Nič sme si nepokazili. Iba premiér je hysterik, ktorému príliš zachutila moc

Igor Matovič (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Apokalyptické predpovede o nebezpečnosti koronavírusu sa extrémne míňajú realite. V podstate každý relevantný ukazovateľ nám môže tlačiť kútiky úst smerom nahor a nie hnať nás v protichemickom obleku dopĺňať zásoby múky a cestovín do špajze. Slovenské politické špičky ale stále neprecitli a vrcholom toho je výhražný status premiéra, za ktorý by sa nemusel hanbiť nejeden africký despota. Trpieť ho však nemusíme, recept by tu bol.

Polročné spolužitie s Covidom-19 nám v súčasnosti – na rozdiel od obdobia jari, kedy vírus vstúpil na naše územie a kedy sme jeho charakteristike nerozumeli – dáva dôvod na optimizmus.

Byť pozitívny neznamená nič

Naučili sme sa, že jeho aktivácia v organizme zďaleka nie je pravidlom, ale skôr výnimkou. Podľa jednej zo slovenských analýz sa totiž počet asymptomatických pacientov pohybuje na úrovni 70%.

Existuje pritom dôvodný predpoklad, že zvýšený počet testov by toto číslo vystrelili aj na úroveň 90%. Pre podporu tohto tvrdenia možno uviesť napríklad čerstvé testovanie vo väznici v maďarskom Szegede, ktoré, hoci preukázalo 38 infikovaných trestancov, ukázalo aj to, že ani jeden z nich nemal príznaky choroby a zdravotné problémy.

Ťažký priebeh je rarita

Opozitom asymptomatických pacientov sú prípady najťažšie. Dobrou správou však je, že ani ich počty nevyvolávajú dôvod na paniku. Pre ilustráciu, v čase písania článku je na pľúcnu ventiláciu napojených iba 12 pacientov. Je to zhruba 85 krát menej, než ako to, s čím spočiatku počítali autority na vrchole pandémie – s tisíckou.

Počet hospitalizovaných pacientov s potvrdeným testom, teda tých, ktorých vírus trápi nad rámec bežného domáceho liečenia, je 125 (vrátane ľudí na JIS-ke a na umelej pľúcnej ventilácii). Pre lepšiu predstavu, pomoc lekárov kvôli tejto chorobe aktuálne potrebuje 0,002% Slovákov a teoreticky by sa zmestili do jedného väčšieho bytu.

Ničím nevybočuje z radu

Covid-19 takisto bledne nielen v porovnaní s takým „obyčajným“ infekčným ochorením, akým je chrípka, ktorá si na Slovensku ročne vyžiada v priemere 800 mŕtvych, ale hlavne s najvážnejšími medicínskymi problémami akými sú rakovina, ktorá si ročne vezme asi 14-tisíc životov Slovákov. Covidu pritom od marca podľahlo iba 41 osôb, prevažne starších či trpiacich rôznymi sprievodnými ochoreniami.

Hoci platí argument, že koronavírus svoj potenciál nenaplnil a nie je vylúčené, že by za nepriaznivých okolností mohol byť fatálny pre stovky až tisícky ľudí, aj po mesiacoch uvoľnených opatrení platí, že častejšou príčinou smrti sú pre Slovákov aj bežné nešťastia ako autonehody, ktoré si vlani vyžiadali 245 životov či samovraždy. V roku 2018 si napríklad siahlo na život 533 Slovákov.

Premorenie nie je nemysliteľné

Dnes tiež vieme, že zavrhnutiahodnou taktikou v boji proti Covid-19 nie je ani premorenie populácie po vzore Švédska (inak povedané, nerobenie takmer žiadnych opatrení), ktoré dnes pokladá za bezpečný štát aj veľmi opatrné Slovensko. Hoci je pravda, že cenou za to bolo vyše 5-tisíc mŕtvych, v kontexte niektorých informácii ani tieto dáta nepôsobia kataklizmaticky.

Švédi majú totiž jednu z najstarších a tým pádom prirodzene najzraniteľnejších populácii na svete (suverénne najviac obetí zaznamenala táto severská krajina vo vekovej skupine 80-90 rokov a potom v skupine 90+) a toto číslo sa extrémne nevymyká ani ťažším chrípkovým sezónam.

V roku 1995 napríklad v porovnateľne veľkom Česku chrípke podľa niektorých zdrojov podľahlo 12-tisíc ľudí. Neskoršie prehlásenia však tento údaj spochybňovali a hovorili o polovici, teda 6-tisíc obetiach. A to aj napriek dostupnosti vakcíny, ktorú dnes nemáme.

Trvalé následky? Na úrovni pravdepodobnosti výhry v lotérii

Skeptický môžeme byť podľa odborníkov aj voči tvrdeniam o tom, že nový koronavírus poškodzuje aj iné dôležité orgány, napríklad srdce či placentu. Podľa prednostu Kliniky infekčných ochorení v pražskej Nemocnici Na Bulovce Jiřího Beneša je to vysoko nepravdepodobné.

Odborník vraví, že koronavírusové infekcie sa v drvivej väčšine prípadov odohrávajú na úrovni sliznice dýchacích ciest a nie sú vybavené na prienik do krvného riečišťa. Komplikácie tohto druhu nevylučuje, ale vraví, že pre vírusy to nie je „programový cieľ“.

Vláda žijúca v paralelnom vesmíre

Skrátka a dobre, tieto základné poznatky by nás automaticky nemali hnať do područia polobláznov, ktorí tvrdia, že Covid-19 ako taký je výmysel, ale mali by nám pomôcť predísť iracionálnemu strachu a pomôcť prispôsobiť svoje správanie skutočnej úrovni nebezpečenstva tohto respiračného ochorenia.

Pozitívne, či priam vynikajúce správy ohľadne tejto „témy roka“ ale slovenská vláda buď nezachytila, alebo ich zámerne ignoruje. Namiesto zavádzania mäkkých opatrení ako napríklad propagácie osvetových kampaní v oblasti pohybu, správnej hygieny, zdravej výživy či budovania imunity, ktoré by zlepšili kondíciu celej populácie a pomohli „prefackať“ široké spektrum chorôb, zvolila opačnú stratégiu.

Odtiaľ-potiaľ, pán premiér

Prefackala občanov, ktorí iba chcú žiť svojim doterajším spôsobom života s bežným stupňom rizika (na čo majú v kontexte horeuvedených dát plné právo), a slovami samotného premiéra im doslova odkázala, že sú „egoisti“, ktorých obyčajné každodenné správanie hoci v medziach slušnosti a legislatívy „vedie k anarchii“ a že sú „nezodpovední ignoranti“ ohrozujúci „nevinných ľudí“ a vyzýva ich k vzájomnému udávaniu.

Pravdou však je, že sme si aj napriek prehláseniam predsedu vlády nepokazili nič a ocitli sme sa v zajatí pokryteckého hysterika neschopného dodržiavať ani to, za čo sám pranieruje ľudí a ktorému zrejme zachutila moc až nad rámec únosnosti.

Zvykli sme si na to, že správanie Igora Matoviča sa pri ukradnutej diplomovke, ponožkových selfíčkach na úrade vlády, škandalóznom správaní v Bruseli a nevyberanom slovníku vymklo štandardom vysokej politiky, ale obchádzanie akejkoľvek racionality a gradujúce vystupovanie krčmového vydierača je vážnym problémom, na ktorý existuje jediný liek – čo najskoršie predčasné voľby.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

668

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...