Populácie rýb, vtákov či obojživelníkov poklesli na svete od roku 1970 o 68 percent

Ilustračný obrázok (Zdroj: Unsplash.com)

Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov poklesli na svete od roku 1970 v priemere o 68 percent. Konštatuje to Správa o stave planéty – Living Planet Report 2020, ktorú dnes zverejnila organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF). V tlačovej správe o tom informovala Andrea Settey Hajduchová z WWF Slovensko.

Ako ďalej priblížila, údaj o poklese populácií živočíchov (takzvaný „Living Planet Index“) stanovila správa s využitím údajov o 4 392 druhoch živočíchov a 20 811 monitorovaných populáciách v rôznych častiach sveta. Index odráža priemernú zmenu veľkosti populácií za obdobie rokov 1970 – 2016. Z pohľadu kontinentov najväčší úbytok zaznamenali populácie živočíchov v Latinskej Amerike a Karibiku (94 percent) a v Afrike (65 percent). Z pohľadu ekosystémov zaznamenali najväčší úbytok populácie v prípade sladkovodných živočíchov (84 percent).

Správa upozorňuje, že v tomto storočí hrozí pre klímu vyhynutie až pätine živočíchov. Zároveň najrýchlejšie ubúda biodiverzita v prípade sladkovodných ekosystémov (84 percent). Príčinou je nadmerný lov rýb a znečistenie, no opäť najmä strata prirodzeného prostredia. Od roku 1970 došlo k strate 35 percent prírodných mokradí, ktoré zo sveta miznú rýchlejšie, než prírodné lesy. Významne sa zmenili aj rieky a riečna krajina. Podľa správy len tretina z 242 najdlhších riek sveta (s dĺžkou viac ako tisíc kilometrov) zostáva bez zásahov človeka a tečie ešte slobodne. A sú to rieky v odľahlých oblastiach, najmä v Arktíde, v povodí Konga a v Amazónii.

Na Slovensku nie je v dobrom ekologickom stave 46 percent vodných útvarov, a to nielen pre znečistenie, ale aj v dôsledku nevhodných úprav a bariér, ktoré ich prehradzujú. Na Slovensku sa tiež nedarí zastaviť pokles biodiverzity. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je na Slovensku ohrozených 70 percent druhov rýb, všetky obojživelníky, takmer 92 percent druhov plazov, 46 percent hniezdiacich druhov vtákov a 69 percent druhov cicavcov. Z rýb sú ohrozené predovšetkým migrujúce druhy, ktoré nedokážu prekonať nevhodné bariéry na riekach. Podľa červeného zoznamu už u nás vyhynulo šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický.

Slovensko je na tom najlepšie pri bezstavovcoch (ohrozenosť 8,4 percenta), situácia je však vážna aj v tomto prípade, upozorňuje správa. Podľa nej sú kriticky ohrozené takmer všetky druhy bezstavovcov viazané na mŕtve drevo, ktorého pri lesnom hospodárení nezostáva najmä v listnatých lesoch potrebné množstvo.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

1

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter