Šéf lekárskej komory k testovaniu: Nemôžeme sa tváriť, že vyhral som voľby, môžem všetko

Igor Matovič (Zdroj: SITA)

Ostrá kritika vládnej protipandemickej politiky, ku ktorej sa včera odhodlal šéf Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár, doznievala aj v relácii pre Denník Pravda. V nej zdravotník skonštatoval, že všetky pripomienky odborníkov k plošnému testovaniu, navyše nespoľahlivými testami, boli na Ústrednom krízovom štábe zmätené zo stola a vraj ide o nesmierne náročnú operáciu, ktorá vyčerpá čoraz potrebnejší zdravotnícky personál. Úspech v boji s pandémiou vraj tkvie v mravenčej práci a ubezpečil Slovákov, že zdravotníci boj s chorobou zvládnu.

Stredajšie poobedné mediálne prostredie žilo predovšetkým ostrým konfliktom medzi šéfom Slovenskej lekárskej komory (SLK) Mariánom Kollárom a premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO).

Pripomeňme, že medicínsky odborník obvinil vládu z toho, že ľudí plošným testovaním a jeho podmienkami vydiera, skonštatoval, že pri rozhodovaní o pandemických opatreniach sa vôbec nehľadí na názor odborníkov a nechal sa počuť, že sa viac nebude zúčastňovať rokovaní Ústredného krízového štábu (ÚKŠ).

Z úst jeho kolegu Ernesta Sivíka tiež zaznelo, že úmrtnosť na Covid-19 je na úrovni chrípky. Táto stavovská organizácia zároveň kompetentným adresovala výzvu, v ktorej ich prosila, aby plošné testovanie ešte zvážili.

Predseda vlády na tieto vyhlásenia reagoval na sociálnej sieti slovami, že „mu vybilo poistky“ a myslí si, že ide o „vedomé šírenie konšpiračných bludov“ na úrovni predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu a Matovič sa tiež obáva, že na tieto vyhlásenia množstvo samotných zdravotníkov doplatí zdravím a životmi.

Všetky pripomienky nám zmietli zo stola

O konflikte medzi lekárskou komorou a premiérom sa ešte v stredu pre Denník Pravda rozhovoril už spomenutý prezident Marián Kollár. V rozhovore v úvode zopakoval, že atmosféra na ÚKŠ ho presvedčila, že to nie je orgán, ktorý by mala komora zastupovať a to aj preto, že všetky ich pripomienky boli „zmätené zo stola“.

„Bohužiaľ, diskusia, ktorá sa vyvinula na Ústrednom krízovom štábe, nebola o odborných faktoch a názoroch, bola o tom, že je rozhodnuté politikmi a o hľadaní dôvodov ,ako to odmedializujeme a vysvetlíme ľuďom,“ opisuje svoje dojmy Kollár.

Vraj ani nevieme, aký benefit od testov očakávame

Konštatuje, že z toho bol veľmi smutný a dosť to ním údajne zatriaslo, pretože celoplošné testovanie vraj nie je vychádzka do parku a je to logisticky či finančne veľmi náročné podujatie. Takisto si myslí, že ide o neprimeranú fyzickú a psychickú a fyzickú záťaž nielen pre testujúcich, ale aj pre občanov, ktorí sa testovaniu podriaďujú.

Expert ďalej píše, že z toho dôvodu musíme skutočne zvážiť všetky okolnosti pre a proti a hlavne to, aký benefit od testovania ako krajina očakávame. A tento rozmer mu vraj na rokovaní štábu „úplne utiekol“. Konkrétne sa mu nepáčil napríklad prístup ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO).

„Niekedy sa ten názor vypočul, ale v tomto testovaní mali úplne jasno… v podstate sme tam boli ako nejaká stafáž,“ vysvetľuje s dodatkom, že aspoň takýto bol jeho názor a že možno tak situáciu vnímal len on.

Vyčerpáme energiu tých, ktorých nevieme nahradiť

„Štyri okresy a takmer 80 okresov je sakramentsky veľký rozdiel,“ myslí si. „Môžeme sa pustiť do projektov, ktoré sú nad naše sily, keď vidíme to svetlo v tuneli, čo nám pomôže, ale toto nie je to, čo nám pomôže. Nám môže pomôcť niečo úplne iné,“ pokračuje o zlom prístupe.

V zmysle Kollárových slov bude na testovanie treba odhadom 20-tisíc zdravotníkov (redakcia Denníka Pravda vypočítala, že ich chýba asi 7-tisíc, minister Naď vraví o troch tisíckach, pozn. red.).

„My si nemôžeme nechať dovoliť vyčerpať energiu týchto ľudí, ktorých budeme veľmi, opakujem, veľmi potrebovať,“ hnevá sa Kollár, nakoľko to najťažšie v súvislosti s pandémiou má podľa neho ešte len prísť. Kollár doslovne vraví o hazardovaním so zdravím tých ľudí, ktorých nevieme nahradiť.

Antigénové testy nikto neodporúča

Pokiaľ by sa niektorí zdravotníci a lekári odmietli zapojiť do plošného testovania a vláda by im to mala v čase núdzového stavu nariadiť, vraj tu môže vzniknúť problém a nesúlad s ústavou a zákonmi, nakoľko odberová stanica je podľa prezidenta komory niečo iné ako zdravotnícke zariadenie.

„Benefit akcie je neprimeraný k jej zložitosti,“ zhrňuje. „My sme sa jasne vyjadrili, antigénové testy nikto neodporúča na plošné vyšetrenie. Áno, majú svoj význam. My vieme kde, kedy a za akých okolností,“ píše s vysvetlením, že zmysel majú pre získanie niektorých potrebných dát následne aplikovaných na celé Slovensko a taktiež v lokalitách s vysokou premorenosťou.

Kollár tiež reagoval na otázku, či by bol ochotný vrátiť sa do krízového štábu. „Za týchto okolností, ktoré tam momentálne vládnu, panujú a ako vyzerá situácia, môžem povedať, že určite nie. Ale človek nikdy nemôže povedať, že nie, lebo situácia sa môže zo dňa na deň a z týždňa na týždeň zmeniť,“ tvrdí.

Vyhraj voľby a môžeš všetko?

„Aby som povedal dôležitú vec. Môj hlas nie je môj hlas. Ja na ÚKŠ chodím ako prezident stavovskej organizácie, najväčšej lekárskej organizácie na Slovensku. Ide o hlas odborníkov, ktorí majú svoj názor, svoje postoje a poznajú aj riešenia,“ upresňuje.

Keď bol dopytovaný na to, čo sa stane, ak premiér výzvu na odvolanie plošného testovania nevypočuje, nechal sa počuť, že si premiéra veľmi váži, ale v jeho očiach nie je odborník na pandémiu a to je vraj nielen jeho problém, ale problém celej spoločnosti ako takej.

„V tomto sa nemôžeme tváriť, vyhral som voľby a môžem všetko. Toto by bolo nešťastie tohto národa,“ zaznelo a vzápätí zopakoval, že podmienky, za akých bolo testovanie avizované a za akých bude prebiehať, sú vydieraním. Vie si ale predstaviť dobrovoľné plošné testovanie pre tých, ktorí o to prejavia záujem a ktoré by bolo oveľa menšou záťažou.

Úspech tkvie v mravenčej práci

„Trošku mám obavy – a teraz hovorím názor svoj – či sme to trošku neprepískli s tými právami občanov. My vieme, že situácia je vážna a bude ešte vážnejšia, ale skúsme sa uchyľovať k veciam, ktoré nám zaručene pomôžu a nebudú nás tak rozdeľovať,“ povedal.

Súhlasí pritom s názormi mnohých odborníkov, ale napríklad aj prezidentky Zuzany Čaputovej, že efektívna cesta v boji s pandémiou je mravenčia práca v podobe efektívnejšieho trasovania, lepšej izolácie, obmedzenia stretávania sa a podobne. „Jednoznačne sme to zanedbali počas leta, tušili sme, čo príde a mali sme byť lepšie pripravení,“ uviedol.

Kollár: My to zvládneme, nech to bude akokoľvek ťažké

„Chcem vás uistiť v jednej jedinej veci a všetkých občanov. My to zvládneme. My lekári a zdravotníci to zvládneme, nech to bude akokoľvek ťažké. Toto som si istý, že zvládneme, ale potrebujeme k tomu jednu, jedinú vec, možno dve,“ vraví a konkretizuje, že týmito dvomi vecami a sú zodpovední občania a kompetentní ochotní načúvať.

„Tento problém nie je politický. Choroba nikdy nie je politická. Problém je odborný. Ak my budeme urážať napravo-naľavo naše svetové kapacity, ktoré nám závidia aj v zahraničí, to nie je dobrá cesta. Dehonestácia akéhokoľvek iného názoru je neprijateľná. V tejto chvíli, ale nie len v tejto chvíli. A hlavne od politika toho najvyššieho rangu,“ uzavrel.

— TOD

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

41

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter