Progresívna ľavica si s veľkým kapitálom rozumie. Hrkútajú si o diverzite a štvú čoraz viac ľudí

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pinterest)

KOMENTÁR Niekoľkoročné poučky o nepriateľstve progresívnej ľavice a veľkého kapitálu v modernej dobe nemajú relevanciu. Totižto, práve nadnárodné súkromné korporácie sú dnes najväčším vlajkonosičom kvázi pokrokových, no neraz vyslovene nebezpečných myšlienok o diverzite všetkého druhu. Je to fenomén, ktorý núti ohýbať chrbty miliónov zamestnancov, vydiera zákazníkov a melie konkurenčných aktérov na trhu. A keďže peniaze sú moc a o tie tu núdza nie je, nedá sa pred ním ujsť. Pravicoví konzervatívci, ktorí tieto firmy v minulosti tlačili po rebríku hore, stoja pred otázkou, čo s tým robiť?

Každodenný verejný život v 20. storočí bol poznačený bipolárnym rozdelením sveta. V duchu základného pravidla politickej teórie platilo, že konzervatívnejšia pravica bojovala za slobodný trh a naopak, pokrokovejšia lavica kontrolovala ekonomické a vôbec celkové správanie občanov za pomoci silného štátneho aparátu.

V súčasnosti sú však tieto pravidlá premiešané a azda najväčším paradoxom je, že veľký kapitál zhmotnený v nadnárodných súkromných spoločnostiach si až pozoruhodne dobre hrkúta s ľavicovým kultúrnym progresivizmom.

Nepostrehnúť uvedený obrat je v praxi nemožné, nakoľko na spotrebiteľa táto fúzia kričí prakticky z každého rohu, predovšetkým z internetového prostredia. V ňom sa vám mnohé korporácie už nesnažia vnútiť do priazne a následne predať len tenisky, počítačový program alebo auto, no progresívny svetonázor vedúcej marketingového oddelenia či od reality hermeticky odizolovaného výkonného riaditeľa.

Nech žije diverzita, už len kvôli diverzite

Trendy je v podstate diverzita akéhokoľvek druhu, ktorá je v súčasnosti, zdá sa, už hodnotou samou o sebe. Diverzita rasová, diverzita etnická, diverzita sexuálna, diverzita akákoľvek. Diverzita je dnes, napriek vnútorným pochybnostiam samotných firiem či vedcov, zaklínadlom, ku ktorému sa treba za každých okolností hlásiť.

Ošiaľ dospel až do bodu, kedy si firmy v júni 2020 lámali hlavu nad tým, či sa svojím modifikovaným logom alebo profilovkou prihlásia skôr k sexuálnym menšinám alebo k rasistickému hnutiu Black Lives Matter (BLM).

Príkladov megakorporácií, ktoré spravili z progresívnej ideológie jednu z hlavných firemných politík, je hneď niekoľko a to nielen v zahraničnom, ale aj v domácom či prípadne v susednom českom prostredí.

Od A po Z

Čo sa týka diverzity sexuálnej, priekopníkom jej propagovania je napríklad švédsky nábytkársky gigant IKEA, ktorému pred vchodom do bratislavskej predajne už veje dúhová zástava. S podporou LGBT sa poponáhľala aj automobilka SEAT či v Česku pôsobiaci mobilný operátor Vodafone. Následná nakladačka v komentároch pritom nebola ničím výnimočným.

Za Black Lives Matter sa už stihli prihlásiť spoločnosti ako Walmart, Amazon, Nike, McDonalds, alebo Ubisoft, ktoré do ich rozpočtu prisľúbili napumpovať milióny dolárov. Iné firmy, ako napríklad Google, pre zmenu plánujú BLM podporiť inak. Napríklad rasistickým zviditeľnením obchodov vlastnených černochmi na mapách.

Boj proti rasizmu rasizmom

Niektoré veľké súkromné spoločnosti sú dokonca ideou rozmanitosti a akejsi tolerancie tak zaslepené, že občas v praxi urobia presný opak toho, k čomu sa formálne zaväzujú. Kozmetická spoločnosť L’Oreal Paris totiž pred niekoľkými týždňami v rámci BLM protestov do svojej rady pre diverzitu angažovala černošskú transgender modelku Munroe Bergdofovú.

Bergdofová je pritom známa rasistickými vyjadreniami na hrane trestného zákona. Podľa nej napríklad belosi rasizmus „dedia“, celá ich existencia je vraj postavená na smrti a krvi farebných ľudí a našu rasu tituluje za „najnásilnejšiu a najviac utláčateľskú prírodnú silu na Zemi“.

Čerešničkou na torte vo svetle týchto informácií je fakt, že údajný systémový a rasistický útlak Afroameričanov je azda najväčším a, žiaľ, široko akceptovaným hoaxom v moderných dejinách západného sveta. A tým, že ho tieto nadnárodné spoločnosti šíria, prispievajú k trestuhodnému kriveniu objektívnej skutočnosti.

Z extrému do extrému

Keď už vieme, kto a ako túto progresívnu ideológiu šíri, treba odpovedať na otázku, prečo sa tak deje. Skutočnosť, že nám firmy vykazujú znaky politických strán a kvázi ľudskoprávnych mimovládnych organizácií, má mnoho príčin.

Azda najjednoduchším vysvetlením je to, že majú potrebu viesť sa na aktuálnej vlne politickej korektnosti a keď to bude za 20 rokov v móde, možno mnohé z nich uvidíme ospevovať čínsku komunistickú stranu a organizovať prvomájové sprievody s portrétom Mao Ce-tunga v čele.

Ak sa vám zdá táto prognóza absurdná, spomeňte si na to, že zosnulý švédsky miliardár Ingvar Kamprad, zakladateľ dúhovej IKEY, bol podľa knihy, o ktorej informuje BBC, členom nacistickej mládežníckej organizácie, aktívne k nacistom verboval ľudí a tejto chorej ideológii ostal verný aj po druhej svetovej vojne.

Vypichnúť možno aj technologickú spoločnosť IBM, pri ktorej rovnako platí príslovie: „Kam vietor, tam plášť.“ Databáza, ktorú svojho času pomáhala tvoriť nacistickému Nemecku, bola využitá na prenasledovanie Rómov, Židov a neárijcov celkovo. Dnes však IBM hrdlo hlási podporu sexuálnym menšinám.

Byť mimo hry nestačí

Druhým možným dôvodom je strach z čoraz agresívnejších ľavicových aktivistov. Tým prekáža už aj to, že si určitá spoločnosť dovolí nereagovať na ich politické požiadavky, hoci nemajú nič spoločné s predmetom jej podnikania, a pokúšajú sa ju potopiť.

V tomto kontexte možno spomenúť napríklad svetoznámu hernú platformu Steam, ktorá aktívne nereflektovala požiadavky Black Lives Matter, a rôzni vývojári z nej v odozve na to začali sťahovať svoje hry.

Tlak tohto druhu trápi aj firmu Red Bull, hoci nie zo strany aktivistov z vonka, ale od vlastných zamestnancov. Viac ako 300 z nich si dovolilo spochybniť „verejné mlčanie“ svojich nadriadených, ktorí Black Lives Matter nepodporili.

Viac diverzity, viac peňazí?

Ako ďalší pravdepodobný dôvod možno spomenúť chladný ekonomický kalkul. Konkrétne vtedy, pokiaľ ide o propagáciu čo najväčšej etnickej diverzity, ktorá je zabezpečovaná prostredníctvom masovej migrácie.

Spoločnosti v jej dôsledku získavajú lacnú pracovnú silu, či už v podobe manuálnych pracovníkov zo zaostalejších krajín, ale napríklad aj „dovozu“ IT expertov zo štátov ako India. Milióny nových prisťahovalcov sú tiež lákadlom pre bankové domy, ktoré im môžu pre štart do nového života zabezpečovať pôžičky či hypotekárne úvery.

Cynické rozbitie súdržnosti kolektívu

Ako posledný dôvod možno uviesť teóriu, podľa ktorej pomáha rozmanitosť pracovného kolektívu lepšej kontrole šéfov nad zamestnancami. V tomto duchu sa nesie aj uniknutý dokument Amazonu, podľa ktorého rasová diverzita na pracovisku znižuje možnosť vzniku odborových organizácií.

Ako zamestnanec máte smolu

Hoci má agenda diverzity istotne pozitívny vplyv na všemožné nároky relatívne marginálnych skupín obyvateľov, na mieste je pozrieť sa na to, komu všetkému vnášanie ideológie do biznisu škodí. Podotýkame, že akejkoľvek ideológie, aj tej konzervatívnej. Jednoduchou matematikou potom zistíme, že väčšia časť dotknutých ostáva poškodená.

Prvou skupinou, ktorá túto stratégiu firmy schytá, sú samotní zamestnanci. Tí totiž zväčša podpisujú pracovnoprávnu zmluvu s ambíciou plniť si bežné pracovné úlohy a poctivo živiť seba a rodinu.

A pokiaľ po niekoľkých rokoch svedomitého plnenia úloh zrazu dostávajú na pracovný mail výzvy na účasť na gaypochode, lekcie o riziku transfóbie a na krk im zavesíte dúhovú šnúrku na vstupnú čipovú kartu, verte alebo nie, nemusí im to byť príjemné.

Takýto pracovník sa následne dostáva do nekomfortnej pozície, zbytočných hádok s kolegami, s ktorými nikdy nemal potrebu riešiť svoj osobný svetonázor, a do vnútorného konfliktu, v ktorom na jednej strane stojí potreba zisku financií pre svoju existenciu a na druhej túžba neparticipovať na chode „stroja“, ktorý funguje v rozpore s jeho osobnými hodnotami. Zachovanie ideologickej neutrality na pracovisku je to najmenej, čo by mal zamestnávateľ robiť.

Nepáči sa vám? Choďte inam!

Druhou skupinou, voči ktorej je nefér vystupovať v pozícii moralizátora o dokonalosti samoúčelnej rozmanitosti, sú zákazníci tej-ktorej firmy. Pokiaľ v tomto momente oponujete slovami, že spotrebiteľ má predsa možnosť výberu, nie je to celkom pravda. Dnes je to čoraz väčšou ilúziou.

Progresívnu doktrínu, o ktorej v tomto texte hovoríme, totiž podporujú korporácie, ktoré majú vo svojom odvetví monopol alebo takmer monopol. Spomenúť môžeme napríklad spoločnosť Visa. A samozrejme, ide o monopol získaný aj vďaka stámiliónom zákazníkov s preferenciou iných ako dúhových hodnôt.

O nebezpečenstve nepritakávania

Do tretice sú poškodené aj iné spoločnosti. Totižto, firmy, ktoré sa združujú v podpore LGBT naratívov a v súvisiacich projektoch, ako je napríklad Charta Diverzity, vytvárajú nepriamy tlak na ostatných konkurentov, ktorých vedenie môže nadobudnúť pocit, že stoja pred voľbou buď na tento masívny vlak naskočiť, alebo sa ním nechať prejsť.

Nebáť sa nesúhlasiť

Myslíte, že tento text je dôkazom o tom, že konzervatívci znovu robia veľa kriku pre nič? Omyl. Progresívni aktivisti dnes totiž nie sú len reprezentantmi obyčajných homosexuálnych párov či utláčaných menšín, ale aj tvorcami prostredia, ktoré pre gender ideológiu relativizuje základné biologické poznatky, tlačí stokilových transsexuálov do ženských športov či v ktorom sú deti učené o análnom sexe.

Odmietnuť progresívnu propagandu preto vo väčšine prípadov nie je vecou mentálnej zakrpatenosti, ale stále fungujúceho morálneho kompasu. Konzervatívci a libertariáni, ktorí si na seba behom času uplietli obrovský bič, by sa preto vo svetle tohto argumentu mali zamyslieť, či im stojí za to veľkokapitál podporovať, keďže ten nepodporuje a vlastne ani len elementárne nerešpektuje ich.

— Tomáš Dugovič/Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

91

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Ani USA, ani Rusko. Za Lukašenka sa postavil až Danko

Ani USA, ani Rusko. Za Lukašenka sa postavil až Danko

KOMENTÁR Hoci zdiskreditovaného bieloruského predáka Alexandra Lukašenka odpísali de facto všetci významnejší hráči, môže sa radovať symbolickej podpore zo Slovenska. Líder SNS Andrej Danko totiž vyhlásil, že tento prezident má legitímne právo vládnuť a spochybnil relevanciu jeho kritiky...

Sexuálna kauza jednej knihy

Sexuálna kauza jednej knihy

KOMENTÁR ANTONA CHROMÍKA Viacerých možno prekvapilo vyhlásenie otcov arcibiskupov Oroscha a Bobera na knihu Láske sa treba učiť,..