Najväčší slovenský vojenský génius nemá na Slovensku jedinú pamiatku, píše Chmelár

Portrét Andreja Hadíka (Zdroj: Facebook)

V dnešný deň si Slováci pripomínajú narodenie ďalšieho velikána našich dejín. Je ním poľný maršal Andrej Hadík, rodák z Dunajského Klátova, ktorý sa narodil 16. októbra 1710. Napriek svojmu významnému postaveniu a činom, ktoré vykonal, je táto osobnosť na Slovensku takmer neznáma, píše politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár.

„Ak väčšine z vás toto meno nič nehovorí, nemusíte sa za to hanbiť. Donedávna nič nehovorilo ani mnohým slovenským historikom. Ešte v roku 1986 české encyklopédie uvádzali, že to bol Maďar. Na hradnom vrchu v Budapešti je jeho bronzová jazdecká socha s nápisom „András Hadik“ hoci takto si nikdy nehovoril,“ podotýka analytik.

Podobne má Hadík sochu aj vo Viedni, popri cisárovnej Márii Terézii. Naopak, na Slovensku nemá podľa Chmelára žiaden pamätník, aj keď to bol Slovák (pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu), hovoril a písal po slovensky aj sa hlásil k svojim koreňom.

Kariérny rast

Hadík sa vyznamenal ako výborný vojenský veliteľ. Aj keď sa pôvodne chcel stať kňazom, jeho otec ho od toho prehovoril a ako 22-ročný vstúpil do vojska. Vďaka svojej odvahe a dôvtipu nabrala jeho kariéra rýchle tempo, už po šiestich rokoch dosiahol hodnosť kapitána.

„Vo veku 33 rokov sa stal najmladším plukovníkom v habsburskej armáde a ako 36-ročný už bol generálom. Už vtedy sa prejavoval ako vynikajúci stratég. Svoje hviezdne chvíle mal však ešte len pred sebou,“ pripomína analytik. Najznámejší je totiž jeho počin počas sedemročnej vojny.

Hadík vtedy velil 3 500 husárom, s pomocou ktorých dobyl Berlín. Pri tomto rýchlom a drvivom útoku prišiel len o desať mužov, pričom pruský kráľ Fridrich II. vtedy z Berlína musel utiecť.

Husársky kúsok

„Tento čin preslávil Andreja Hadíka v celej Európe, označili ho za „husársky kúsok“, v nemčine „Hussarenstück“, vo francúzštine „tour d´hussard“ (ako vyzdvihnutie úlohy husárov, ktorým velil) a odvtedy sa bravúrne vojenské skutky označujú týmto názvom,“ píše Chmelár a dodáva, že medzi ranenými bol aj ďalší slovenský rodák, Ladislav Škultéty-Gábriš. Ten neskôr vošiel do dejín ako „večný vojak“.

Za svoje výkony obdržal Hadík od Márie Terézie Rad veľkokríža a neskôr bol povýšený na poľného maršala. Udelila mu aj grófsky titul a spravila z neho hlavného veliteľa cisárskych vojsk. V roku 1774 bol doživotne vymenovaný za predsedu Dvorskej vojnovej rady.

„Bol to nielen jediný Slovák na tomto poste, ale aj prvý a dlho jediný uhorský predstaviteľ v tejto funkcii. Stal sa tak nástupcom takých významných vojvodcov na tomto poste ako bol napríklad princ Eugen Savojský. Celé stáročia Habsburgovci nepoctili nijakého uhorského štátnika – ani palatína, ani iných najvyšších predstaviteľov Uhorska – takou obrovskou dôverou ako práve Andreja Hadíka, ktorého včlenili do mocenského jadra monarchie,“ pripomína Chmelár.

Patrí mu najdôstojnejšie miesto v našich dejinách

Chmelár taktiež spomína, že aj keď sa Milan Rastislav Štefánik vyzdvihuje ako prvý slovenský generál, nie je to tak. Nielenže bol prvým slovenským generálom Juraj Otlík (počas povstania Františka Rákocziho II.), ale Štefánik bol hlavne štátnik. Hodnosť generála mu bola udelená skôr politicky ako za vojenské výkony.

„No čo sa týka armády, nemali sme väčšieho vojenského génia ako bol poľný maršal Andrej Hadík. Želal by som si, aby sme mu vrátili to najdôstojnejšie miesto v slovenských dejinách,“ zakončil analytik.

NAJVÄČŠÍ VOJENSKÝ GÉNIUS ZO SLOVENSKAPred 310 rokmi, 16. októbra 1710, sa v Dunajskom Klátove narodil jeden z…

Posted by Eduard Chmelár on Thursday, 15 October 2020

— JOR

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

69

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...