Ide „len“ o poradný orgán vlády. Opatrenia krízového štábu môžu byť nezákonné, pripomína Lintner

Zasadanie pandemickej komisie (Zdroj: SITA)

Od piatka 18. septembra sa z Česka na Slovensko už len tak jednoducho nedostanete. Podľa najnovších opatrení krízového štábu bude potrebný buď negatívny test na Covid-19, nie starší ako 72-hodín, alebo po príchode 5-dňová domáca karanténa a následné testovanie. Podľa známeho novinára a bývalého poslanca NR SR Ľubomíra Lintnera nie je takéto riešenie voči našim najbližším susedom správne. Výnimka sa vzťahuje na takzvaných pendlerov a niektoré vybrané profesie.

Tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) informoval o sprísnených opatreniach pri návrate z Česka ešte včera počas rokovania Ústredného krízového štábu. Medzi výnimky, ktoré nemusia mať negatívny test ani karanténu po príchode zaradili pendlerov do 30 km od najbližšieho hraničného priechodu, študentov, pedagógov, výskumníkov, zdravotníkov, poľnohospodárov, sociálnych pracovníkov, pracovníkov v kritickej infraštruktúre, niektorých športovcov a umelcov.

„Riešenie voči Česku o kontrolách na hraniciach od piatka tohto týždňa považujem za politicky neprezieravé. Najmä po stretnutiach na najvyššej úrovni, keď predseda parlamentu a aj predseda vlády prisľúbili českým partnerom, že kontroly na hraniciach budú až úplne poslednou možnosťou v riešeniach,“ píše Lintner v reakcii na schválené opatrenie.

Na svojom facebookovom profile novinár v komentári dodáva, že sa nám naskytala aj možnosť, ktorú uplatňujú Nemci, keď neberú krajinu ako celok, ale uplatňujú opatrenia iba na regióny, ktoré sú v červenom zozname, teda majú počty šírenia vírusu nad stanovenou hranicou.

„Keď si pozriete aktuálnu epidemiologickú semaforovú mapu Česka, tak majú v oranžovej farbe iba Prahu, štyri ďalšie stredočeské okresy a región okolo Uherského Hradišťa. Tento je jediný zo všetkých prihraničných regiónov so Slovenskom v druhom stupni rizikového šírenia. Ostatné regióny pri hraniciach so Slovenskom sú v bielej farbe. Keď sme neriešili opatrením na hraniciach stav, keď boli vysoké čísla v regiónoch Ostravy, Frýdku-Místku a Havířova, prečo to rozhodnutie prichádza teraz?“ kladie si Lintner otázku.

Keby sme testovali ako Česi…

Novinár navyše pripomína, že v susednom Česku denne otestujú niekedy až päťnásobne viac ľudí ako na Slovensku. Takže je možné, že aj u nás by boli čísla omnoho vyššie, keby sa robilo viac testov a podľa Lintnera by tak Praha mohla v rámci opatrení proti šíreniu pandémiu urobiť presne to isté, čo sme spravili na Slovensku.

„Rád by som vedel, koľko by bolo u nás pozitívne zistených infikovaných, keby počet testov bol na úrovni tých 17 tisíc ako v ČR, keď zistili najviac pozitívnych na Covid 19. Slovensko testuje päťkrát menej ako Česko. Tento aspekt mala pandemická komisia a následne krízový štáb určite zvážiť a nie hneď určiť Česko ako ‚červenú‘ krajinu. To by rovnako Česko mohlo urobiť celoplošne voči Slovensku pre situáciu v Bratislave,“ píše si Lintner.

Keby vláda na začiatku leta rozhodla, aby sa v júli a auguste posilnili Regionálne úrady verejného zdravotníctva a zlepšili sa tak podmienky pre zvýšenie kvality trasovania, bol by to podľa novinára pre riziko šírenia vírusu lepší variant, ako urobiť tento krok celoplošne voči Čechom a navyše s mnohými výnimkami.

„Aký je rozdiel, keď prejde človek z Břeclavi do Skalice alebo zo Skalice do Bratislavy??? My máme odmeraný slovenský variant imunity? Je lepši ako český, či ako rakúsky? Stredoeurópsky región (V4 + Rakúsko) je rozlohou menší ako Francúzsko. Päť krajín v strede Európy má rozlohu 617 484 kilometrov štvorcových, samotné Francúzsko 643 801 kilometrov štvorcových. Prečo tu tak ‚bazírujeme‘ na pohybe cez hranice medzi malými štátikmi, keď veľké štáty majú väčší rozsah pohybu ľudí. Veď by stačilo aby sa V4 + Rakúsko dohodli, že to budú vnímať ako jeden región,“ myslí si Lintner.

Krajné riešenie?

Novinár pritom pripomína, že pri nedávnych stretnutiach premiérov Rakúska, Česka a Slovenska sa zdalo, že sa si lídri uvedomujú dôležitosť veľmi silného vzájomného ľudského aj ekonomického prepojenia jednotlivých krajín slavkovského formátu.

„Predsedovia parlamentov a predsedovia vlád vo vyhláseniach zdôraznili, že kontroly na hraniciach (čo je v podstate uzavretie) budú až tým úplne najkrajnejším riešením. Z akého dôvodu sa to rieši osobitne ako Česko? Ale perspektívne ako Poľsko, ako Maďarsko, ako Rakúsko a napokon vlastne z pohľadu našich susedov ako Slovensko?“ kladie si Lintner otázky.

V rámci zatvárania hraníc sa novinár pýta, či by nakoniec úplne obmedzenie pohybu na dva, tri či štyri týždne „zašliaplo“ viac samotný vírus SARS-Cov-2 spôsobujúci ochorenie Covid-19 alebo by na takýto krok viac doplatila ekonomika a pandémiu by to v konečnom dôsledku aj tak nepomohlo poraziť.

Lintner si tiežý kladie otázku, čo budú politici robiť, keď bude ochorenie kombinované so sezónnou chrípkou. „Aký zmysel to má riešiť opatreniami na hraniciach v našom miniregióne? Veď predsa jarné mesiace nás mohli presvedčiť. Zatvorilo sa, čo sa dalo. Politici v niektorých krajinách sa vyhlasovali za premiantov riešenia. Uvoľnili sa zákazové opatrenia a vznikol logický a prirodzený nárast. Toto chceme dokedy opakovať? Zatvoriť! Otvoriť! Zatvoriť! Otvoriť! Ako budú krajiny po takomto kolotoči vyzerať ekonomicky?“ varuje novinár.

Nezákonné opatrenia?

V závere svojho pomerne rozsiahleho komentára na svojom facebookovom profile Lintner pripomína ešte právny rozmer opatrení zavedených slovenskou vládou, na ktorý upozornil bývalý šéf vyšetrovateľov Jozef Šátek vo svojom statuse.

Šátek píše, že rovnako ako pandemická komisia je podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) „len“ poradným orgánom vlády, tak isto je „len“ poradným orgánom aj samotný Ústredný krízový štáb.

Tým pádom krízový štáb podľa Šáteka nemá zo zákona ani svojho štatútu právomoc prijímať akékoľvek opatrenia „ani odporúčania“ voči žiadnym štátnym (Úrad verejného zdravotníctva) či iným orgánom (napr. samosprávam). Keďže je jednoznačne len „poradným“ orgánom vlády SR, tak ústredný krízový štáb má právo (a povinnosť) predkladať svoje návrhy k rokovaniu a prípadnému schváleniu „len“ vláde SR.

Ústredný krízový štáb mal podľa Šáteka po rokovaní svoje závery predložiť vláde, ktorá ich mala na svojom zasadnutí prerokovať a prípadne prijať. „Inak sú tieto návrhy ústredného krízového štábu voči iným inštitúciám absolútne právne irelevantné. Je jasné, že ani hlavný hygienik nie je v žiadnom zmysle viazaný akýmkoľvek stanoviskom (záverom) prijatým ústredným krízovým štábom, keďže medzi nimi neexistuje žiadny právne relevantný vzťah,“ píše Šátek na Facebooku.

Boj s koronakrízou. Chaos, ktorý naznačil počas tlačovky v svojej otázke český redaktor voči I. Matovičovi, v podstate…

Posted by Jozef Šátek on Monday, September 14, 2020

— TOP

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

5

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...