným, citovým rozpoložením.

Priznať si chybu, zmeniť názor a vrátiť sa do menej „atraktívnej“ pozície neskeptika nie je hanba a treba to mať na pamäti minimálne do rozhodnutia nezávislej komisie a zatiaľ v sebe zbytočne nedusiť zlosť škodiacu nielen jej nositeľovi, ale aj napospol celej spoločnosti.

Podľa úvodných informácii totiž pôjde v prípade tejto komisie o orgán, ktorého samotné zloženie, pestré nielen po politickej ale aj po odbornej stránke, dáva veľmi vysokú záruku pravdivého uzavretia celého prípadu. Ak nebudeme dôverovať jej, potom komu a prečo?

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

39

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter