Jozef Mikloško: História Slovenska by neexistovala bez kresťanstva

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Pápež František vedie Cirkev správne. Jeho reformy sú niekedy radikálne. No iba ten sa nemýli, kto nič nerobí, hovorí bývalý poslanec a exveľvyslanec Slovenska v Taliansku Jozef Mikloško.

Existujú názory, že súčasné kresťanstvo je pod útokom. Zdieľate takýto pohľad na situáciu kresťanstva vo svete?

Útoky na Boha a kresťanstvo, najmä na katolícku Cirkev sú na dennom poriadku. História Slovenska by neexistovala bez kresťanstva, nemožno ju pochopiť jeho ignoranciou. Cirkev nikdy nepovie, že to, čo včera bolo vážnym hriechom, je dnes cnosťou. Portál postoj.sk, aj keď občas šíri liberálne témy, vydal veľmi dobrú knihu od Roda Drehera: Benediktova voľba. Je to opis súčasnej situácie kresťanov v USA, ktorá je tam podrobená veľkým útokom liberalizmu. Aj tu to denne cítime, je len otázkou času, kedy sa to prejaví tak, ako za komunizmu, keď bolo kresťanstvo a jeho nositelia 40 rokov perzekvovaní.

Je to skutočne také zlé?

Podľa organizácie „Cirkev v núdzi“ v súčasnosti každých päť minút usmrtia vo svete pre vieru jedného kresťana. Súčasný stav sa pokladá po prenasledovaní kresťanov v Rímskej ríši za druhé najväčšie prenasledovanie v histórii.

Najkritickejšia situácia je v krajinách, kde vládol ISIS. Pred pár rokmi to bol Irak a Sýria. Aj keď v týchto krajinách, ale aj v Egypte, Líbyi a  iných arabských a afrických štátoch, žili po stáročia kresťania s moslimami v priateľských vzťahoch, po necitlivých zahraničných zásahoch, tzv. Arabskej jari a po radikalizácii niektorých islamských hnutí, tam boli kresťania vyháňaní z domovov a zabíjaní. Pápež František povedal, že počas histórie kresťanstva je v súčasnosti viac mučeníkov, než kedykoľvek predtým.

Aký je váš názor na migráciu, nelegálnu aj legálnu?

Hlavnou príčinou migrácie od v r. 2015 bola vojna v Sýrii a v Iraku. Prebiehalo tam surové prenasledovanie najmä kresťanov, strieľali ich a odrezávali hlavy. Väčšina lodí utečencov prichádza z Líbye, kde vládne chaos, bezvládie a destabilizácia. Tí, čo to zapríčinili, najmä USA, by mali tiež pomôcť. Odstránenie diktátorov, bez plánu na ďalší vývoj týchto krajín, bolo fatálnou chybou.

Migrácia vplýva aj na súčasnú demografickú krízu. Niektorí v tom vidia záchranu, niektorí zase záhubu.

Slovensko tiež prežíva demografickú krízu. V súčasnosti je asi 75-tisíc pracovných miest u nás obsadených zahraničnými pracovníkmi. Za pár rokov budeme ťažko hľadať ľudí na odbornú prácu. Riešenie je aj v migrácii čestných a kvalifikovaných ľudí. Nesmie sa to však vymknúť kontrole, ako sa to stalo v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. 

Za totality od nás utekali státisíce občanov – za slobodou, pred prenasledovaním, aj z ekonomických dôvodov. Mnohé štáty ich veľkoryso prijímali. Dnes státisíce našich, najmä mladých „utekajú“ za prácou do zahraničia. Keby ich neprijímali, hovorili by sme o porušovaní európskych zákonov. Aj Slovensko by teda malo preukázať väčšiu solidaritu so serióznymi ľuďmi, ktorí utekajú pred prenasledovaním.

Ako by ste zhodnotili pontifikát pápeža Františka? Myslíte si, že vedie katolícku cirkev správne?

Pápeža Františka si ctím a uznávam ako výborného reprezentanta Cirkvi tejto doby. V svojich temer 83 rokoch je obdivuhodne aktívny, na pulze doby. V niektorých spontánnych prejavoch často hovorí veci, čo súvisia s jeho juhoamerickou skúsenosťou. Z jeho prejavov, kázni a statusov na twitteri vidno, že je to správny muž, v správnom čase, na správnom mieste.

Napriek tomu ale mnoho ľudí Františka kritizuje a tieto hlasy idú občas aj z vnútra cirkvi. Prečo tomu tak je?

Nie vždy ho v Cirkvi dostatočne bránime. Určite vedie Cirkev správne, jeho reformy sú niekedy radikálne, čo mu najmä postihnutí zazlievajú. Iba ten sa nemýli, kto nič nerobí. Celkovo je jeho smerovanie  prínosom, zahajuje novú etapu v Cirkvi, v zložitej situácii globalizácie, pluralizmu, sekularizmu, hedonizmu a konzumizmu. Ak chce Cirkev v Európe prežiť aj v tomto rýchle sa meniacom svete, musí hľadať nové cesty evanjelizácie. Aj keď sa jeho snahy stretávajú s kritikou, ku ktorej aj sám vyzýva, prajem mu, aby ešte dlho vydržal na tomto výsostnom pastierskom poste. 

V júni som ho dvakrát zblízka sledoval, bol plný energie a radosti. Bolo to počas Vigílie a slávnostnej omši na Svätého Ducha. Som veľmi rád, že tento Boží človek dokáže aj vo vysokom veku ľuďom dávať radosť, nádej a silu. 

— Juraj Orolín

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

PRIESKUM: Súčasná koalícia by v parlamente nemala väčšinu

PRIESKUM: Súčasná koalícia by v parlamente nemala väčšinu

Keby sa parlamentné voľby konali v januári, súčasná koalícia by už nemala väčšinu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila TV Markíza v diskusnej relácii Na telo. Strany súčasnej koalície by podľa preferenčných ziskov mali spolu v..

Odoberajte náš newsletter