V oblakoch Venuše sa možno skrýva dôkaz o prítomnosti živých organizmov

Venuša v skutočných farbách, sonda Mariner (Zdroj: Wikipedia)

Prítomnosť fosfánu v atmosfére Venuše prekvapila mnohých vedcov. Podľa novej štúdie môže ísť o znak toho, že sa na planéte nachádza anaeróbny život.

Venuša nebola planéta, ktorá sa skloňovala ako pravdepodobný kandidát na prítomnosť nepozemského života. Až doteraz. Nové poznatky o atmosfére planéty môžu zmeniť spôsob, ako sa na toto nebeské teleso pozeráme, informuje portál New York Times.

Podľa štúdie, na ktorej sa podieľali vedci z viacerých amerických univerzít, objavili astronómovia pomocou silných teleskopov v atmosfére planéty plyn fosfán, pričom podľa ich analýzy môže byť jeho zdrojom jedine nejaký živý organizmus.

„Dlhšie sa hovorí o fosfáne ako plyne, ktorý by indikoval možný život na exoplanétach. Aké úžasné, že sa našiel zrovna na Venuši,“ uviedla Sarah Stewartová Johnsonová, planetárna výskumníčka z univerzity v Georgetowne.

Obnovený záujem

Johnsonová taktiež podotkla, že Venuša bola americkou organizáciou NASA už dlhšie ignorovaná. Skutočne, pátranie po živote mimo Zeme sa skôr sústreďovalo na Mars či mesiace plynných planét ako Jupiter.

Prirodzene, mnohí výskumníci sú voči tomuto záveru zatiaľ skeptickí. Konštatujú, že fosfán mohol v ovzduší vzniknúť aj pomocou doteraz nevysvetlených atmosférických či geologických procesov. Tak ako tak, tento objav bude zrejme motivovať ďalekosiahlejší výskum druhej planéty našej slnečnej sústavy.

To ostatne potvrdil aj riaditeľ NASA Jim Bridenstine, ktorý po zverejnení týchto objavov uviedol, že nastal čas, aby sa Venuša stala prioritou. Ide pritom o planétu, ktorá dokáže byť najbližšie k Zemi – najmenšia možná vzdialenosť je „len“ 40 miliónov kilometrov.

Planetárne peklo

Druhá planéta našej slnečnej sústavy je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy Venuše. Známa je aj ako Zornička, Večernica, alebo podľa starej slovenčiny ako Krasopanna. Má hmotu podobnú našej vlastnej planéte a vedci predpokladajú, že v dávnej minulosti mohla byť veľmi podobná Zemi.

Dnes je však Venuša pekelné miesto, ktorej atmosféra sa skladá hlavne z oxidu uhličitého. Vďaka skleníkovému efektu dosahuje teplota na povrchu planéty 400 až 500 stupňov Celzia. Tlak na povrchu Venuše je približne 90-krát silnejší ako ten na povrchu Zeme – ekvivalentom je tlak v hĺbke jedného kilometra pod hladinou oceánu.

Aj keď je teda život prakticky nemožný v podmienkach na povrchu planéty, to isté sa nedá povedať o oblakoch nad povrchom. Pod hornou hranicou atmosféry existujú miesta, v ktorých sa teplota môže pohybovať aj na úrovni 30 stupňov Celzia, zatiaľ čo tamojší tlak je podobný tomu na Zemi.

— JOR

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

4

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Dvom pätinám rastlín na svete hrozí vyhynutie

Dvom pätinám rastlín na svete hrozí vyhynutie

Dve pätiny rastlín na svete čelia riziku vyhynutia, varujú vedci. V správe o stave svetového rastlinstva a húb, ktorú vydali Royal Botanic Gardens v britskom Kew, odborníci poukazujú, že zápasia s časom, pretože sa usilujú opísať nové druhy..