Urmanič: Ak vláda myslí zmeny pomerov vážne, mala povedať, že s prokurátorom Lipšicom neráta

Daniel Lipšic (Zdroj: SITA)

Uplynulý týždeň bol plodný na závažné spoločenské a politické udalosti. Konflikt medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom eskaloval do absurdnosti, prominentný advokát Daniel Lipšic avizoval záujem o post špeciálneho prokurátora a zranenie policajného exprezidenta Milana Lučanského otvorilo priestor mnohým špekuláciám. Toto a mnohé iné dianie pre Denník Slovensko zhodnotil majiteľ agentúry Communications & Campaigns Martin Urmanič.

Vo štvrtok polícia potvrdila obvinenie exministra hospodárstva Petra Žigu z korupcie. Aký vplyv to bude mať na dôveru voličov v jeho stranu Hlas-SD?

Ak Peter Žiga dostatočne presne a dôveryhodne vysvetlí celú vec, tak zo situácie môže vyjsť takpovediac posilnený. Aj on ako osoba a samozrejme aj strana Petra Pellegriniho. Ich odchod z materského Smeru predikuje pre nich dve zásadné politické zoskupenia, ktoré sa stali pre nich súpermi: samotná strana Smer – je to možné badať z reakcií expremiéra Roberta Fica a samozrejme strany dnešnej vládnej koalície. Reakcie Roberta Fica sú logické, nakoľko odchod svojich kolegov prirodzene nevníma pozitívne a oprávnene to považuje za zradu. Vzťahy koaličných strán k Hlasu sú dané historickými súvislosťami. Hlas – SD má preto pred sebou dostatočne veľa výziev, ktoré ho v politickej práci čakajú.

Premiér Igor Matovič ministra hospodárstva Richarda Sulíka otvorene vyhnal z koalície a nazval ho idiotom. Môže prísť k jeho odchodu?

Na jednej strane rozumiem, že predseda SaS Richard Sulík chce logicky využiť účasť vo vláde na presadzovanie svojich straníckych programových zámerov, ale na druhej strane, sedí vo vláde, kde si jednoznačne a viditeľne nerozumie s premiérom a doslova mu robí napriek. A toto hovorím aj keď reálne vidím, že postoje vicepremiéra Sulíka, resp. SaS, majú k zdravému rozumu bližšie. Z pohľadu premiéra Matoviča však nie veľmi rozumiem jeho výzve Richardovi Sulíkovi na odchod. Ak si neželá spoluprácu, či už s ním osobne, alebo so stranou SaS, nemal by situáciu hrotiť výzvami, ale ako šéf slovenskej vlády by mal priamo konať. Teda, presnejšie povedané, rozumiem tomu, čo premiér predviedol v médiách. Nešlo o skutočnú túžbu na rozchod s Richardom Sulíkom, ale bol to iba jeden z ďalších krokov z oblasti politického marketingu, ktorého cieľom bolo upútať záujem a získať výhodu medializácie takéhoto výroku. To je rokmi odsledovateľná črta jeho „politiky“. Žiadne návrhy na riešenia, len politické bonmoty, často za hranicou bežnej slušnosti či úcty k partnerom v politike. Taký bol Igor Matovič ako opozičný poslanec a takým zostáva aj ako premiér tejto krajiny. Ak si niekto myslel, že sa zmení, tak sa sklamal. Ruky zložené pred sebou počas tlačovky ešte nerobia z človeka politika. Robia ho ním reálne splnené sľuby a predovšetkým schopnosť viesť krajinu. Ak sa uchádzal o mandát voličov a aj ho dostal má ho napĺňať.

A či môže prísť k odchodu Richarda Sulíka? Ja osobne by som mu to vrelo odporúčal. Je pre mňa ťažko uveriteľný spor o charakter politiky vlády ak na jednej strane v nej sedím a na druhej strane s jej krokmi zásadne nesúhlasím. Odchod z vládneho štvorlístka by bol čestnejší a kritika vlády z pozície opozičnej strany by bola férovejšia. A keďže má koalícia dostatočný počet poslancov v NR SR, strana SaS by nerozbila ďalšiu vládu v poradí, čo je dedičstvo, ktoré si so sebou strana Richarda Sulíka nesie.

Mnoho sa toho napísalo oj o zranení väzobne stíhaného policajného exprezidenta Milana Lučanského. Bezpečnostný analytik Milan Žitný či médiá, ktoré sú vo všeobecnosti vnímané ako dôveryhodné, opierajúc sa o niekoľké vlastné zdroje, hovorili o bitke či dokonca pokuse o samovraždu. Ministerka spravodlivosti, Lučanského advokát, ale aj kontrola to popreli a vyjadrujú sa o zranení pri cvičení. Môžeme byť svedkami závažných hier alebo tieto médiá jednoducho zlyhali a zverejnili hlúposť?

Neodvážim sa hodnotiť, kto v tomto zlyhal. A možno zlyhali viacerí. Mám rôzne informácie k tejto udalosti, ale sú natoľko protichodné, že si nedovolím tvrdiť nič. Mám svoj vlastný názor na tézy o zranení pri cvičení, resp. o pokuse o samovraždu, ale čo sa naozaj stalo vedia len účastníci tohto „príbehu“.

Čo je ale nepopierateľné, chybu v samotnom úvode urobilo Ministerstvo vnútra a Ministerstvo spravodlivosti. Trochu mi pripomenuli postoj Číny keď neinformovala o nákaze vírusom Covid – 19 vo svojej krajine. Aj naše dve k tomuto prípadu kompetentné ministerstvá mlčali. Mali reagovať ihneď a tým by zamedzili šíreniu niekoľkých „overených“ verzií tohto prípadu. Ich opisu, zverejnenému po niekoľkých dňoch, časť verejnosti a tiež médií už skrátka neuverila.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí priniesol tento týždeň na vládu návrh na odvolanie svojho blízkeho spolupracovníka, vedúceho služobného úradu Mariána Kolníka. Tá mu vyhovela. Na jeho miesto zasadne manžel Krajčího asistentky David Hlubocký. Môže to byť vnímané ako rodinkárstvo, alebo problém nevidíte?

Samozrejme, že v tom problém vidím. A zásadný. Skupina strán, ktoré vytvorili po voľbách vládu, sľubovala voličom zmenu pomerov. Dokonca opakovane organizovala mohutné demonštrácie s cieľom priniesť na Slovensko slušnosť. Tá sa ale niekde na pol ceste medzi námestím a menovaním vlády Igora Matoviča stratila. Po voľbách sme svedkami viacerých neštandardných menovaní ľudí do funkcií, miesto riešenia krízových momentov v nemocniciach vymieňame ich manažmenty, sme v krízovom režime a verejné zákazky sa prideľujú bez súťaží, aj keď by sa súťažiť mohlo. No a tento prípad, na ktorý sa pýtate, je len ďalším kamienkom do mozaiky obrazu Slovenska, ktorý skladá vláda premiéra Igora Matoviča. Divadelné predstavenia so zatýkaním sú jedna vec, ale stav v akej je spoločnosť, ekonomika, kultúra vzťahov a celkovo nálada v akej žijú ľudia, je vec druhá. A tá sa dnes už dá prirovnať k ponurým náladám, aké sme zažívali, keď Vladimír Mečiar robil z našej krajiny čiernu dieru v strednej Európe. 

Jaroslav Naď avizoval podanie niekoľkých trestných oznámení na občanov, ktorí sa na internete vyhrážali zabitím jeho rodine a nazval ich „ľudským odpadom“ a „špinami“. Čo si o tom myslíte?

Je zrejmé, že vyhrážať sa inému smrťou, či ublížením na zdraví je zvrátená šialenosť. Rovnako tak je však šialené akými slovnými spojeniami častuje minister Naď občanov tejto krajiny. Všetci sa zhodujú na tom, že tak ako je neprípustné, aby sa priestorom šírila vlna nenávisti voči druhým, je neprípustné, aby sa minister vysmieval obyvateľom krajiny a urážal ich. Deklaruje to jediné – skrátka ešte nedorástol na funkciu ministra. Aj keď on si myslí opak. Správanie, ktoré si už zvykol praktizovať ako súčasť výkonu funkcie poukazuje na silnú aroganciu moci. Tí, čo sa mu vyhrážali si za svoje konanie ponesú zodpovednosť. A to je správne. Rovnako správne by však bolo, keby si svoju mieru zodpovednosti poniesol aj samotný minister obrany. Po tom, čo opakovane neudržal svoje emócie pod kontrolou a skutočne nemiestne sa vyjadril na adresu ľudí, by mal odísť z funkcie. Ospravedlnenie, ktoré však učinil až pod tlakom verejného priestoru, nie je dostatočným aktom. Žiadny politik, a už vôbec nie člen vlády, si nemôže svoje momentálne psychické rozpoloženie alebo zlú náladu ventilovať na občanoch, ktorí sú práve tí, čo mu dali moc do rúk a pre ktorých má vykonávať funkciu.    

Exminister Pavol Rusko sa nedostavil na posledné pojednávanie v kauze zmeniek. Údajne z dôvodu kyselinového útoku. Medzitým bol zatknutý a umiestnený do väzby. Šlo o pokus vyhnúť sa spravodlivosti alebo sa dá veriť jeho verzii?

Najprv si povedzme, že príbeh Pavla Ruska je jedna z najsmutnejších ukážok, ako sa dá doslova prešustrovať skvelo našliapnutá profesionálna kariéra. Pravdepodobne neuniesol tlak z úspechu a to ho zrazilo až na samotné dno. Aké mal skutočné pohnútky vie v prvom rade on a tí, ktorí sú s ním v dennom styku. A možno ani oni nie. Skrátka, odpoveď pozná len Pavol Rusko. Myslieť si ale, že sa dá dnes utiecť len tak, ako to poznáme z filmov je trochu detinské. Nie jeden podobný „útekový“ prípad z našich slovenských reálií nám ukazuje, že skôr či neskôr sa čas naplní a spravodlivosť zaťuká na dvere. Čo by sa mu asi podarilo, ak by utiekol je, že by získal nejaký čas navyše na slobode. 

O kreslo špeciálneho prokurátora má záujem Daniel Lipšic. Je to dobrý nápad a nemôže to –  vzhľadom na jeho politickú minulosť – uškodiť nezávislosti tejto inštitúcie?

Jednou vecou je jeho politická minulosť a druhou aktuálny status v akom sa samotný Daniel Lipšic nachádza vďaka nemilej udalosti, ktorú spôsobil. Aktuálne je totiž v podmienke. Ak dnešná vládna moc chce aspoň trochu dokázať, že zmeny pomerov na Slovensku myslela vážne a nebol to len kolosálny podvod na občanoch, tak by sama verejne oznámila, že s jeho službami v tejto pozícii nepočíta. Mňa osobne zaráža fakt, kto navrhol Daniela Lipšica na funkciu špeciálneho prokurátora – dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. A druhé, čo ma zaráža je, že samotný Daniel Lipšic nemá toľko úcty k samotnému právu a spravodlivosti, že vopred nepovedal, že o takejto funkcii z dôvodu jeho politickej minulosti a tiež aj z dôvodu výkonu podmienečného trestu ani len neuvažuje.

Ak toto všetko, o čom sa dnes zhovárame vidí občan, ktorý sa dnes borí s pandemickými opatreniami, s deťmi doma, s podnikaním, ktoré krachuje a očakáva pomoc, ktorá neprichádza, tak sa neradno čudovať, že všade naokolo narastá taký ten zlý pocit, či pachuť z politiky. Vláda a parlament sú jediní, kto môže situáciu reálne zmeniť. Odporúčam čo najskôr.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

74

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter