V tomto roku sa pre koronakrízu znížil plat 13 percentám zamestnancov

Ilustračný obrázok (Zdroj: Unsplash.com)

V tomto roku sa pre koronakrízu znížil plat 13 percentám zamestnancov. Desať percent zamestnancov pritom naďalej dostáva znížený plat a 3 percentám zamestnancov sa ich mzda už naspäť zvýšila. Drvivej väčšine zamestnancov sa pritom plat nezmenil, pričom zvýšenie platu zažilo 8 percent oslovených zamestnancov. Posledné zvýšenie platov zažila väčšina zamestnancov na Slovensku vlani. Takúto odpoveď uviedlo 28 percent respondentov, ďalších 13 percent uviedlo, že si platovo polepšili naposledy v roku 2018, 14 percent Slovákov zažila vylepšenie zárobku pred viac ako dvoma rokmi. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v októbri tohto roka na vzorke 1 014 respondentov realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Profesia.

Nízky plat, nevyhovujúce pracovné podmienky a príliš veľa nadčasov sú hlavné dôvody, prečo sa Slováci rozhodnú pre zmenu zamestnania. Najčastejším dôvodom ukončenia pracovného pomeru je v našich končinách nespokojnosť s platom. Takúto odpoveď uviedla vyše tretina respondentov. Tento dôvod uvádzali ľudia najčastejšie v každom jednom kraji na Slovensku. Na druhom mieste skončili nevyhovujúce pracovné podmienky. Viac ako desatina oslovených tiež uviedla, že v predošlej práci sa nedokázali vysporiadať s príliš veľkým množstvom pracovných povinností a nadčasov, zlou dostupnosťou, nemožnosti kariérneho rastu či nevyhovujúcim nadriadeným.

Priaznivú situáciu na zmenu práce vidí v tomto roku len málokto. Kým vlani išlo o 35 percent ľudí, v roku, ktorý výrazne poznačila koronakríza, sa tento podiel znížil iba na šesť percent. Drvivá väčšina Slovákov nevidí dobrú príležitosť na kariérne zmeny. Aktuálnu situáciu hodnotí negatívne až 90 percent opýtaných. Rok 2020 prečkať v súčasnom zamestnaní a s príchodom nového roka pozerať po niečom novom. O takomto novoročnom predsavzatí uvažuje iba 11 percent ľudí. Naopak, až 87 percent opýtaných potvrdzuje, že zmenu práce nemá v pláne ani v roku 2021. Slováci v prieskume uvádzali, že od zmeny zamestnania ich najviac odrádzajú obavy z nestability nového pracovného miesta, strach z finančnej krízy, vyšší vek, nudnosť dochádzania za prácou mimo svojho regiónu či záväzky voči finančným inštitúciám a rodine.

Málo pracovných príležitostí v ich regióne či nízke platové ohodnotenie v pracovných inzerátoch. Tieto dve veci uvádzali respondenti ako najviac frustrujúce pri hľadaní si nového uplatnenia. Viac ako 30 percent ľudí uviedlo, že častými nepríjemnosťami, s ktorými sa stretávajú, sú tiež nedostatok pracovných príležitostí v oblasti ich záujmu a chýbajúca reakcia zo strany zamestnávateľa na odoslaný životopis.

Pri odpovediach o frustrácií pri hľadaní si práce cez internet sú pomerne rozličné odpovede v jednotlivých regiónoch. Uchádzači v Bratislavskom kraji považujú za najväčší problém nereagovanie zamestnávateľov na odoslanie životopisu, v Nitrianskom a Trnavskom kraji išlo o nízke platy v inzerátoch, v Trenčianskom a Žilinskom málo pracovných príležitostí v oblasti záujmu uchádzačov a respondenti v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji uvádzali najčastejšie nedostatok pracovných príležitostí v regióne.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter