Presne pred 172 rokmi Slováci povstali za svoje práva

Slovenskí dobrovoľníci (Zdroj: Wikipedia)

V dnešný deň si pripomíname prvý bojový stret Slovenského povstania, ktoré sa udialo počas meruôsmych rokov. Slovenskí dobrovoľníci vtedy porazili uhorské gardy pri obci Brezová (dnes Brezová pod Bradlom) počas septembrovej výpravy. Tento ozbrojený výstup má pre slovenský národ doteraz veľký význam, k jeho odkazu sa hlásili slovenskí vojaci a dôstojníci počas prvej aj druhej svetovej vojny.  

Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky pripadá na 22. septembra. Nie je to náhoda. V tento deň pred 172 rokmi totiž vybojovali slovenskí dobrovoľníci významné víťazstvo proti uhorským občianskym gardám.

Toto slovenské ozbrojené vystúpenie dnes nedostáva dostatočnú pozornosť a význam, aký si zasluhuje. A to aj napriek tomu, že išlo dovtedy o bezprecedentný krok zo strany slovenského národa, ktorý sa so zbraňou v ruke postavil za svoje občianske aj národné práva.

Takzvanému Slovenskému povstaniu (známemu aj ako slovenské dobrovoľnícke výpravy) predchádzalo tzv. Maďarské povstanie počas meruôsmych rokov (1848 až 1849). V ňom Maďari bojovali za nezávislosť Uhorska (ale v skutočnosti len Maďarov) od Rakúskeho cisárstva.

Verbovanie dobrovoľníkov

Proti maďarskému nacionalizmu sa sformovala aj slovenská odpoveď. Krátko po prijatí Marcových zákonov a ich vstúpení do platnosti sa udialo národné zhromaždenie v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde boli koncipované Žiadosti slovenského národa. Následne museli slovenskí dejatelia Štúr, Hurban a Hodža utiecť do Čiech.

Začiatkom septembra prišiel Štúr do Viedne, kde spolu s asi 200 Slovákmi utvoril Slovenskú národnú radu (SNR) – najvyšší národný, vojenský a revolučný orgán. Nachádzali sa v ňom aj moravskí dôstojníci, ako napríklad Bedřich Bloudek, ktorý neskôr velil slovenským dobrovoľníkom.  

Vo Viedni prebiehalo tiež verbovanie dobrovoľníkov na pripravované vojenské vystúpenie, využívali sa aj kontakty z kruhov českých a moravských študentov. Istá časť slovenských dobrovoľníckych síl teda pozostávala aj z Čechov, Moravanov, Srbov, Chorvátov, ale aj Poliakov či Nemcov.

Septembrová výprava

Nábor bol ukončený 17. septembra a o deň neskôr zbor o veľkosti asi 500 mužov prekročil moravsko-slovenskú hranicu v západnej časti terajšej Nitrianskej stolice. Týmto aktom sa začala septembrová výprava.

Dňa 19. septembra bola slovenskými dobrovoľníkmi obsadená Myjava, kde Ľudovít Štúr v mene SNR vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil samostatnosť Slovenska. Vyzývalo sa taktiež na zotretie hraníc medzi Moravou a Slovenskom, pričom oba celky boli považované za jednu vlasť „zbratrených národov slovanských“.

O tri dni neskôr podnikli jednotky výpad k Brezovej (dnes Brezová pod Bradlom), ktorú sa im podarilo obsadiť. V ten deň, 22. septembra, došlo taktiež k prvému ozbrojenému stretu s uhorskými gardami o sile približne 200 ťažkých jazdcov (kyrysníkov) a dvoma stotinami pešiakov.

Úspešný boj

Dohromady bolo uhorských, resp. maďarských jednotiek asi 5 stoviek, pričom Slovákom sa ich podarilo úspešne poraziť. Táto bitka vošla do našich dejín ako bitka pri Brezovej pod Bradlom. Povzbudené víťazstvom dobrovoľnícke vojsko vzrástlo niekoľkonásobne a 23. septembra už čítalo 5-tisíc mužov. Dobre vyzbrojených ich však bolo asi len tisíc.

Napriek relatívne nízkemu rozsahu išlo o významné víťazstvo, ktoré motivovalo a hnalo oheň slovenského povstania. Netrvalo to však dlho. Už o pár dní sa vojsko rozpadlo a muselo ustúpiť, zatiaľ čo uhorská vláda vodcov povstalcov vyhlásila za vlastizradcov. Napriek tomuto neúspechu a následnému porušeniam sľubov po neskoršej zimnej výprave, má tento dátum význam pre slovenské dejiny.

„Udalosti z 22. septembra 1848 a Povstanie z rokov 1848 a 1849 sa prelínajú celými novodobými dejinami Slovenska. Ich morálny a politický odkaz je viditeľný v každej významnej dejinnej udalosti 20. storočia,“ vyzdvihlo pred rokmi význam 22. septembra napríklad aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

— JOR

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

44

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

WHO: Štúdia zistila, že remdesivir nepomáhal pacientom s COVID-19

WHO: Štúdia zistila, že remdesivir nepomáhal pacientom s COVID-19

Najnovšia štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) naznačuje, antivírusový liek remdesivir nepomáha pacientom s ochorením COVID-19. Zároveň však nevyvracia tvrdenia predchádzajúcej štúdie, ktorá sa pričinila o to, že remdesivir začali v mnohých krajinách vrátane USA a Veľkej Británie používať..