Výnimočný objav budí nádeje na odhalenie legendárnej Jantárovej komnaty

Jantárová komnata (Zdroj: Youtube.com)

Poľskí potápači objavili vrak nemeckého parníku Karlsruhe potopeného na konci druhej svetovej vojny. Objavitelia dúfajú, že sa v jeho útrobách ukrývajú poklady z Jantárovej komnaty, ktorú nacistické vojská Rusom ukradli. Až do roku 1945 bola Jantárová komnata uložená v Königsbergu, dnešnom Kaliningrade, ktorý bol v tom čase pod kontrolou nacistickej tretej ríše.

Kópiu Jantárovej komnaty je možné od roku 2003 vidieť zrekonštruovanú v Petrohrade, ale po origináli pátrajú vedci aj lovci pokladov celé desaťročia, ale doposiaľ bezvýsledne. Novú nádej prináša objav poľských potápačov, ktorým sa v Baltskom mori podarilo objaviť vrak lode Karlshruhe niekoľko desiatok kilometrov v severne od poľského mesta Ustka.

Parník Karlsruhe bol potopený 13. apríla 1945 ráno. Prežilo len 113 ľudí. Vrak leží podľa desaťčlenného poľského tímu desiatky kilometrov severne od Ustka v hĺbke 88 metrov pod hladinou Baltského mora.

„Je prakticky nedotknutý. V jeho náklade sme objavili vojenské vozidlá, porcelán a mnoho debien s neznámym obsahom. Nechceme sa nadchnúť, ale ak by Nemci odviezli Jantárovú komnatu cez Baltické more, tak parník Karlsruhe bol ich poslednou šancou …..“ píšu potápači zo strediska Baltictech na svojom facebookovom profile.

Vznik

Nádherne zdobené jantárové panely, z ktorých vznikla slávna komnata dostal darom ruský cár Peter I. „Veľký“ v roku 1716 od pruského panovníka Fridricha Viliama I.. Cár sa však inštalácie panelov a vzniku komnaty v novobudovanom Sankt Peterburgu, dnešnom Petrohrade nedožil. Až jeho dcéra Alžbeta I. sa postarala o to, aby boli jantárové panely a rámy inštalované v jednej miestnosti, aj keď boli viackrát presúvané z miesta na miesto.

Jantárová komnata, ako ju poznáme dnes z repliky v Petrohrade, bola dokončená po štyroch rokoch prác až v 60. rokoch 18. storočia. Na jej výzdobu bolo použitých 450 kíl jantáru najvyššej kvality.

Zmiznutie

Koncom júna 1941 začali sovietske vojská premiestňovať umelecké diela z Katarínskeho paláca na Sibír, aby ich dostali z dosahu postupujúcich nacistických vojsk. Evakuácia trvala dva a pol mesiaca, ale panely Jantárovej komnaty boli príliš krehké a hrozilo, že pri snahe o demontáž budú poškodené. Preto ich nechali na mieste a zakonzervovali.

V septembri 1941 obsadili Nemci predmestie Leningradu (Petrohradu) a objavili v Katarínskom paláci Jantárovú komnatu. Za niečo vyše mesiac ju rozobrali a po častiach odviezli do Königsbergu (Kaliningradu), ktorý bol v tom čase pod kontrolou Nemecka. Nacisti ako vojnovú korisť vystavovali jantárové panely, pozlátené drevené dvere a tri zo štyroch florentských mozaík. Po skončení druhej svetovej vojny sa však Jantárová komnata stratila a originál sa doposiaľ nenašiel.

Objav poľských potápačov dávaj nádej, že po dekádach pátrania by mohli debny na palube objaveného vraku parníka Karlsruhe vydať poklad v podobe pôvodnej výzdoby Jantárovej komnaty. Jej replika vznikala od roku 1994 až do roku 2003, keď ju pri príležitosti trojstého výročia založenia Petrohradu a sprístupnili verejnosti. Celkové náklady sa podľa odhadov pohybujú v rozpätí niekoľkých desiatok miliónov dolárov.

https://www.facebook.com/BALTICTECH/photos/a.162324760474344/4634442916595817/

— TOP

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

31

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...