Dáta nepustia. Švédi prešli koronou bez armagedonu. Naša vláda je voči tomu slepá

Hlavný švédsky epidemiológ Anders Tegnell (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Švédsko aj napriek pochybnostiam zvyšku planéty svoj boj s koronou vyhráva. A to aj pri aplikovaní minimálnych nútených opatrení. Štatistík o tomto úspechu je neúrekom. Napríklad, ani apríl 2020, kedy túto severskú krajinu nová infekcia zasiahla najviac, neprekonal celkový mesačný prírastok obetí počas silných chrípkových období. Slovensko by si z tejto skúsenosti mohlo vziať veľa.

Píše sa marec 2020 a na územie starého kontinentu naplno preniká vírus, ktorý sme dovtedy považovali za výlučne ázijský problém. Vírus podľa prvotných dát extrémne rýchlo sa šíriaci, bez možnosti liečiť ho, ale iba tlmiť jeho príznaky, a čo bolo najhoršie – fatálny pre každého zhruba tridsiateho človeka, ktorý sa ním nakazí.

Väčšina politických a zdravotníckych špičiek v Európe takmer okamžite zavelila na masívny ústup. Prerušili sa medzinárodné spojenia, zatvorili hranice, zrušené boli všetky veľké podujatia. Najopatrnejšie krajiny zaviedli obdobu pomaly stanného práva, populácia sa odela do rúšok takmer všade, prestali sme objímať svojich blízkych, údajne kontaminované nákupy nám pre istotu stáli v predsieni a frekventované ulice veľkomiest vyzerali ako cesty na lazoch.

Tomu, čo sa v tom čase javilo ako absolútna nevyhnutnosť v záujme záchrany desiatok miliónov životov a predídenia globálnemu kolapsu, predsa len jeden štát vzdoroval – bolo to Švédsko. Tamojší hlavný štátny epidemiológ Anders Tegnell sa vydal cestou jedného z najväčších experimentov v moderných dejinách medicíny a podľa vtedajšej perspektívy aj v ústrety kariérnej samovražde či možno aj trestnému stíhaniu.

Mŕtvi sa mali rátať v desiatkach tisíc

Obyvatelia tohto škandinávskeho štátu totiž dostali namiesto častokrát drastických protipandemických obmedzení iba odporúčania a azda najviac ich zabolelo preventívne zakázanie hromadných podujatí nad 50 osôb. Všetko tak de facto nasvedčovalo tomu, že Švédi majú zarobené na problém a na cynický výsmech zvyšku do „podzemia“ utiahnutej Európy.

To, o aký veľký problém mohlo ísť, vypočítal pod hlavičkou Kráľovskej univerzity v Londýne popredný britský epidemiológ Neil Ferguson, ktorého miestny bulvár nazýval aj ako Profesor Lockdown. Mimochodom, jeho meno sa skloňovalo aj na Slovensku v súvislosti s tým, že kvôli svojej milenke porušil lockdown, ktorý sám presadzoval, a s jeho prácou bolo takisto oboznámené aj niekdajšie vedenie Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), ktoré tvorilo katastroficky pôsobiace prognózy pre nás.

Podľa odborníka malo napríklad pri prvej vlne koronavírusu vo Švédsku prísť o život 85-tisíc ľudí a nakaziť sa mali milióny. V praxi by to logicky znamenalo absolútny nedostatok nielen bežných lôžok, ale aj lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti, pľúcnych ventilátorov, medikamentov, personálu, kapacít márnic – jednoducho, nastal by nefalšovaný kolaps nemocníc v štáte, ktorého výsadou je aj špičkové zdravotníctvo.

A ako to naozaj dopadlo?

Teória je však jedna vec a prax druhá. A v tomto prípade aj tak diametrálne odlišná, až sa z toho zastavuje rozum. Aby sme pochopili rozsah priepasti medzi tým, čo sa pri ignorovaní opatrení čakalo a čo naozaj nastalo, presunieme sa do súčasnosti a zanalyzujeme tvrdé dáta bez zbytočného balastu a laickej verejnosti ťažko zrozumiteľných zdravotníckych termínov.

Švédsko napokon zaznamenalo pri prvej vlne zhruba 5-tisíc obetí, teda asi 17-krát menej, ako predpokladal Ferguson a najvyšší denný prírastok predstavoval 115 zosnulých. Pre lepšiu predstavivosť, na grafe pod týmto odstavcom vidíte tri krivky. Oranžová ukazuje ním predpokladaný prírastok obetí v prípade, že Švédi nezasiahnu vôbec, šedá ilustruje predpokladaný počet obetí v prípade miernych opatrení a posledná, modrá, ukazuje reálny stav s odstupom času.

Priemerný vek obete na úrovni priemernej dĺžky života

Počet obetí však zďaleka nie je jediný ukazovateľ, cez prizmu ktorého môžeme posudzovať úroveň nebezpečia tej-ktorej choroby. Dôležité pre pochopenie je pozrieť sa aj na vekovú štruktúru pacientov a ich zdravotný stav. Iné totiž je, ak respiračnému infektu podľahne 25-ročný človek bez chronického ochorenia a iné, ak 85-ročný pacient s chorobou pľúc, cukrovkou a vysokým krvným tlakom.

V tomto ohľade je situácia nasledovná: Suverénne najviac obetí vo Švédsku si vyžiadal Covid-19 ku 24. septembru vo vekovej skupine 80-90 rokov a to 2 438. Potom nasledujú ľudia vo veku 90+, ktorých bolo 1 528 a do tretice vo veku 70-79. V tejto skupine podľahlo koronavírusu 1 268 pacientov. Pokiaľ vás zaujíma opačný koniec rebríčka, tak vo veku 20-29 rokov zomrelo za 7 mesiacov bez takmer akýchkoľvek zavedených opatrení 10 Švédov.

Takmer každý mal závažné ochorenie

Ak ide o závažné pridružené ochorenia (takzvané komorbidity), podrobnú tabuľku možno nájsť na portáli švédskej agentúry pre zdravie a sociálny systém (Socialstyrelsen). Hoci ide o dáta zo 14. mája z času kulminácie, obraz bude približne rovnaký aj dnes pri vyššom počte mŕtvych. Z celkového vtedajšieho počtu obetí, ktorých bolo 3 395, malo 1 664 kardiovaskulárne ochorenie, 2 680 trpelo vysokým krvným tlakom, 955 malo cukrovku a 472 inú chorobu pľúc.

Ak vám súčet nevychádza, je to v poriadku. Obete Covid-19 majú totiž vo väčšine prípadov viac takýchto vážnych ochorení súbežne. 2-4 tieto choroby naraz malo až 1 968 obetí, jednu ďalšiu závažnú chorobu malo 926 obetí a bez uvedeného chronického ochorenia zomrelo 501 ľudí, šlo však najmä o osoby vo vyššom veku. Najviac takýchto „zdravých“ ľudí sa totiž nachádzalo vo vekovej skupine 85+ a to až 191.

Ďaleko od kolapsu

Pokiaľ ide o počet ťažkých prípadov, teda „hospitalizáciu pod intenzívnou starostlivosťou“, Švédi ich zvládli bez väčších problémov. Najviac ľudí, ktorí sa pod ňou nachádzali súbežne, bolo na prelome mája a apríla a to presne 49. Švédi však na JISku nepripájajú každého pacienta, najmä osoby nad 80 rokov.

Celkovo si tento druh pomoci vyžadovalo takmer 2 600 prípadov zo zhruba 93-tisíc potvrdených. Švédsko, ktoré má 10,2-milióna obyvateľov, tým pádom bolo tento druh starostlivosti nútené poskytnúť za celý 7 mesačný výskyt vírusu len v priemere asi jednému človeku zo 4-tisíc.

Skôr druhá vlnka, ako vlna

V porovnaní so zvyškom krajín Európy a napríklad aj so Slovenskom, sú tieto dáta niekoľkonásobne vyššie, no existuje tu jedno veľké ALE. Švédi sú totiž krajinou, ku ktorej žiadna druhá vlna ochorenia nedorazila, respektíve áno, ale vzhľadom na jej „bezzubosť“ možno skôr hovoriť o vlnke.

Podiel pozitívnych testov z celkových vykonaných tam láme negatívne rekordy a momentálne sa nachádza na úrovni 1,2 %, pričom v jarných týždňoch to bolo aj 19 %, pod čo sa podľa tamojších úradov podpisuje disciplinovanosť aj vysoká premorenosť obyvateľstva a počet pozitívnych prípadov tam podľa portálu worldometers.info pribúda nižším tempom ako na Slovensku. Teda v rozmedzí zhruba 300 až 600.

Na Covid sa tam takmer neumiera

Čo je však pozoruhodné, vo Švédsku sa prakticky zastavil rast mŕtvych na Covid. Včera, predvčerom a predpredvčerom ( 3. až 5. októbra) tam napríklad nezomrela ani jedna osoba a za posledné dva týždne predstavujú denný rekord štyria zosnulí. V kontexte nášho niekoľkomesačného strachu z vírusu a neexistencie ráznejších opatrení vo Švédsku je to údaj, ktorý doslova vyráža dych.

Mimochodom, zaujíma vás, ako sa koronavírus podpíše na celkovej ročnej bilancii zosnulých? Odpoveď je, že takmer nijakým spôsobom. Vo Švédsku už 10 rokov po sebe konštantne zomiera zhruba 90-tisíc ľudí +/- štatistická odchýlka. Berúc do úvahy vyššie uvedené, rovnaký celkový počet zosnulých, aký malo Švédsko v roku 2017, 2018 či 2019, bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou aj v koronavírusovom roku 2020. Túto predikciu si viete overiť pomocou kalkulačky za pár sekúnd.

Keď obyčajná chrípka udrie viac ako neobyčajná korona

Vravíte si v tomto momente niečo v štýle: „No dobre, to všetko je pravda, ale tej vysokej úmrtnosti v apríli predsa mohli zabrániť!“ Akurát, ani švédska aprílová úmrtnosť nie je niečo, čo by nás za bežných okolností (ktoré dnes pri sústavnom nafukovaní Covid-19 bubliny nemáme) príliš rozrušovalo.

Väčší mesačný počet obetí ako pri korone zaznamenali Švédi v uplynulých troch dekádach dokonca trikrát. V apríli roku 2020 síce zomrelo 10 458 Švédov, no napríklad v takom decembri roku 1993 toto číslo predstavovalo až 11 057 a je nutné vziať do úvahy, že celkový počet obyvateľov bol vtedy ešte nižší ako je dnes (asi 8, 5 milióna oproti dnešným 10 miliónom). Horší mesačný prírastok mŕtvych mali Švédi aj v januári 1996 a potom v januári 2000. Aká bola príčina? Skrátka, obyčajná horšia sezóna chrípky, ktorá len nevzbudila extrémnu pozornosť.

Z vážnosti všetkých horeuvedených dát tiež ukrajuje fakt, že Covid-19 je nové ochorenie, ktoré udrelo v plnej sile, populácia voči nemu nemala vybudovanú kolektívnu imunitu, nepoznala vhodné medikamenty či spôsoby liečby a že vakcinácia je ešte len v plienkach. Jeho banálnosť teda možno bude stúpať priamo úmerne s rastúcim počtom „zbraní“, ktoré proti nemu získavame.

Veľa kriku pre nič

Bol teda švédsky prístup bezchybný? Pravdepodobne nie. A priznal to aj sám hlavný epidemiológ Tegnell. Najväčším krokom k eliminácii počtu fatálnych prípadov by bola napríklad extrémna ochrana domovov sociálnych služieb (odkiaľ ku 14. máju pochádzalo takmer 50 percent obetí) či zariadení s obdobným výskytom náchylných pacientov.

Avšak vnucovať opatrenia (často si odporujúce a neúmerne drastické) zvyšku odolnej populácie, pre ktoré je Covid-19 podobným rizikom, ako sadnúť ráno za volant, praktizovať rizikovejší šport či dostať toľko skloňovanú chrípku, sa zdá byť vo všeobecnosti kontraproduktívne.

Ukázalo sa to aj na prípade Slovenska či iných krajín, kde lockdown zapríčinil odklad mnohých dôležitých operácií a vytlačil iné choroby na perifériu, pripravil o prácu desiatky tisíc ľudí, potopil niektoré segmenty hospodárstva, zhoršil psychické zdravie a fyzické zdravie státisícov, zvýšil domáce násilie voči ženám, vytlačil ľudí z prostriedkov MHD späť do automobilov, utlmil dôležité kultúrne vyžitie a vniesol medzi ľudí ďalšiu vlnu nevraživosti, nervozity a neadekvátneho bonzáctva.

Len nové prípady, najlepšie 150-krát za deň

Švédi skrátka vyšli z úlohy dobrovoľného pokusného králika viac ako dobre a ich prístup by mohol pomôcť formulovať aj základné východiská našej domácej koronapolitiky a nájsť ideálnu cestu. To ale samozrejme neznamená bezhlavo opakovať švédsky scenár, nakoľko každá krajina má odlišné reálie a do hry tu vstupuje extrémne veľa premenných od úrovne zdravotníctva a počtu infektologických oddelení, cez podnebie a životný štýl populácie či hustotu zaľudnenia až po množstvo superšíriteľov. Najmä pri zmienenom zdravotníctve treba byť opatrný, pretože to slovenské, bohužiaľ, zďaleka nie je na úrovni Švédska.

Vidíme však, že pri druhej vlne sa prístup slovenskej vlády mení len kozmeticky a premiér namiesto pripustenia rozumnej diskusie so skeptikmi radšej hovorí o bludoch kuvikov, od ktorých žiada zopár týždňov ticha. A to na základe svojho fetišu a jediného ukazovateľa bez akéhokoľvek kontextu – počtu pozitívnych prípadov, ktoré sú Slovákom tlačené do hlavy priam sektárskym spôsobom. Je to kolosálne zlyhanie všetkých zodpovedných.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

647

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Sexuálna kauza jednej knihy

Sexuálna kauza jednej knihy

KOMENTÁR ANTONA CHROMÍKA Viacerých možno prekvapilo vyhlásenie otcov arcibiskupov Oroscha a Bobera na knihu Láske sa treba učiť,..