Analytik Urmanič: Niektoré opatrenia vyvolávali pochybnosti, zmenou ústavy si chcela vláda vyčistiť stôl

Martin Urmanič (Zdroj: Archív MU)

Spor Sulíka s Matovičom, či  zmena Ústavy SR. Politológ Martin Urmanič pre denník Slovensko zdieľa svoje postrehy o súčasnom politickom dianí i o protipandemických opatreniach.

Tento týždeň spoločnosťou zarezonovala zatiaľ najostrejšia kritika Zuzany Čaputovej na adresu premiéra Igora Matoviča. Ako ju čítate? Myslíte si, že to bola jednorazová záležitosť alebo budeme svedkami trvalého zhoršenia vzťahov?

Oveľa zásadnejšia nebola kritika na ktorú sa pýtate, ale reakcia na ňu. Kritika premiéra na adresu prezidentky. Aj napriek tomu, že to nebola prvá kritika prezidentky z úst premiéra ma prekvapila. Útok na prezidentku len kvôli tomu, že svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami prezentovala iný politický názor ako má premiér svedčí o všetkom možnom, len nie o slušnom Slovensku, ktorého sme mali byť od zmeny politických pomerov po voľbách svedkami. Celý tento príbeh čítam úplne rovnako ako všetky podobné verbálne cvičenia premiéra slovenskej vlády, ktorý sa dá jednoducho pomenovať: „Ja nič – to oni“. Stalo sa to už črtou politiky predsedu OĽaNO v pozícii premiéra. Aké politické body a aké politické následky z toho budú prameniť ukáže čas. A možno už nie až tak vzdialený.

Prezidentku vnímam ako ústavného činiteľa, ktorého agendou nie je konflikt za každú cenu. A aj napriek tomu, že do politiky vstupovala z iného ideového priestoru z akého je predseda vlády – bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska – nedá sa tvrdiť, že by svojimi postrehmi a komentovaním politickej prítomnosti chcela eskalovať konflikt.

Od hlavy štátu okrem iného zaznelo, že by mal predseda vlády zvážiť, že manažovanie koronakrízy odovzdá niekomu inému. Ak by k tomu malo prísť, kto je podľa vás vhodný adept?

Ľahko sa povie a ťažšie sa niekto taký hľadá. To, že koronakríza a riešenie jej dopadov doslova zvalcovalo túto vládu je dnes už faktom. Dokonca až tak, že aj naše médiá akoby ani inú tému nemali. Akoby sa tu v našej republike zastavilo úplne všetko a nebolo o čom informovať. Je to dôsledok „prekoronovania“ politiky. Mám podozrenie, že je to už až úmyselné. Niečo ako prekrytie absencie zručností tohto vládneho zoskupenia reálne riadiť štát.

Nemám meno vhodného adepta, ale myslím si, že by to mal byť politik. Avšak politik, ktorý dokáže manažovať potrebné procesy s prehľadom a bez vytvárania chaosu a zároveň ich dokáže kultivovane prezentovať nie formou rozkazov, ale formou oznamov pre občanov krajiny. Politik s autoritou a odhodlaním za svojim rozhodnutím stáť, pretože vie, že vzniklo na základe zdravých procesov.

Eskaluje aj spor medzi premiérom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Myslíte si, že k tomu prispieva aj fakt, že SaS sa preferenčne doťahuje na OĽaNO a to sa cíti ohrozené?

Ak existuje v okolí premiéra nejaký analytický tím, verím, že vie dobre čítať dáta. A na ich základe by mu mali poradiť, že konflikt s SaS mu naozaj nepomáha. SaS aktuálne profituje z tohto konfliktu. Na druhej strane však stojí otázka, či aktuálne preferencie Sulíkovej strany sú naozaj pevné a či by ich obhájili vo voľbách. Či nejde „len“ o aktuálny názor voličov istého spektra, ktorí aj napriek všetkému čo sa vláde nie veľmi darí riešiť, vidia v Richardovi Sulíkovi aspoň ako takú nádej „zdravého rozumu“.

V jednom z posledných prieskumov sa vyše polovica ľudí vyslovila za predčasné voľby. Hovoríme o reálnej možnosti?

Bude potrebné sledovať trend a ak sa výsledky zopakujú, potom sa bude dať povedať o reálnom postoji voličov. Je však absolútne reálne, že ľudia a hoci aj voliči a podporovatelia tejto vládnej koalície sú unavení, šokovaní a mnohí sklamaní „výkonom“ zoskupenia, ktorému dali vo voľbách príležitosť otočiť kormidlo dejín na Slovensku. To sa však z mnohých dôvodov nateraz neudialo.

V posledných týždňoch je obvinených alebo sa dostáva do väzby množstvo špičiek z prostredia polície či informačnej služby. Opozícia, najmä Hlas-SD a Smer-SD, naznačujú buď politickú objednávku alebo hovoria, že sa koná takpovediac bez dôkazov a na základe výpovedí kajúcnikov. Sú ich obavy opodstatnené?

Neviem či sa niekedy dozvieme, či to, čo tvrdia predstavitelia opozície je naozaj tak a teda či ide o niekoho objednávku. Nateraz by som sa držal základného pravidla prezumpcie neviny. Ja by som skôr upriamil pozornosť na niečo iné: na teatrálnosť jednotlivých zásahov. Teda až na jeden prípad a to bolo zadržanie šéfa Penty Jaroslava Haščáka. To je jeden rozmer. Tým druhým je pre mňa stále prekvapivý fakt, že pri každom zadržaní asistujú médiá. Často sú na mieste skôr, ako samotní policajti.

Témou uplynulých dní bola aj zmena Ústavy SR. Odložme teraz bokom kvalitu či nekvalitu zmien, no je podľa vás správne meniť náš najsilnejší právny predpis počas núdzového stavu? Čo si myslíte o myšlienke, že po toľkých zmenách by bolo efektívnejšie urobiť novú ústavu od základov?

Ja by som práve naopak vôbec nedával bokom kvalitu zmien. Obsah zmeny je nesmierne dôležitý a dnes vidíme, že autori návrhov sa nie veľmi vyznamenali. Čo sa týka časovania, tak pravdepodobne vládnemu štvorlístku nezostávalo nič iné, pretože niektoré protipandemické rozhodnutia a opatrenia vyvolávali oprávnené pochybnosti o ich právnej resp. až ústavnej čistote. Zmenami si vládna moc chcela takpovediac vyčisť stôl, alebo možno dokonca aj svedomie.

Myšlienka na prijatie novej ústavy nie je nová. Má svoje rácio, zároveň skrýva v sebe aj  množstvo rizík. Určite by som však práve tento čas, kedy Slovensko svojim spôsobom stratilo dych, nevidel ako najlepšie obdobie na začatie procesu príprav na tvorbu úplne novej ústavy. Ale ako manéver na prekrytie množstva iných problémov, ktoré sa od marca nakopili by takéto rozhodnutie bolo z môjho pohľadu ako politického marketéra veľmi strategické.

Lockdown sa zdal byť v našich končinách neodvratný. Ako hodnotíte jeho načasovanie?

Hodnotím ho ako najhoršie možne načasované rozhodnutie. Ľudia už nejako prekusli, že im vláda vzala Veľkú noc, či spomienku na zosnulých, ale že im významne zasiahne do procesu organizácie a príprav Vianoc a do Vianoc samotných, to bolo doteraz skôr vnímané ako niečo „čo si snáď nikto nedovolí“. A vidíme, že si dovolil. A bez mihnutia oka. A to aj napriek tomu, že niekoľko týždňov späť sme počúvali vyjadrenia, že ak neurobíme dve po sebe opakované celoplošné testovania, tak nás neminie lockdown. Nedobrovoľné nahnanie ľudí na testy sa zrealizovalo a lockdown prišiel aj tak.  Preto logicky vyvstáva niekoľko otázok: Načo bolo dobré toto branné cvičenie? Nemohol sa urobiť lockdown hneď vtedy a dnes by sme mali úplne iné čísla a v zásade aj pokoj? Prečo neboli vypočutí odborníci? Prečo sa letné mesiace nevyužili na tvorbu protipandemického plánu a teda prečo nebolo Slovensko na jeseň pripravené?  Toto všetko sa dnes v hlavách občanov denne premieta a odpovede neprichádzajú. A z toho plynie potom množstvo frustrácie a sklamania z politiky a z politikov, ktorým voliči verili.

S príchodom vakcín je na stole aj očkovanie. Hoci sa v prevažnej miere zdôrazňuje jeho dobrovoľnosť, v hre sú aj obmedzenia pre tých, ktorí ho odmietnu. Hovoríme o obmedzení cestovať, vstupovať do reštaurácii, či dokonca nastúpiť do zamestnania. Aké konzekvencie môže mať, keď pred tieto alternatívy postavíme stámilióny ľudí, ktorí sa predbežne po celom svete zaočkovať dať nechcú?

Dá sa len domýšľať, čo sa celosvetovo alebo zúžme to, celoeurópsky udeje ak milióny ľudí z rôznych dôvodov odmietnu očkovanie vakcínou, ktorej prípadné vedľajšie účinky dnes nemuseli rýchle testovania preukázať a vlády sa im budú snažiť obmedzovať niektoré z ich práv. Každý racionálne zmýšľajúci človek chápe, že pandémia má obludné rozmery a vieme, že „niečo“ zásadné s tým treba urobiť. Dnes s najväčšou pravdepodobnosťou máme jedinú možnosť a tou je vakcína. Na druhej strane však oprávnene stojí argument či bude správnou cestou zužovať rozsah práv tým ľuďom, ktorí odmietnu nedostatočne otestovanú vakcínu. To sú už ale zložité právne, ústavné a politické otázky. Určite by som však nerád videl novú éru Európy, v ktorej nastáva úpadok právnych istôt. To by totiž pravdepodobne mohlo podnietiť vznik nových politických hnutí, ktoré by sa stavali za práva tých, ktorým boli vzaté. A že to budú hnutia radikálne, nemusím asi zdôrazňovať.

— TOD

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

66

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter