Umelá inteligencia nahradí väčšinu pracovných miest. Veľká časť populácie nenájde uplatnenie, varuje Staněk

Peter Staněk (Zdroj: youtube.com)

Štvrtá priemyselná revolúcia povedie k hromadnému úbytku pracovných miest a nevytvorí za ne náhradu, moderné technologické postupy nie je možné aplikovať globálne, pretože spoločnosť nie je homogénna a primárnou úlohou štátu by malo byť pripraviť nás na tieto zmeny, keďže nie je v jeho moci zamedziť im, uviedol v rozhovore pre Parlamentné listy profesor Peter Staněk.

Staněk zastáva názor, že v dôsledku priemyselnej modernizácie dôjde k rapídnemu úbytku pracovných miest v oblasti konštrukcie, dizajnu a výroby. Predpokladá tiež, že tieto miesta nebudú nahrádzané.

“Najväčší vplyv štvrtej priemyselnej revolúcie bude v radikálnom znížení potreby práce vo všetkých oblastiach. A na toto reagovali aj niektoré prognózy a materiály, ktoré vydal Massachusettský technologický inštitút, kde im vychádza, že do roku 2030 zanikne 40 až 55 percent všetkých pracovných miest súčasnosti, avšak zaniknú bez náhrady. A nie som si istý, či na toto sú ľudia ako takí pripravení.”

Profesor sa domieva, že umelá inteligencia postupne preberie väčšinu kvalifikovaných i nekvalifikovaných pracovných miest. Zatiaľ čo kreatívni ľudia schopní adaptovať sa budú do istej miery konkurencieschopní, odlišne sa bude situácia vyvíjať v prípade väčšinovej časti populácie, ktorá nemá takú mentálnu výbavu a nenájde uplatnenie.

“Práve preto, aj vo väzbe na otázku tzv. nepodmieneného príjmu, je pomerne zrejmé, že obnovené diskusie o nepodmienenom príjme reagujú v predstihu na skutočnosť, čo s tými ľuďmi, ktorí nebudú potrební.”

V tomto prípade však upozorňuje na psychické problémy, ktoré by mohli nastať, ak budú ľudia dostávať peniaze bez vlastného pričinenia. Navrhuje preto prácu na čiastkový úväzok, ktorá by dopĺňala nepodmienený príjem.

“To znamená, že by človek pracoval napríklad tri dni v týždni po dve až štyri hodiny, tým by si doplnil nepodmienený príjem, ale zároveň by v ňom ostal určitý pocit užitočnosti a zmysluplnosti pre spoločnosť.”

Mladí nechcú vlastniť, ale užívať

Ako problematickú vidí aj skutočnosť, že generácia tzv. “mileniálov” (detí narodených medzi 1980-2000) nechce veci vlastniť a zaväzovať sa úverom, takže klesá ich spotreba.

Súčasne s tým narastá podľa Staněka aj počet chudobných dôchodcov, ktorí šetria a taktiež obmedzujú svoju spotrebu.

Predpokladá preto vykorisťovanie robotníkov, keďže znížená spotreba povedie k prepúšťaniu zamestnancov a väčšiemu tlaku na tých, ktorí zostali.

Informácie o spotrebiteľoch môžu viesť k ich kontrole

Profesor upozorňuje, že moderné technológie efektívne zberajú z našich mobilných zariadení a kreditných kariet informácie o našich preferovaných produktoch, záujmoch a mnohé iné. Umožňujú tým podľa neho vytvárať presne náš psychologický profil ako spotrebiteľa.

“Vzniká teda systém kontroly spoločnosti, aj keď si možno niekto povie – kto by také množstvo informácií spracovával. Problém je v tom, že práve umelá inteligencia umožňuje spracovať aj tieto terabajty informácií. To znamená, že kontrola spoločnosti prestáva byť doménou ľudí, ktorí sedia pri kamerách a kontrolujú pohyb, ktorý kamery zaznamenávajú.”

Takéto zhromažďovanie informácií o ľuďoch by však podľa neho mohlo teoreticky obmedziť slobodu spoločnosti, ak by citlivé dáta využila vo svoj prospech napríklad vláda.

Umelá inteligencia a jej snaha o uľahčenie života spoločnosti predstavuje vraj ďalšiu hrozbu. Umelá inteligencia totiž podľa Staněka nezohľadňuje rozdiely medzi kvalifikovanými ľuďmi a tými menej schopnými.

Spoločnosť však nie je homogénna a jej požiadavky sa líšia na národnej aj svetovej úrovni. Nie všetci ľudia sú podľa neho schopní využívať tieto výdobytky, pretože nemajú technické zázemie a v takomto svete by nevedeli fungovať.

“A tí zostávajúci sa vezú a základom civilizácie je skutočnosť, že väčšina ľudí používa výsledky technickej revolúcie bez toho, aby im rozumela, len ich používa.”

Úloha štátu v štvrtej priemyselnej revolúcii

Práve pri zlepšení adaptácie na technologické zmeny by nám mohol byť vraj nápomocný štát. Ten má totiž vo svojej správe oblasť vzdelávania, ktorá je základom pre rozvíjanie našich rozumových schopností.

“Ale vychováva vzdelávací systém ľudí ku kreativite, netradičnému mysleniu, chápaniu architektúry súvislostí, k práci s informáciami, alebo z nich skôr vytvára opakujúce papagáje, ktoré len opakujú len tzv. pravdy a dogmy?” dodáva rečnícky.

Štát by mal podľa neho využiť technológie najmä v oblasti zdravotníctva tak, aby dokázal reflektovať aktuálne potreby chorých. Samotným chorobám by vraj mohol pri správnom využití financií z daní aj predísť, keďže moderné systémy mu umožňujú zistiť príčinu a pôvod ochorení.

— STE

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

30

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Juraj Blanár sa stal novým podpredsedom parlamentu

Juraj Blanár sa stal novým podpredsedom parlamentu

Juraj Blanár (Smer-SD) sa stal novým podpredsedom Národnej rady SR. Hlasovalo za neho 89 zo 130 prítomných poslancov parlamentu. Pozícia vzhľadom na výsledky parlamentných volieb patrí opozičnej strane Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), z ktorej doterajší podpredseda Peter..