Plány agrorezortu mohli slovenské poľnohospodárstvo položiť na kolená, hovorí Emil Macho

Predseda SPPK Emil Macho (Zdroj: SITA)

Reťazcom ministerstvo vytiahlo aj maličký tŕň z topánky. Poľnohospodári tých tŕňov majú oveľa viac, hovorí pre Denník Slovensko šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho.

Čo ukázala koronakríza pre Slovensko v kontexte potraivnovej sebestačnosti?

Jednu veľmi dôležitú vec. Pokiaľ by preprava v Európe nefungovala, som presvedčený, že ľudia by si museli riadne utiahnuť opasky. Ponuku tovaru by nemali takú, akú dnes vídajú v obchodných reťazcoch a hlavne by to ukázalo, že táto krajina by nemala pre celé obyvateľstvo zo svojej produkcie ani také základné suroviny, ako sú mäso, mlieko, zemiaky, ovocie, zelenina.

Každá vláda hovorí o potrebe zvyšovania potravinovej sebestačnosti, no stále sme v tomto ohľade hlboko pod 50-timi percentami. Ako je to možné?

Na to by mali hlavne odpovedať politici, ale pre mňa sú rozprávania o potravinovej sebestačnosti planými vyhláseniami. Ja nazývam potravinovú sebestačnosť Columbovou ženou – všetci o nej rozprávajú, ale nikto ju nikdy v tejto krajine nevidel a nevie ani, čo si pod ňou predstaviť.

Pokiaľ si niekto myslí, že v roku 2020 tu budeme mať na regáloch len slovenské potraviny, je na veľkom omyle. Potravinová sebestačnosť z nášho pohľadu znamená to, aby sme boli sebestační – v spotrebe základných komodít v prepočte na jedného obyvateľa. Aby sme vedeli zabezpečiť pre ľudí základné potraviny, teda hovädzinu, bravčovinu, hydinu, mlieko, mliečne výrobky, víno, ovocie a zeleninu. My nechceme byť úplne sebestační vo všetkom. Nebudeme mať talianske syry, hovoríme o základných komoditách. A toto by malo byť hlavným princípom pri rozmýšľaní o potravinovej sebestačnosti.

Hovorí sa, že problémom slovenských poľnohospodárov je nízka pridaná hodnota ich výrobkov. Sú kritizovaní, že sa všade pestuje len repka.

Je to len nepochopenie odbornej problematiky o poľnohospodárstve a nezreálnenie pohľadu na potravinárstvo. Každý jeden poľnohospodársky a potravinársky subjekt je podnikateľ, čo znamená vytváranie pridanej hodnoty. A pokiaľ títo ľudia nemajú vytvorené podmienky na produkciu niektorých produktov, tak jednoducho ich pestovať či chovať nebude.

Nebude chovať ošípané, pokiaľ vyrobí kilo bravčového za 1,50 eur, a má ho predať za euro. Pokiaľ vyrobí kilo zemiakov za 70 centov, a predá ich za 30 centov, tak to jednoducho robiť nebude. To isté platí aj pre všetky ostatné produkty.

Toto je spôsobené tou skrivodlivou európskou politikou vo vzťahu k dotáciám. Samozrejme, Slováci tomu nasadili korunu s tým, ako sme sa správali za posledných 14-20 rokov k európskym peniazom. My sme ešte to málo, čo sme dostali, aj neefektívne využívali.

Ako to zmeniť?

Existuje len jedna možnosť. Vytvoria sa tu podmienky na podnikanie a hospodárenie na pôde tak, že produkty, ktoré potrebujeme, budú rentabilné pre našich hospodárov. Znamená to zmenu dotačnej politiky, spôsobu rozdelenia európskych peňazí, a nakoniec slovenskej legislatívy a využívania peňazí v rámci štátnej pomoci.

My tiež nie sme šťastní z toho, že stále hovoríme len o dotáciách. Sú tu potom dve možnosti – buď dotácie zrušme úplne, ale pre každého európskeho poľnohospodára a rozdáme si to na skutočne rovnom poli. Alebo dorovnajme tie podmienky tak, aby slovenský poľnohospodár, ako napríklad aj ten belgický, vedel dodať spracovateľovi napríklad bravčové mäso za 80 centov. Pokiaľ to belgický dokáže a slovenský nie, tak tu nikdy slovenské bravčové mäso mať nebudeme.

V čom sa líši situácia ohľadom dotácií, pokiaľ ide o belgického poľnohospodára a toho slovenského?

Hlavne majú úplné zdrojové krytie a inú politiku štátu. Potravinárstvo a poľnohospodárstvo tam má oveľa vyšší podiel na HDP. Druhá vec je, že tie krajiny majú iné podmienky európskych peňazí, takže dotácie majú vyššie. Plus samozrejme, štát im v tom pomáha – nižšie odvody, lepšie pracovné právo, dotácie a dotácie, na export, na spracovanie, dlhodobé investície, na to je naviazaná zase zamestnanosť.

Slovensko je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vidieckou krajinou a je neobvyklé, že u nás je vyššia nezamestnanosť skôr na vidieku, než v mestách. V Maďarsku je to pritom naopak.

Ja som presvedčený, že čo sa týka zamestnanosti, jednak potrebujeme zjednodušiť systém zamestnávania sezónnych pracovníkov. Taktiež si musíme povedať, že my sme postkomunistická krajina, v ktorej mladí ľudia utekali z vidieka do miest. Nechcelo sa im pracovať v družstvách, smrdí im fyzická práca. Aj v tých sadoch v zahraničí nepracujú domáci. V Španielsku sú to Afričania, v Nemecku Ukrajinci či Srbi.

Proste, v roku 2020 tu ľuďom už nevonia fyzická práca, prirodzene samozrejme. Preto ich musíme tým správnym systémom motivovať a to bude dlhá cesta.

Aj táto vláda sa zaviazala k zvyšovaniu potravinárskej sebestačnosti. Vy ste to v rámci SPPK chválili, ale kritizovali ste to, že sa chcú zamerať na podporu malých farmárov. Prečo môže byť tento prístup problémom?

To nie je problém, aj ako komora hovoríme, že treba podporovať malých či rodinných farmárov, sú výbornou formou diverzifikácie života na vidieku. Ale my tu ideme z extrému do extrému. Namiesto toho, aby sme spájali tieto segmenty kvázi veľkých a malých poľnohospodárov a hľadali väzby, tak ideme do totálneho extrému – veľkí sú zlí a malí nám tu zrazu zabezpečia potravinovú sebestačnosť. To jednoducho nebude fungovať.

Treba skutočne prejsť od takých naivných predstáv o fungovaní poľnohospodárstva a plamenných prejavov ku konkrétnym veciam a povedať: áno, obe štruktúry hospodárenia na pôde majú svoje miesto. Malí môžu robiť toto a toto, veľkí môžu robiť toto. A konečne prestať s delením na veľkých, malých, makových, orechových a neviem akých.

Ak chceme deliť, deľme ich na tých, ktorí tvoria pridanú hodnotu a na tých, ktorí len parazitujú v nastavenom systéme poberania dotácií.

Vedenie rezortu sa o SPPK vyjadrovalo ako o agrobarónoch. Mala niekedy komora až také ostré konflikty s agrorezortom, ako ich má teraz?

Mala, my sme mali aj s ministerkou Gabrielou Matečnou veľmi rozdielne názory. Pamätám si, ako sme v roku 2017 a 2018 boli protestovať pred parlamentom, pred úradom vlády a žiadali sme vyššiu štátnu pomoc. Teraz sa to vyostrilo na tom, že oni ešte ani neboli menovaní do funkcie a z úst pána premiéra už padali slová o tom, ako agrobaróni musia odísť a hádzali nás do jedného vreca.

Celkom prirodzene sme sa cítili dotknutí a sme radi, že tieto slová už ministerstvo nepoužíva. Dúfam, že prejde na rétoriku, kde nebude deliť poľnohospodárov na malých a veľkých, lebo potom sa pýtam, či aj potravinárov budeme takto deliť. Či aj veľké fabriky, ktoré tu chrlia tony mliečnych či mäsových produktov, budeme označovať za potravinobarónov?

Tých konfliktov bolo naozaj neúrekom. Jeden z najostrejších sa týkal plánovaného presunu prostriedkov z prvého do druhého piliera, ktorý sa nakoniec neuskutočnil. Nebolo dokonca známe, či by ministerstvo financií vedelo pokryť projekty z druhého piliera.

Ani si neviem predstaviť, že by to vedenie ministerstva schválilo a poslalo do Bruselu. Pripisujem to neznalosti problematiky a nepochopeniu všetkých súvislostí, ktoré súvisia s dotačným systémom na Slovensku. Od začiatku hovoríme, že ministerstvo pôdohospodárstva z nášho pohľadu vo vedení nemá rýdzich odborníkov na potravinárstvo a poľnohospodárstvo. Sme veľmi radi, že sa to neudialo, pretože by to skutočne položilo slovenské poľnohospodárstvo na kolená.

Ďalšia lobistická aktivita sa týkala tzv. kilečka ministra hospodárstva. Tam vám prešli viaceré pripomienky, napríklad upustilo sa zrušenia označovania mäsa podľa krajiny pôvodu. No hlavným tŕňom v oku bol plánovaný odklad splatnosti pokút zo strany reťazcov. Prečo vám to tak vadilo?

Pozrite, či už domáce, či zahraničné reťazce budú stále dobrým partnerom slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Zase ideme z extrému do extrému. Miesto toho, aby sme si sadli za stôl obe strany a ministerstvo bolo takým mediátorom, ideme s takýmto nepremysleným krokom vojsť v ústrety reťazcom. Lebo my vieme, že tá skoršia platnosť pokút je veľmi na hrane. Ale viete koľko vecí robia zahraničné obchodné reťazce, ktoré sú na absolútnej hrane slušnosti či zákona?

A teraz, ten maličký tŕň, ktorý mali v topánke, ministerstvo im ho okamžite vytiahne a povie si, že to môže byť likvidačné pre reťazce. My si nemyslíme, že skoršia splatnosť faktúr bude likvidačná. Áno, bol to jeden z takých prísnejších nástrojov na to, aby sa niekedy správali korektnejšie a slušnejšie. Ale takých tŕňov majú potravinári a poľnohospodári oveľa viac – tak mali sme možno začať z opačnej strany. Mrzí nás teda ten spôsob, akým sa to urobilo a bez nejakej konzultácie.

Jedna z posledných káuz bolo retroaktívne zvýšenie nájmu zo strany SPF. Tam nedošlo za posledné dva týždne k nejakému posunu?

Nevolal by som to zvýšenie nájmu, je mi ľúto, že to tak všetci volajú a berú. Tu ide o spôsob výpočtu nájomného za pôdu, ktorú si prenajímame od SPF. Zase z nášho pohľadu ide len o nepochopenie problematiky. Je mi veľmi ľúto, že stále vo vedení rezortu nie je niekto, kto by poznal všetky tieto súvislosti, ktoré okolo toho sú.

My aj v požiadavkách, ktoré budeme dávať premiérovi, predsedovi NR SR atď. nehovoríme, aby sa menil spôsob výpočtu nájomného a že je nízky. Ale plaťme iba za to, čo užívame.

Lebo sa ľahko povie, že poľnohospodári si prenajímajú pôdu lacnejšie, ako je jej hodnota na trhu. Ale nech sa povie aj B, a to že na trhu si človek bežne prenajíma len to, čo užíva. Od SPF si prenajímame pôdu, ktorú reálne častokrát nevyužívame, a to nie sú len percentá, ale desiatky percent niekedy. Lebo štát má neporiadok v pôde. Namiesto toho sa to spravilo tým najhorším možným spôsobom. To hraničí až so zdravým rozumom a je to z môjho pohľadu nepochopenie problematiky.

Štátny tajomník Fecko sľúbil, že bude s vami viac komunikovať a konzultovať takéto záležitosti. Nevyvíja sa tak situácia?

Nie, nevyvíja. Nám dokonca pán minister verejne prisľúbil, že na 99 percent stiahne tie dodatky. Prišiel za týždeň a využil opciu toho 1 percenta, a nestiahol ich. My sme podali aj podnet na protimonopolný úrad, že SPF zneužilo postavenie. Neexistuje žiaden právny dokument, ani list, kde Európska komisia konštatuje a vyzýva Slovensko na nápravu tohto stavu. A že toto nájomné je niekde exaktne v nejakom dokumente, že toto nájomné je nekalá štátna pomoc a hrozia pokuty voči SR. Jednoznačne to nekonštatoval ani protimonopolný úrad. Ten list, ktorý úrad dal ministerstvu a SPF je tak široký, že pokiaľ si budem chcieť ja vytrhnúť z kontextu veci v prospech toho, čo hovorím ja, tak si ich vytrhnem a keď to chce ministerstvo, tak to spraví tiež.

Na konci vyjadrenia protimonopolného úradu je konštatovanie, že o tom, či sa jedná o nekalú štátnu pomoc alebo nie, musí rozhodnúť EK, nie protimonopolný úrad.

Už dlho hovoríte, že ministerstvo rozhoduje systémom „o nás bez nás“. Minulý týždeň bol vymenovaný nový štátny tajomník Andrej Gajdoš, ktorý pracoval ako poradca v SPPK. Vy ste od začiatku hovorili, že tam treba človeka z agrosektoru. Ide v prípade Gajdoša o ústupok voči vám? Je to váš človek?

My nie sme politici, minister má právo vymenovať si koho chce. My môžeme hovoriť akurát to, či niekto spĺňa odborné kvality alebo nie. To, že ministerstvo si volá k sebe odborníkov, by mala byť ich povinnosť a nie ústupok voči nám. Hlavné je, nech to je človek, ktorý rozumie tej problematike a súvislostiam. Bezpochyby, voľba pána Gajdoša je odborná, ale nevidíme to ako ústupok voči nám.

Takže neviete povedať, či svitá na lepšie časy pre vaše vzťahy s ministerstvom?

My urobíme všetko preto, aby sme mali korektné vzťahy. Ale máme niekedy pocit, že naša podaná ruka je jednoducho z nami neznámych príčin nie že odmietaná, ale ako keby sme si nerozumeli.

— Peter Števkov,

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

72

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter