Hevier: „Učíme“ deti niečo iné ako potrebujú

Daniel Hevier (Zdroj: Facebook/D.Hevier)

Známy slovenský spisovateľ a pedagóg Daniel Hevier založil projekt Radostná škola, ktorá ukazuje ako by sa dalo a malo meniť vzdelávanie na Slovensku. Podľa Heviera sa totiž deti v školách neučia zručnosti, ktoré budú do života v rýchlo napredujúcom svete potrebovať.

Koncept radostnej školy vyvinul Hevier spolu s vlastnou pedagogiku, didaktiku a metodiku opierajúcu sa o súčasné potreby dnešného sveta, ktorý je podľa neho veľmi premenlivý a neistý. V rozhovore pre portál Codnes.sk uvádza, že učitelia by mali deťom pomáhať v rozvoji ich najlepších schopností a predpokladov.

Hevier má viacero výhrad voči tomu, ako na Slovensku funguje školstvo. Ako pedagóg a spisovateľ sa vzdelávaniu nových generácií venuje už 40 rokov a tvrdí, že deťom treba všetko aktualizovať a ideálne dosiahnuť, aby si ani nezbadali, že sa vlastne niečo učia.

„Informácií je dnes kvantum a mnohé z nich je neproduktívne v sebe uchovávať. Dnešné deti potrebujú úplne iné zručnosti alebo schopnosti, ako ich „učíme“. Teraz je najdôležitejšie kritické myslenie, práca v tíme, kreativita, schopnosť rozmotať uzly problémov, štrukturovať chaos, uchovať si vlastnú integritu, ekonomické a finančné myslenie, vnímanie času a priestoru, ekológia prostredia, využitie príležitostí, asimilácia a aklimatizácia na meniace sa podmienky…“ vymenúva Hevier zručnosti a schopnosti, ktoré dnešné deti do života potrebujú.

Potrebné zmeny

Spisovateľ jedným dychom dodáva, že popri vyššie uvedenom rozvoji dôležitých životných zručností a schopností je samozrejme dôležité, aby mali deti aj nejaký všeobecný prehľad. Hevierovi sa však nepáči „ambícia školstva prichytiť deti pri chybe alebo im dokázať, že niečo nevedia“. Preto jeho projekt Radostná škola nevzdeláva len deti, ale aj samotných učiteľov, aby mohli Hevierov spôsob výuky šíriť aj ďalej.

Podľa spisovateľa bude potrebné, aby sa v budúcnosti predmety na školách spájali. Samotný Hevier tvrdí, že napríklad úspešné spája výučbu zemepisu a dejepisu, pretože tieto dva predmety spolu súvisia. Aj matematika a slovenčina majú však spoločné niektoré aspekty. Hevier vysvetľuje, že napríklad také slovné úlohy v matematike sú veľakrát aj o tom, že deti nerozumejú zadaniu, lebo si ho nevedia správne prečítať, čo je zase úlohou slovenčiny, aby sa naučili čítať s porozumením.

„Áno, a ďalšia vec je, že nikto ani reálne nemôže všetko od humanitných vied cez prírodovedné, šport a rôzne zručnosti zvládať na samé jednotky. To nie je v ľudských silách a to by učitelia aj rodičia mali prijať. Každý z nás je dimenzovaný na nejakú oblasť, ktorú keď bude rozvíjať, bude v nej dobrý a úspešný a tie ostatné veci treba brať naozaj len ako taký základ,“ vraví Hevier v rozhovore.

— TOP

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

8

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter