Štáty strácajú trpezlivosť s migrantmi, ukazuje globálny prieskum

Migranti v Grécku (Zdroj: SITA)

Tolerancia voči migrantom kontinuálne klesá, zistil prieskum spoločnosti Gallup. Deje sa tak najmä v štátoch, ktoré čelia návalu utečencov od vypuknutia migračnej krízy v roku 2015 alebo ich prílevu pre politicko-ekonomické krízy v susedných štátoch. Slovensko je v desiatke najmenej tolerantných štátov.

Vedci udelili 145 štátom skóre na základe pozitívneho či negatívneho prístupu respondentov k myšlienke, že migranti budú žiť v ich štáte, presťahujú sa do ich susedstva či vstúpia do zväzku s ich rodinným príslušníkom.

Priemerné skóre pri kladení týchto otázok globálne pokleslo z 5,34 v roku 2016 na 5,21 v roku 2019, pričom najväčším možným hodnotením bola deviatka.

Najväčší pokles tolerantných postojov k imigrantom zaznamenali v Južnej Amerike, kde početné štáty čelia masívnemu prílevu utečencov z Venezuely, v ktorej je aktuálne dvojvládie a ekonomická kríza. V Kolumbii, ktorá je susedným štátom a znáša najväčší nápor imigrantov sa percento ľudí s pozitívnym postojom prepadlo zo 61 na 29 percent.

V Európe nastali podobné tendencie napríklad v Belgicku a vo Švajčiarsku. Medzi desiatku celosvetovo najmenej tolerantných štátov voči migrantom sa dostalo Maďarsko a Slovensko, ktoré už od roku 2015 vyjadrovali svoj nesúhlas s povinnými kvótami na ich prerozdeľovanie. Okrem spomínaných dvoch štátov V4 sa tam nachádza aj Chorvátsko a Lotyšsko.

Vôbec najmenej ústretovým štátom je Severné Macedónsko. Za ním nasledujú aj ďalšie balkánske štáty ako Srbsko, Bosna a Hercegovina či Čierna Hora. Príčinou tohto postoja je pravdepodobne skutočnosť, že pre tzv. balkánsku cestu čelia tieto štáty od vypuknutia migračnej krízy v roku 2015 zvýšenému tlaku a na ich území sa nachádzajú početné utečenecké tábory.

Medzi desiatku najmenej tolerantných štátov sa dostalo aj Turecko, ktoré od roku 2015 prijalo už 4 milióny utečencov zo Sýrie.

Opačný postoj nastal v prípade Poľska, ktoré dlhodobo patrilo k skeptickým štátom voči migrácii. Viac než 42 percent Poliakov uviedlo, že považuje migrantov žijúcich v štáte za niečo dobré. V roku 2016 si to pritom myslelo len 29 percent z nich. Pripomeňme, že Poľsko po vojne na Ukrajine v rokoch 2014-2015 prijalo viac ako milión ukrajinských migrantov.

— EST

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

51

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...