Na Slovensku sa písalo o ceste na Mesiac už v roku 1856, ešte pred Julesom Verneom

Gustáv Reuss (Zdroj: Archív)

Deväť rokov predtým, ako písala o ceste na Mesiac legenda fantasy literárneho žánru Jules Verne, sa na Slovensku zrodil román, ktorý pojednával o rovnakom dobrodružstve. Vyšiel ale až o 130 rokov neskôr, lebo existoval len vo forme rukopisu. Po jeho autorovi Gustávovi Reussovi je dnes pomenovaná cena, ktorá sa udeľuje za najlepšiu slovenskú poviedku v žánroch fantastiky, vedeckej fantastiky a hororu

Slovensko a vedecko-fantastická literatúra sú pojmy, ktoré zdanlivo vôbec nejdú dohromady. O to viac prekvapí, že u nás máme v tomto ohľade dielo, ktoré – hoci možno nedosahuje veľkú popularitu a ani nadpriemernú kvalitu – je v istom zmysle priekopníckym.

Reč je o počine z roku 1856 s názvom „Hviezdoveda“, respektíve celým menom „Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel“, ktorý pochádza z pera gemerského učenca Gustáva Reussa.

Predbehol aj Vernea

Reus sa narodil v roku 1818 v Revúcej a bol polyhistorom, ktorý sa venoval najmä botanike, zoológii, archeológii, dejinám, zemepisu a – čo je v tomto smere najpodstatnejšie – astronómii. Práve poznatky z nej chcel totiž bežným ľuďom sprostredkovať.

„Gemerský učenec Krutohlav v románe cestuje pomocou balóna na Mesiac – a to 9 rokov pred známym románom o ceste na zemský satelit z pera Julesa Verna. Keď po návrate domov príde o balón, nestratí svoju chuť objavovať, práve naopak, rozhodne sa precestovať všetky planéty,“ píše o tejto zaujímavosti Štandard.

Krutohlav sa neskôr spolu s remeselníkmi z celého Slovenska dá do stavby veľkého šarkana, ktorý predstavuje akúsi vesmírnu loď. Na ňom následne postavy precestujú celú Slnečnú sústavu a na konci si prezrú všetky krajiny na Zemi.

Dlho žiaľ len rukopis

Zaujímavosťou je, že hoci Gustáv Reuss patril medzi generáciu štúrovcov, svoje dielo písal v gemerskom nárečí, lebo spisovnú formu, s ktorou prišiel Ľudovít Štúr, neuznával. Popularite jeho Hviezdovedy uškodilo, že vyšla až o 130 rokov neskôr a dovtedy existovala len v podobe rukopisu.

Dnes je po ňom pomenovaná Cena Gustáva Reussa, ktorá sa udeľuje v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánroch fantastiky, vedeckej fantastiky a hororu.

„Reussove zásluhy pre slovenskú kultúru prirodzene nekončia len pri tomto diele. Spísal aj prvú slovenskú botaniku, venoval sa aj zbieraniu slovenských ľudových rozprávok, porekadiel a prísloví, z ktorých neskôr čerpal aj Pavol Dobšinský. Dnes je po ňom pomenovaná Cena Gustáva Reussa, ktorá sa udeľuje v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánroch fantastiky, vedeckej fantastiky a hororu,“ uzatvára Štandard.

— TOD

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

15

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter