Česká štúdia: Antigénové testy nerozoznajú 3 z 10 pacientov, ani ak majú príznaky

Zábery z pilotnej fázy plošného testovania (Zdroj: SITA)

Spoľahlivosť antigénových testov, ktoré za vyše 50 miliónov eur za účelom plošného testovania obyvateľstva nakúpila aj naša vláda, sa pohybuje na úrovni 70 percent, vyplýva z novej štúdie Fakultnej nemocnice v Motole. V rámci nej testy nezachytili troch z desiatich nakazených pacientov. V dvoch prípadoch testy dokonca zlyhali natoľko, že za pozitívnych označili zdravých ľudí.

Ústav lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a FN Motol nachádzajúca sa v Prahe minulý týždeň uskutočnil štúdiu, v rámci ktorej pretestovali 591 pacientov vo veku od 11 do 78 rokov. Z nich 290 pacientov pociťovalo niektorý zo znakov nákazy koronavírusom a 301 nemalo žiaden z príznakov.

“Citlivosť antigénových testov sa podľa našich zistení pohybuje pod hranicou 70 percent. Náš odhad bol pritom 85 percent,” uviedol prednosta ústavu Pavel Dřevínek.

Podrobnosti štúdie

V štúdii boli použité dva typy antigénových testov, pričom ich výsledky sa porovnávali so zisteniami PCR testov.

PCR testami sa zistilo, že 222 pacientov bolo pozitívnych. Niektoré z príznakov sa prejavili u 168 z nich, zvyšných 54 pacientov bolo bezpríznakových.

Antigénový test prvého typu zistil nákazu v 148 prípadoch, z nich 124 pacienti mali príznaky. Antigénový test druhého typu vyšiel pozitívne v 141 prípadoch, z nich 116 bolo s príznakmi.

Test 1, ktorý pôvodne odhalil viac infikovaných a ukázal sa ako spoľahlivejší, nevyšiel pozitívne ani raz v prípade negatívneho PCR. Horšie sa situácia vyvíjala v prípade antigénového testu typu 2, ktorý zaznamenal 2 prípady nákazy u ľudí, ktorí v skutočnosti neboli pozitívni.

Z toho vyplýva, že antigénový test typu 2 je dosť nepresný a dokáže za nakazených označiť aj tých ľudí, ktorí sú zdraví, čím umelo rastú štatistiky pozitívnych na koronavírus.

Aká je teda citlivosť?

Celková citlivosť antigénových testov sa pohybuje pod hranicou 70 percent. V prípade prvého testu hovoríme konkrétne o úrovni 67 percent, pri teste typu 2 iba 63 percent.

Ďalšieho testovania sa zúčastnili iba ľudia s príznakmi ochorenia a test 1 dosiahol senzitivitu 74 percent, nepresnejší test 2 dokonca o štyri percentá nižšiu.

Relatívne spoľahlivé výsledky citlivosti testov dosiahli antigénové testy iba v prípade pacientov, ktorí boli vysoko infekční. V prípade testu číslo 1 hovoríme o 93-percentnej a pri teste číslo 2 o 90-percentnej citlivosti.

PCR je väčšia istota

Z výsledkov štúdie preto vyplýva, že rýchlosť výsledkov nie je všetkým, pretože antigénové testy, ktoré sú hotové do tridsiatich minút nedokážu odhaliť všetkých nakazených a vo výnimočných prípadoch môžu zlyhať a za pozitívneho označiť aj zdravého človeka.

Štúdia konštatuje, že viac sa v tomto smere oplatia PCR testy, na ktorých výsledky si pacienti počkajú do 4 hodín, ale sú oveľa presnejšie.

„Dá sa povedať, že 3 z 10 covidových pacientov, a to dokonca aj ak majú príznaky, antigénové testy vôbec nerozpoznajú!“ komentuje výsledok Pavel Dřevínek.

— EST

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

11

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Vysnívaný dôchodok? Slováci v priemere vravia o 1200 eurách

Vysnívaný dôchodok? Slováci v priemere vravia o 1200 eurách

Slováci nie sú spokojní so svojimi dôchodkami. Väčšina by chcela mať dôchodok výrazne vyšší, ako má aktuálne alebo ako im vychádza pri dovŕšení dôchodkového veku. Vysnívaná penzia Slovákov sa pohybuje na úrovni 1 200 eur, ukázal prieskum agentúry..

Odoberajte náš newsletter