Pechovský z Moje Slovensko: Chýba tu strana s odborníkmi a mladými, ktorá by inklinovala k národnej hrdosti

Martin Pechovský (Zdroj: Facebook)

Do povedomia širokej verejnosti sa dostali najmä vďaka populárnemu hudobnému klipu Slovenský raj, no v skutočnosti majú omnoho širší záber. V duchu vlastenectva a tradičných hodnôt sa neboja zašpiniť si ruky pri výsadbe stromov, spustenia vlastnej diskusnej TV, ale ani tvorby komplexnej vízie o prosperujúcom štáte. Reč je o zhruba 200-člennom občianskom združení Moje Slovensko s koreňmi v srdci našej krajiny – v Banskej Bystrici. Denník Slovensko sa rozprával s jeho predsedom Martinom Pechovským. V rozhovore sa okrem iného dozviete v čom sa odlišujú od iných subjektov, s kým a prečo by si (ne)vedel predstaviť politickú spoluprácu a ako hodnotí minulú a terajšiu vládu.

Čo bol prvotný impulz, ktorý vás priviedol k myšlienke založiť vaše občianske združenie? Alebo to bol naopak dlhodobejší proces dozrievania?

Pracujem ako konzultant v oblasti inovácií pre štát a pre firmy a už dlhodobo v tomto aparáte vidím, že Slovensko potrebuje ucelenú víziu. Vidím tiež, že odborníci nie sú ochotní spájať sa priamo s politickými stranami. Preto sme sa rozhodli vytvoriť im priestor na občianskej platforme, kde môžu spolu s verejnosťou reflektovať na problémy, ktoré v našej krajine boli, sú a budú. Spomeniem napríklad demografickú krivku či stav životného prostredia. Pre túto myšlienku sa nadchli aj mladí ľudia z Banskej Bystrice a môjho okolia, a keďže sme z regiónu, chceli sme do našej platformy vniesť aj hrdosť, kultúru a lepšie poznanie Slovenska. Pretože práve v Banskej Bystrici začalo SNP a jeho odkaz by mal pokračovať v zmysle pronárodných a zároveň odborných myšlienok.   

Vy osobne ste boli pro-národne orientovaný vždy, alebo sa to vo vás niekedy takpovediac zlomilo, ako u mnohých ľudí napríklad počas konca dospievania či počas štúdia na vysokej škole?

Ja vnímam Slovensko intenzívnejšie od narodenia. Vyrastal som v Senohrade, čo je malá obec pri Krupine, v ktorej som študoval. Potom som prešiel do Banskej Bystrice a časom som začal pracovať aj v hlavnom meste, mimo svojho regiónu. Slovensko vnímam tak, že sme tu, máme svoju kultúru, svoju históriu a identitu. Samozrejme, keď žijete na dedine, chodíte napríklad na folklórne sprievody, staviate máje a dodržiavate tradície – a ja som nebol výnimkou. Viete, brigádoval som ako študent aj v iných krajinách, napríklad Nemecko. Tam majú tiež tradície a považujú sa za vyspelú krajinu. Myslím si, že naše tradície by sme si mali ctiť nielen preto, že sú pekné, ale aj z toho dôvodu, že združujú a spájajú ľudí. Častokrát sa práve s tradíciami spájajú aj náboženské a spoločenské témy. Viem, že je to tenká hranica, ale narážam tým na tradičnú rodinu.

Aký máte teda názor na rodinu, prípadne registrované partnerstvá?

V Mojom Slovensku sme si sadli za stôl a povedali veľmi jasne, že tradičná rodina je základnou bunkou spoločnosti, ale rešpektujeme, že sú ľudia, ktorí volajú po partnerstve rovnakého pohlavia. Tam sme ochotní akceptovať každého, kto napríklad potrebuje mať práva dedenia či nahliadnutia do zdravotných záznamov atď. V každom prípade by to nemalo byť nadradenou témou nad celospoločenské problémy, ktoré som už v úvode spomenul.

Práci v tomto občianskom združení sa venujete na plný úväzok alebo máte ešte iné zamestnanie?

Venujem sa konzultáciám v oblasti inovácií a rozvoja firiem a štátu. Mám na to firmu a robím to zhruba od svojich 19 rokov. Práve v týchto časoch oslavuje naša spoločnosť 10 rokov. Môjmu Slovensku sa potom venujeme v rámci svojich ostatných kapacít a času aj keď musím priznať, že niekedy je to aj na úkor iných vecí, pretože rozoberáme naozaj zaujímavé témy pre Slovensko.

Pokiaľ hovoríme o financiách potrebných pre chod celého projektu, tie získavate odkiaľ? Platíte to z vlastného vrecka?

Na činnosť, ktorú vykonávame, nepotrebujete výraznejší obnos peňazí. Svoje názory píšeme napríklad na Facebook, s ktorým pracujeme celý život a vieme si vybudovať platformy a zasiahnuť nimi väčšie publikum. Samozrejme, pre vybudovanie takej základne nejaké financie potrebujete a tie hradím zo zdrojov svojej firmy. S manželkou sme si preto stanovili ročný rozpočet, ktorý sme ochotní na tieto osvetové aktivity minúť. A musím spomenúť aj členské príspevky, ktoré už pomaličky nabiehajú.

Na čo ste najviac hrdý z vášho doterajšieho pôsobenia? Verejnosť napríklad veľmi zaujal váš hudobný klip Slovenský raj (na YouTube si ho pozrelo takmer pol milióna užívateľov), je to práve toto?

To bola spontánna vec, ani sme ju neplánovali. Proste som chcel ponúknuť ľuďom nádej v týchto zlých časoch a vyburcovať ich, aby si nenechali len tak skákať po hlave. Tak mi ráno o piatej, počas korony napadlo, že text by sme mohli upraviť a naspievať skladbu inak. Dali sme sa preto dokopy s inými kreatívnymi ľuďmi z okolia Banskej Bystrice a klip vznikol za jedno poobedie a jednu noc.

Čo sa týka vášho zamerania, v čom sa najviac odlišujete od ostatných pronárodných subjektov na scéne? Je ich totiž pomerne mnoho, či už vo forme politickej strany alebo v inej.

Určite by som to neporovnával s politickou stranou. My máme skrátka občiansku platformu, ktorá ma združovať laickú a odbornú verejnosť pre zostavovanie riešení na aktuálne ale aj dlhodobé problémy Slovenska. Ak sme napríklad videli, že je problém v oblasti lesníctva, iniciovali sme stretnutie s Lesmi SR, s bývalým vedením tohto podniku, kde sme sa im ponúkli, že im pomôžeme sadiť stromy nad rámec výsadby. A čo sa týka oblasti tretieho sektora, každé občianske združenie sa fokusuje na niečo iné. Slovensko.digital napríklad združuje odborníkov z IT komunity, my máme širší záber a viac aktivít. Samozrejme, všetko obsiahnuť nevieme. Záleží to od nastavenia ľudí, ktorí sa angažujú. Ale nevidel som občianske združenie, ktoré by sformulovalo ucelenú víziu o štáte a overilo si ju s ľuďmi odspodu, či začalo vyvíjať tlak na kompetentných, aby sa zaoberali konkrétnymi cieľmi. Teda možno v tomto sa líšime od druhých.

Koľko máte členov, myslím radových, a takisto aj tých zodpovedných za chod celého združenia?

Zakladajúci členovia sme traja. Neskôr sa volil predseda a podpredsedovia, ale sú s nami aktívni mladí ľudia, ktorí sa dobrovoľne angažujú, či už tvorbou diskusii s odborníkmi, písaním blogov, získavaním podnetov, zháňaním nových členov a inými spôsobmi. Toto je gro. Od mája či júna tohto roka sme vyhlásili prijímanie nových členov a cez leto sa nám nahlásilo okolo 200 ľudí z rôznych oblastí. Radi by sme sa s nimi tiež stretli, ale momentálne to opatrenia neumožňujú, a tak aspoň komunikujeme elektronicky.

Ako hodnotíte počínanie minulej a terajšej vlády. V čom vás jedni aj druhí sklamali a za čo ich môžete naopak pochváliť?

To je ťažká a široká otázka. Minulá vláda bola určite lepšia v komunikácii smerom k občanom. Bývalý premiér to zvládol ukážkovo, kdežto pri novej vláde komunikácia pokrivkáva a je to dosť chaotické. Niečo povedal minister školstva, iné minister zdravotníctva a potom prišiel premiér a ten to obom zrušil. Toto všetko sa navyše deje pred zrakmi verejnosti a tá je z toho znechutená a zmätená. Potom tu vznikajú aj konšpirácie o tom, že Covid neexistuje. Čiže určite komunikácia. Ak ide o odbornosť, tú zhodnotiť neviem, nakoľko nový kabinet nevládne dlho, ale viem zhodnotiť schopnosť plánovať, čo sme videli aj pri programovom vyhlásení vlády, ktoré, keď som mal možnosť čítať, len som sa pousmial.

Sú tam iba všeobjímajúce veci a jedinou „konkrétnou“ vecou bol sľub pozatvárať „mafiánov a vagabundov“, pretože orgány činné v trestom konaní majú konať nezávisle a je jedno, kto je pri moci, a Vláda SR na to ani nemá kompetencie. Dnes vidíme, že pán minister financií spolu s inými odborníkmi vytvorili ďalší plán a dokument – Moderné a úspešné Slovensko, ktorý som si prečítal celý a musím povedať, že je mačkopsom, lebo nespĺňa ani atribúty plánu, ani atribúty vízie. V zásade asi tieto dve veci v porovnaní vlád – komunikácia a plánovanie. A aby som bol objektívny za minulej vlády som napríklad na niektorých rezortoch vnímal netransparentnosť. To si treba povedať otvorene. Celý systém je veľký moloch, ktorý by som určite zefektívnil.  

Dokument Moderné a úspešné Slovensko ste porovnávali aj s vaším plánom s názvom Slovenský sen 2030. Tiež som ho čítal celý a rovnako v ňom boli zadefinované ciele, ale chýbali spôsoby, ako chcete tieto ciele dosiahnuť.

Áno, viete, ale to je vízia, to nebol plán. A na základe tejto vízie by mohol niekto kompetentný urobiť plán. A či ho urobí na 4 roky alebo na 10, to je na ňom. My ponúkame pohľad zo spodu, pohľad ako by ľudia chceli žiť. A je to stále o tom istom. Menej štátu, väčšia ochrana slabých a našich prírodných zdrojov, podpora konkurencieschopnosti v EÚ a samozrejme vyššia životná úroveň. Potom ide aj prevencia a lepší stav zdravia a vlastne všetko lepšie. Proste keď dáte ľuďom pokoj a majú z čoho žiť, sú šťastní a zdraví.

A s touto víziou ste už niekoho oslovili? Poslali ste ju napríklad na určité ministerstvo a konzultovali ste ju s niekým, kto tieto konkrétne ciele môže naozaj realizovať a zrealizovať?

Zatiaľ nie. Vydali sme už zalomenú grafickú verziu, ale – aj to tak vnímame – je to vízia, ktorú videlo a pripomienkovalo niekoľko tisíc ľudí. Mohli tak urobiť na adrese www.slovenskysen.sk. A až teraz sme v tej finálnej podobe, v akej môžeme víziu rozposlať do jednotlivých politických táborov a verejných inštitúcií. Ale, samozrejme, nebijeme sa do pŕs, že je to najlepší dokument najlepších odborníkov. Je to názor ľudí, ktorí si sadli a povedali si, alebo s ktorými sme sa napriamo rozprávali, že by takto chceli žiť v roku 2030. A pokiaľ by si ju nejaká strana či inštitúcia s kompetenciami aspoň čiastočne vzala za podklad pre svoj plán, tak to by bolo super.

Keď sme pri stranách a politike, vy osobne máte politické ambície? V kuloároch sa totiž hovorí, že máte blízko k Petrovi Pellegrinimu.

No, neviem, čo sú kuloáre a čo znamená blízko, ale musím povedať, že za jeho pôsobenia som pracoval na projektoch Stop byrokracii či iných, ktoré šetria obrovské množstvo peňazí nám ľuďom ešte aj dnes. Keby som bol oslovený a následne zvažoval politické pôsobenie, určite by som do tej politiky šiel, no je otázne, akým spôsobom a s kým. Totiž, keď už ste v politike, je fajn mať kompetencie, aby ste vedeli na vízii pracovať a rozpracovať z nej plán, prípadne rozvíjať svoje okolie k lepšiemu. Hovoríme o kompetenciách v rámci politického zoskupenia.

Od koho by ste ponuku na spoluprácu neprijali, ak by sa dostavila?

Určite od strán, ktoré sú extrémistické. To je jasné.

To sú ktoré?

Napríklad Ľudová strana Naše Slovensko. S touto stranou by som nešiel do spolupráce nakoľko nespĺňa moje hodnotové presvedčenie a sú tam prezentované názory, s ktorými sa ja neviem stotožniť. A potom sú tu strany ako Vlasť Štefana Harabina, pri ktorej si neviem predstaviť, že by ľudia na ňu reagovali pozitívne, mala by odborníkov a dokázala by s tými kompetenciami narábať.

Vlasť už je ale de facto mŕtva.

Áno.

Nemali by ste naopak problém aj s liberálmi? Povedzme či už s tými v Slobode a Solidarite alebo v Progresívnom Slovensku, nakoľko oni národné a tradičné hodnoty veľmi nezdieľajú.

To je pravda, tam by som mal problém. Ani nie tak s odbornosťou, ale s celkovou trajektóriou krajiny. Nechcem analyzovať všetko per partes, ale na scéne chýba strana, ktorá by mala nové mladé tváre a odborníkov a inklinovala k národnej hrdosti, ctila si tradície či mala silné regionálne zázemie. A keď už sa bavíme o tom Pellegrinim, uvidíme, či strana Hlas-SD toto dokáže ponúknuť. Ak áno, určite si s nimi viem predstaviť spoluprácu.

Myslíte tým, že celé o.z. Moje Slovensko bude spolupracovať s Hlasom?

Nie, myslím tým, že ja ako osoba by som si dokázal v nejakej politickej strane predstaviť pracovať na pláne vychádzajúcom z reálnych problémov a vízií, aj z tej našej a to za pomoci reálnych odborníkov, zhováraním sa s ľuďmi v regiónoch. Ale ako som už povedal za predpokladu získania patričných kompetencií. O.z. MOJE SLOVENSKO vždy zostane apolitické združenie, ktoré bude vykonávať svoju projektovú činnosť, či už tam ja budem, alebo nie. Založil som ho a som naň hrdý, ale uvedomujem si, že na reálne veci potrebujete kompetencie a to sa nemusíme na nič hrať.

Išli by s Vami do politiky viacerí ľudia?

Samozrejme o politike sa bavím takmer so všetkými mojimi známimi. Je to celospoločenská téma. Mám pár nadšených ľudí, ktorí si tiež vedia predstaviť a sú pripravení pracovať so mnou na plánoch, ale aj reálne na aktivitách v regiónoch.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

28

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...