Pandémia zhoršuje duševné zdravie Slovákov, no štát to ignoruje, tvrdia odborníci

ilustračný obrázok (Zdroj: Unsplash.com)

Život počas pandémie prestávame psychicky zvládať a pribúda ľudí, ktorí potrebujú pomoc, varujú odborníci. Hromadia sa telefonáty na linku prvej pomoci, ktoré pracovníci nemôžu prijať, pretože majú finančne aj personálne poddimenzovaný stav, opisuje situáciu Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Podľa psychiatra Martina Ondrejkoviča je tento stav dôsledkom toho, že v ľuďoch narastá strach, sú unavení a hľadajú vinníka. Podľa oboch odborníkov je tiež nevysvetliteľné, že štát v oblasti zlepšenia duševného zdravia nepodniká žiadne konkrétne kroky.

Slováci zvládajú podľa štatistík z liniek prvej telefonickej pomoci druhú vlnu koronavírusu oveľa horšie, než tú prvú.

“Ľudia majú obavy, stres, sú frustrovaní, nevedia, aká budúcnosť ich čaká a to sa prejavuje zhoršeným stavom duševného zdravia. Linky pomoci sú prvý kontaktný anonymný bod, kde sa môžu kedykoľvek dovolať. Sú preto akýmsi lakmusovým papierikom o tom, aký je stav duševného zdravia na Slovensku,” uviedol Vršanský v podcaste pre Aktuality.

Druhá vlna je odlišná

V správaní spoločnosti existujú rozdiely medzi prvou a druhou vlnou koronavírusu. Zatiaľ čo v prvej vlne prevládala medzi ľuďmi tolerancia a láskavosť, toto porozumenie sa vytratilo a v ľuďoch podľa diskutujúcich prevláda najmä strach.

“Náš mozog nemá rád neistotu. Pokiaľ neviem, ako to dopadne, nevieme čo sa bude diať, potrebujeme si hľadať vinníka. Hovorí sa u nás, že riešením každého problému je nájsť vinníka a naozaj to tak je,” komentuje psychiater Martin Ondrejkovič.

V prvej vlne sme sa podľa odborníkov zamerali na aktivity, o ktorých sme dúfali, že pandémiu zastavia. Hromadne sme teda šili rúška, obmedzovali kontakty, umývali sa ruky dezinfikovali priestory a mnohé iné. Druhá vlna nám ukázala, že ani tieto opatrenia vírus úplne nezničia.

“Keďže nemáme možnosť, ako situáciu vyriešiť a máme pocit, že predchádzajúce opatrenia nepomohli, hľadáme vinníka, niekoho, kto za to môže. Pretože u nás platí, že “Hrozný koniec je lepší ako hrôza bez konca,” vysvetľuje psychiater.

Situácia sa totiž v porovnaní s prvou vlnou značne zhoršila. “Ľudia nevedia z čoho sa uživia, z čoho zaplatia hypotéky, kde skončia, akým spôsobom dostanú alebo nedostanú pomoc a nevedia, čo bude o tri mesiace,” približuje Vršanský príčiny týchto negatívnych pocitov.

Ako to zmeniť a akým spôsobom (ne)prispieva štát?

Pocitom strachu a frustrácie by sme sa podľa oboch odborníkov mali pokúšať vyhnúť a to napríklad športom. Hromadenie negatívnych pocitov môže vraj prerásť až do samovražedných sklonov či vybíjaniu si zlej energie na ostatných v domácnosti.

Za veľkú hrozbu považujú skutočnosť, že štát ignoruje nárast duševných porúch v rámci spoločnosti. Počas prestávky medzi obomi vlnami koronavírusu totiž vládne elity neposilnili segment zaoberajúci sa týmto spoločenským problémom, napriek tomu, že sa nachádza v programovom vyhlásení vlády.

“Na Slovensku je 350-tisíc registrovaných psychiatrických pacientov a približne 700-tisíc ľudí, ktorí majú duševné problémy, ale kvôli nedostatočným kapacitám alebo pocitu hanby sa neliečia. V prvej vlne sme našli sponzorov, ktorí naše linky zafinancovali, ale štát k tomu nezaujal žiadne stanovisko,” sťažuje sa Vršanský.

Podľa Vršanského štát neskôr prostredníctvom ministerstiev odkázal, že financovanie týchto aktivít je potrebné a bude sa na ňom podieľať, ale v praxi k žiadnej štátnej podpore liniek prvej pomoci nedošlo.

“Štát túto tému v konkrétnych nástrojoch nijako nepodporil. Skutek-utek. Pritom sa nerozprávame o veľkých peniazoch, nie sme schopní docieliť, aby nám štát dal 1,3 milióna ročne, aby sme zvládli túto výnimočnú situáciu,” dodáva.

— EST

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

9

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter