Štúr národ vytvoril, bez neho by ste neboli vo funkciách, píše Chmelár elitám, ktoré ignorujú jeho výročie

Ľudovít Štúr (Zdroj: Quark)

Slovenský analytik a historik Eduard Chmelár kritizuje slovenskú politickú elitu za to, že skôr ako 205. výročie narodenia Ľudovíta Štúra si v tomto období pripomína cudzie štátne sviatky vychádzajúce z fikcie čechoslovakizmu. Vraj je to priam hanebné. Píše, že hoci Štúrov odkaz býva dnes dezinterpretovaný, stále ide o človeka, ktorý slovenský národ vytvoril, zjednotil a dal mu sociálnu koncepciu. Na tohto muža, ktorého nezničila maďarizácia, čechoslovakizmus, hon na buržoáznych nacionalistov a ani žiadna iná ideológia, by sme vraj nemali zabúdať.

Dnes, 28. októbra, si Česká republika pripomína stodruhé výročie vzniku Česko-Slovenska. Vzhľadom na rozšírenie koronavírusu oslavy tamojšieho štátneho sviatku prebiehajú skromnejšie. Ešte menšiu a permanentnú pozornosť však tomuto dňu venuje Slovensko.

Na tento fenomén sa bližšie pozrel aj analytik a docent slovenských dejín Eduard Chmelár. Ten na sociálnej sieti implicitne vysvetľuje, že náš postoj je správny z dvoch, respektíve až troch dôvodov.

Za skutočný medzník by sa podľa neho totiž mal považovať 18. október, keď víťaznými mocnosťami uznaná Česko-slovenská národná rada vyhlásila a odovzdala Ministerstvu zahraničných vecí USA Washingtonskú deklaráciu. Viac by sme si vraj tiež mali pripomínať Martinskú deklaráciu a v poslednom rade Chmelárovi prekáža, že slovenskí politici odsúvajú na vedľajšiu koľaj výročie narodenia Ľudovíta Štúra.

Vraj je to priam hanebné

Podľa mienky Chmelára je strašne smutné, až priam hanebné, ak sme ľahostajní k svojim koreňom, ak hlava štátu nie je strážcom slovenskej historickej pamäte a ak sa predseda vlády hlási skôr k významným výročiam iných krajín ako našim vlastným.

„Rád by som im preto pripomenul, že bez Štúra by nebolo nič, ani oni vo svojich funkciách. Vznik Česko-Slovenska bol významný medzník našich dejín, ale nemôže stáť a ani nestojí nad Štúrovým zakladateľským dielom. Oproti nemu bol čechoslovakizmus iba umelý improvizovaný účelový a hlavne dočasný projekt, ktorý chaoticky reagoval na bezprostrednú realitu prvej svetovej vojny,“ píše známy historik.

Čechoslovakizmus bol podľa Chmelára fikcia

O tzv. čechoslovakizme konštatuje, že nikdy nešlo o dominantný prúd v slovenskej politike a existoval len ako formálny koncept objavujúci sa na oslavách štátu alebo na úradoch, no do každodenného života ľudí táto fikcia údajne nikdy neprenikla.

Na druhej strane, o Štúrovi sa vyjadruje ako o človeku, ktorý nie je len otcom slovenského národa, ale aj osobnosťou, ktorá dala tomuto spoločenstvu hlbší zmysel. Dokonca aj samotné rozhodnutie prijať spisovnú slovenčinu bolo podľa Chmelára viac než kultúrne a jazykové skôr politické, nakoľko nešlo o jazykovedca. A to sa má týkať sa to aj jeho spisu Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí z roku 1846.

Nacionalizmom sme sa podieľali na civilizačnom rozvoji

„Štúr pochopil, že ak chce pozdvihnúť svoj ľud, musí zachytiť najmodernejšie európske trendy. Nacionalizmus v tom čase nebol nejakou spiatočníckou ideológiou, ale spôsobom efektívnejšej účasti na civilizačnom rozvoji. Znamenalo to, že Štúr sa neuzatváral pred svetom, ale naopak, hlásal, že v konečnom dôsledku ide o ľudstvo, o náš jedinečný a rovnoprávny podiel na spravovaní sveta,“ pokračuje odborník a Štúra nazýva veľký človekom s ušľachtilou dušou.

„Štúrova národná myšlienka nebola nevraživým apelom na kmeňový egoizmus. Bola výzvou na vyšší život, na rozširovanie spoločenského vedomia obmedzeného v tom čase na vlastnú rodinu, pričom Štúr nepohŕdal ničím viac ako rodinkárstvom. Preto hlásal, že „život pospolitý je vyšší než súkromný“, preto kázal, že človek nemá žiť len sám pre seba, ale preto, aby niečo vykonal pre spoločnosť, preto dvíhal prst, že nad jednotlivcom stojí národ a nad národom ľudstvo,“ myslí si.

Varuje pred dezinterpretáciou odkazu

V tejto súvislosti tiež varuje pred tým, že dnešní nacionalisti jeho učenie dezinterpretujú, nakoľko národ pre Štúra nebola najvyššia hodnota – čo dokazuje jeho citáciami – ale šlo o človeka, ktorý Slovákov videl ako súčasť ľudstva, ktoré tvoria spolu s ostatnými národmi. Takto v zmysle Chmelárových slov chápali Štúrov odkaz aj nasledujúce generácie od hlasistov až po davistov a takto ho vraj rozvinul aj česko-slovenský premiér Milan Hodža.

Podobného zneužívania Štúrovho odkazu sa vraj dopúšťajú ultrakonzervatívci, ktorí sa opierajú o jeho porevolučnú skepsu, v ktorej navrhoval splynutie s Ruskom, prijatie pravoslávneho náboženstva a založenie mocnej slovanskej ríše jestvujúcej pod „cárskou despociou“.

Štúr bol ten, kto tento národ vytvoril

„To, čo je zo Štúra živé a na čom stavia moderná slovenská spoločnosť, je jeho dielo do roku 1848. Toto geniálne zakladateľské dielo je pre nás absolútne kľúčové, bez neho by sme neboli a z neho by sme mali čerpať aj hodnoty, na ktorých stojí a padá Slovensko. Sú nimi nielen osvedčené zásady slobody, spravodlivosti a mieru, ale aj ‚bratstvo a svornosť‘, ako stojí na štúrovskej vlajke. Na tom stojíme a padáme. Toto nám pripomína náš nenaplnený ideál jednoty a vzájomnosti,“ necháva sa počuť historik.

„Môžete obdivovať Štefánika a Dubčeka pre ich šarm a vplyv vo svete, ale nikto z nich nemal taký kľúčový význam v procese konštituovania slovenskej spoločnosti ako práve Ľudovít Štúr. Bol to on, ktorý tento národ vytvoril ako svoju sociálnu koncepciu, bol to on, ktorý ho ako prvý zjednotil a bol to on, ktorý mu dal hodnoty, zmysel a cieľ. Prosím, nezabúdajme na to. Nezabúdajme na silný odkaz muža, ktorý nezničil žiaden represívny režim, ani maďarizácia, ani čechoslovakizmus, ani hon na „buržoáznych nacionalistov“. Bez toho nie sme ničím,“ uzavrel.

— TOD

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

41

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter