Katastrofa ako v Bejrúte sa môže stať aj na Slovensku, vraví slovenský expert z OSN

Po výbuchu v Libanone (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Katastrofálny výbuch, ktorý otrisaol Bejrútom spôsobil situáciu ako v čase vojny. Hrozí Libanonu hladomor, kto pomáhal po masívnej explózii liadku ako prvý, aké to bude mať následky a môže sa niečo také stať aj na Slovensku? Na tieto aj ďalšie otázky Denníka Slovensko odpovedal v rozhovore Dušan Zupka slovenský humanitárny odborník, ktorý v Ženeve pôsobí v koordinačnom výbore OSN pre humanitárnu pomoc.

V prípade výbuchu v Bejrúte ide nepochybne o humanitárnu katastrofu. Vy máte s týmto bohaté osobné skúsenosti, aké to je prísť na takto zdevastované miesto?

Je to v prvom rade hrozný pocit. Človeku sa pri tom často tlačia do očí slzy, keď vidí to ľudské utrpenie a obete na životoch, ale my humanitárni pracovníci musíme v takýchto prípadoch zaťať zuby a starať sa o to, aby sme čo najrýchlejšie pomohli tým, ktorí prežili. Tým, ktorí sú už po smrti sa už žiaľ pomôcť nedá.

Čo sa v takýchto prípadoch deje v krízových štáboch OSN, aké sú prvé kroky?

Prvé kroky krízových štábov vedú predovšetkým k snahe zachrániť tých, ktorí prežili a sú ťažko zranení, prípadne sú zasypaní niekde pod troskami. Takéto výbuchy v skladoch, alebo iné explózie v priemyselných zariadeniach, sú následkami podobné zemetraseniam. Dôjde k veľkému otrasu, padajú budovy, mnoho ľudí zostane v troskách. Prvé, čo treba urobiť, je zachrániť tých, čo sú pod troskami. Na to treba využiť prvé 3 dni, pretože možnosť prežitia pod troskami sa každým dňom zmenšuje. Po troch dňoch je už minimálna, ale mali sme prípady, keď niektorí ľudia po zemetraseniach prežili aj 10 dní, lebo mali pri sebe po ruke nejakú vodu.

To sú ale výnimky…

Áno, to hovoríme o jedno prípade zo stotisíc ak nie z milióna. Za 30 rokov praxe humanitárneho pracovníka a koordinátora humanitárnej pomoci som videl aj také prípady.

Čo bude s 300-tisíc ľuďmi, ktorí prišli o strechu nad hlavou? Budú vytvorené nejaké tábory?

Určite sa tábory budú vytvárať, ale to nie je najnutnejšia činnosť, ktorú treba robiť. Ľudia na Blízkom východe si totiž vycvičili veľký cit pre súdržnosť. Mnoho z tých, ktorí prišli o strechu nad hlavou sú prichýlení príbuznými, známymi alebo aj úplne cudzími ľuďmi. Ľudia si v takýchto situáciách veľmi pomáhajú. Medzinárodná spoločenstvo a libanonská vláda bude časom schopná vytvoriť nejaké provizórne ubytovanie.

Aká je konkrétna pomoc, ktorú spojené národy poskytujú, okrem financií?

Pri takýchto katastrofách sa ako prvé poskytuje je pomoc na záchranu ľudí. Jednak sa na miesto vyšlú záchranárske tímy. V rámci OSN máme systém, v ktorom cvičíme tímy vo všetkých kútoch sveta. Máme regionálne tréningy pre záchranárske tímy pre Južnú Ameriku, Afriku, Áziu, Európu. Tieto tímy sú vycvičené v tých krajinách, ale ich príchod na miesto, kde došlo ku katastrofe sa musí koordinovať, pretože takáto katastrofa je vojnová situácia. Je to to isté, ako keď dôjde k vojne.

Keby tam prišli tímy záchranárov a neboli by koordinované, nemal by im kto ukázať, kam majú ísť pracovať, tak by tam bol zmätok a dokonca by mohli zostať nevyužití. Preto ako prvý posielame tím, ktorý je v tomto prípade priamo na letisku v Bejrúte a koordinuje prichádzajúce tímy. Rozdeľuje, kto je kde potrebný. Je to zničená plocha 10-krát 10 kilometrov. Toto všetko treba koordinovať a každý tím, ktorý tam ide, musí byť vycvičený v našom programe OSN. Kto nie je certifikovaný, toho tam krajina ani neprijme, lebo ľudia, čo nemajú dostatočný tréning a vybavenie na takúto prácu, sú skôr záťažou.

Vy sa takouto koordináciou humanitárnej pomoci zaoberáte v podstate celý život. Aký veľký problém je koordinovať tieto veci, ako rýchlo to ide?

Tu u nás v humanitárnom koordinačnom centre OSN v Ženeve máme non-stop službu, ktorá veci sleduje 24-hodín denne. Keď niekde niečo vybuchne, tak buď zachytíme informáciu vo svetových médiách alebo nám vláda postihnutej krajiny ihneď posiela správu so žiadosťou o pomoc a hneď nám aj oznámia, čo potrebujú. My teda začíname pracovať v prvých minútach po takejto katastrofe a potom toto koordinačné centrum stále beží celý deň, stále je tam služba, ktorá koordinuje tieto činnosti.

Je to neuveriteľné množstvo činností, ktoré treba koordinovať. Na mieste je už teraz 15 tímov, ktoré sme vyslali. Sú tam ľudia z Indonézie, Anglicka, Alžírska, Talianska, Nemecka, Grécka, Poľska, Česka, Francúzska, Kataru, Holandska, Ruskej federácie. Prví zareagovali Turci. Tí tam boli ihneď a najväčší tím poslali Rusi. Rusi sú na takéto veci úžasne pripravení. Ihneď poslali 3 veľké Iljušiny typu 62. Zaviedli tam poľnú nemocnicu, ktorá môže denne ošetriť stovku ľudí. Priviezli desiatky záchranárov a tak podobne. Rusi sú na takéto akcie naozaj úžasne pripravení a boli tam medzi prvými.

Dušan Zupka

Aj táto ruská pomoc sa koordinuje s OSN?

Všetko sa koordinuje cez nás. Predstavte si, že tam príde 15 tímov. Každý má 50 ľudí, prídu na letisko a tam im nemá kto povedať, čo majú robiť, alebo ich ani nepustia do krajiny. Náš tím OSN to zo začiatku prvé minúty a hodiny koordinoval s ministerstvom zahraničných vecí Libanonu.

Vzhľadom na situáciu, ktorá ako som už povedal, keďže to je situáciou vojny, prešla koordinácia z rezortu diplomacie na ministerstvo obrany. Teraz sme v kontakte s náčelníkom generálneho štábu v Libanone a on hovorí, kto môže prísť na pomoc a za akých podmienok. Ten, kto takéto povolenie nemá, sa tam nedostane. Navyše tu máme Covid-19. Keď chce niekto do Libanonu prísť, tak musí mať najviac 3 dni staré potvrdenie, že nemá toto ochorenie. To bola ďalšia vec, čo sme riešili medzi prvými. Vybavili sme, že tieto tímy nebudú musieť mať potvrdenie na Covid, aby mohli ísť okamžite pracovať. Predstavte si, že by tam títo ľudia prišli a zrazu ich niekto zablokuje na letisku, pretože by nemali negatívne testy na Covid-19. Takýchto detailov sú stovky a o koordináciu toho sa stará OSN v spolupráci so svojou kanceláriou v Bejrúte. S tou sme v stálom styku a tá to koordinuje s tamojším ministerstvom obrany, diplomaciou a tak ďalej. Je to veľký koordinačný okruh, ktorý hľadá odpovede na veľa otázok a riešenia na mnohé problémy.

OSN uvoľnila okamžite 9 miliónov dolárov na pomoc Bejrútu, ale škody sa majú šplhať na miliardy a hovorí sa o bankrote štátu. Aké humanitárne dôsledky to môže mať?

Tých 9 miliónov, to bola skutočne len taká prvá pomoc. Tieto peniaze sa uvoľnili bez toho, aby sa presne povedalo, na čo presne sa to má použiť. Už teraz však libanonská vláda pracuje na zozname vecí, ktoré budú neskôr potrebovať. Jednak na záchranu ľudí, to znamená, potraviny, vodu a tak ďalej. Napríklad vôbec nie sú dostupné mliečne výrobky pre malé deti, nie sú plienky. Je to milión detailov a oni teraz pracujú na zozname, v ktorom povedia: „Toto nám musíte dodať“.

Sú to dlhé zoznamy najnutnejších vecí. Keď ho budeme mať, tak sa vyčísli hodnota toho čo je potrebné na záchranu ľudských životov a na to máme fond organizácie pre koordináciu humanitárnej pomoci v Ženeve. Odtiaľ sa môže uvoľniť niekoľko desiatok alebo aj stoviek miliónov eur na tieto nutné potreby. Už v pondelok sa do New Yorku v spolupráci so stálou misiou Libanonu pri OSN zvoláva rokovanie všetkých darcov sveta, kde sa už bude hovoriť o rekonštrukcii po tejto katastrofe. Tam už to pôjde do miliárd. Máme pár dní na to, aby sme vyhodnotili, koľko bude asi na takúto rekonštrukciu Bejrútu treba. Či to budú 2 miliardy, 3 alebo 5, to sa dnes ešte nevie. Potom už darcovia povedia, koľko dajú a budú sa pokrývať sumy potrebné na rekonštrukciu a pomoc.

Budovy stojace v tesnej blízkosti skladov, ktoré vybuchli, boli silami na obilie a nachádzalo sa v nich údajne až 85 % zásob celej krajiny. Hrozí v Libanone hladomor?

Keby neexistovala medzinárodná spolupráca a medzinárodný koordinačný systém, tak by tam hladomor určite hrozil. Musíme veriť, že sa nám spoločnými silami v budúcich týždňoch a mesiacoch podarí zabezpečiť dostatok prostriedkov alebo priamo potravinovú pomoc. Tú bude organizovať Svetový potravinový program (World Food Program) v Ríme. O zdravie sa bude starať Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá sídli tu v Ženeve. Tie portfóliá sú podelené. Každý bude konať podľa svojho mandátu. Zatiaľ hladomor nehrozí, ale bude potrebné veľmi rýchlo organizovať potravinovú pomoc.

Navyše je tu aj ďalší problém. Libanon hostí veľké množstvo utečencov zo Sýrie a ďalších krajín. To znamená, že už aj tak mali dosť veľkú humanitárnu záťaž spôsobenú utečencami, ktorých tam žijú asi dva milióny. Teraz bude potrebné poskytovať humanitárnu pomoc utečencom z iných krajín, aj vlastným obyvateľom. Angličania na to majú trefný výraz „compound disaster“, keď sa spojí viac katastrof naraz a vtedy je z toho hlavy bolenie. Musíme teda myslieť aj na toto a tretí element, ktorý sa do toho mieša je Covid. Toto je pre Libanon vyložene zmeska niekoľkých katastrof v jednej.

Čo si myslíte o tých teóriách, že v tom sklade pyrotechniky mala mať svoje zbrane a muníciu organizácia Hizballáh?

Pozriete, myslieť si môžem hocičo, ale zatiaľ to nie je vyšetrené. Ako viete, hneď na druhý deň vycestoval do Libanonu francúzsky prezident Emannuel Macron a ten, hneď po prvých stretnutiach na mieste katastrofy, naznačil, že v krajine vládne obrovská korupcia a všetko je možné. Požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby príčiny tejto katastrofy vyšetrovala nezávislá medzinárodná komisia, aby to nemali na starosti len domáce inštitúcie, ale aby to bola medzinárodná komisia. Samozrejme s tým musí súhlasiť libanonská vláda. Uvidíme, či ten súhlas dajú, alebo nie a až po tomto vyšetrovaní budeme definitívne vedieť, či tam boli zbrane, alebo nie.

Hovorí sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o zanedbanie bezpečnosti pri skladovaní liadku, nebezpečného materiálu na výrobu pyrotechniky. Myslíte si, že sa také niečo môže stať aj na Slovensku, kde máme zrejme vyššie štandardy na uskladňovanie takéhoto typu materiálu ako v Libanone?

Určite sa niečo môže stať. Ten liadok sa nepoužíva len pri výrobe pyrotechniky, ale aj v poľnohospodárstve a takéto sklady sú aj na Slovensku. Nemám presne prehľad, kde sú, ale poviem vám prečo si myslím, že aj u nás môže k niečomu takému dôjsť.

Veľmi podobný výbuch, aj keď mnohonásobne menších rozmerov, sa stal totiž pred pár rokmi v Toulouse vo Francúzsku. Množstvo uskladneného liadku tam však bolo 10-krát menšie ako v Bejrúte, ale tiež tam boli desiatky mŕtvych a veľké množstvo zranených. Mesto Toulouse bolo zamorené, pretože z liadku sa uvoľňujú pri výbuchu veľmi nebezpečné plyny, takže ako vidíte, k takejto katastrofe môže dôjsť aj vo veľmi rozvinutej krajine ako je Francúzsko a aj u nás treba dávať veľký pozor, aby sme takejto katastrofe predišli.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

53

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Odoberajte náš newsletter