Konzervatívna revolúcia? Čoskoro sa ukáže, aké je v parlamente vlastne zloženie, vraví pro-life aktivista Daniška

Patrik Daniška (Zdroj: Archív PD)

ROZHOVOR Pokiaľ ide o hodnotové otázky, relatívne konzervatívnejšie Slovensko nie je nijaký osamotený vojak v poli. Štáty vo východnej a strednej Európe by mali vytvárať prirodzené spojenectvá. Bolo frustrujúce, keď žiadny návrh na ochranu života v minulom volebnom období neprešiel, hlas slovenského pro-life hnutia však za posledných 10 rokov na Slovensku výrazne posilnil, hovorí pre Denník Slovensko zakladajúci člen občianskeho združenia Fórum života a predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku Patrik Daniška.

Ako sa človek stane pro-life aktivistom?

Ja som sa ním stal na vysokej škole, hoci tá téma ma zaujala už dávnejšie. Možno už ako žiaka alebo chlapca. Keď som zistil, že existuje niečo ako potrat, tak som bol z toho zhrozený a tento pocit mi zostal stále. Uvedomoval som si, že je to nespravodlivosť a treba s tým niečo robiť. Keď som bol na vysokej škole v Bratislave, tak som sa stretol s ďalšími ľuďmi, ktorí sa už pohybovali v pro-life hnutí a prirodzene som do toho „vhupol“ a začal som byť aktivistom už od mojich vysokoškolských čias.

Boli ste hovorcom Pochodu za život, spoluzakladateľom Fóra života, pracujete pre Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. To vás uživí?

Hej, živí ma to. Je to moja hlavná činnosť. Som aj advokát, ale hlavnú časť mojej práce venujem tomuto.

Odkiaľ máte peniaze?

Od darcov, ktorým sa to páči a podporujú to. To je najväčšia časť. Keď sa robia väčšie veci, napríklad, keď sa vo väčšom tlačia nejaké materiály, letáky, mali sme státisícové náklady. V tom prípade sme oslovovali podnikateľov, aby to podporili, ale základný chod organizácie a fungovania zabezpečujú bežní ľudia, ktorým sa to páči.

Pro-life tábor je za posledné roky pomerne hlasný. Zorganizoval najväčšie verejné podujatia na Slovensku s výnimkou protestov Za slušné Slovensko. Pochod za život bol vlastne po týchto akciách druhým najväčším verejným podujatím. Mali sme niekoľko návrhov v parlamente, ktoré chceli presadiť intenzívnejšiu ochranu života, ale nič neprešlo. Nie je to zlyhaním pro-life hnutia?

Ťažko povedať. Keď porovnám obdobie desať rokov dozadu a teraz, tak sme určite viac popredu, čo sa týka hnutia, aj čo sa týka vplyvu na legislatívu, na verejnú mienku a tak ďalej. Desať rokov dozadu sme boli taký veľmi okrajový hlas. Z tohto hľadiska sme určite spravili kus roboty a to vnímam pozitívne, teší ma to. Je však pravda, že v legislatívnych veciach nejaké významné posuny neboli, čo sa týka ochrany života. Ale napríklad sa podarilo pozastaviť niektoré zlé veci. Podarilo sa dosiahnuť zadefinovanie manželstva v ústave, zablokovanie registrovaných partnerstiev, prípadne iných rôznych vecí. Z tohto hľadiska je to čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Aj tu ale vidím určitý posun.

Keď boli v minulosti veci, ktoré sme chceli riešiť, tak to išlo ťažšie. Teraz, keď bol v roku 2019 zatiaľ posledný Pochod za život, tak prišlo množstvo návrhov, z ktorých jeden prešiel do druhého čítania a až v treťom čítaní ho zastavili. Bolo to pre nás nepríjemné prekvapenie. Možno to bola zhoda viacerých okolností, že nič z toho neprešlo, ale šanca tam bola. Áno, bolo to aj frustrujúce, ale súčasne to bolo „nakopávajúce“, že ideme ďalej, počká sa na novú vládu a bude sa pracovať ďalej.

Môže byť človek pro-life, ak nie je veriaci? Čo si myslíte, že prinesie vedecké poznanie pre pro-life hnutie ako také?

Človek nemusí veriť v Boha, aby uznal, že zabiť iného človeka je zlé a má to byť zakázané. No výzvy sú v súčasnosti obrovské na rôznych poliach. Povedal by som, že potrat je taká veľmi stará a veľmi jednoduchá téma. Okrem nich je tu umelé oplodnenie, antikoncepcia a ďalšie nové technologické možnosti, ktoré prinášajú možnosti manipulovania s genetickou informáciou človeka a podobne. To všetko sa neustále posúva dopredu a sú to pre nás všetkých obrovské výzvy. V určitom zmysle chápem, že najväčšia energia sa sústreďuje do tých najjednoduchších tém, pretože ani tie sme zatiaľ ešte nevybojovali a mnohým zložitejším témam ľudia nerozumejú a debata k nim je preto ešte v plienkach.

Spomenuli ste umelé oplodnenie. To je taká Achilova päta pro-life hnutia, lebo ak to človek povie polopatisticky, tak pri umelom oplodnení sa oplodní viac vajíčok a keďže má prežiť len jedno, z pohľadu pro-liferov zanikne viac životov. No bez aktu umelého oplodnenia by neprežil ani ten jeden. Nie je to tak, že bez umelého oplodnenia by sa v konečnom dôsledku narodilo menej detí?

Ťažko povedať. Je pravda, že na to, aby sa narodil jeden človek z umelého oplodnenia, musí zomrieť veľké množstvo iných. Tie čísla sa rôznia. Môže to byť 15-20 ľudí (embrií), aby sa jedno dieťa narodilo. Ak si vezmeme, že každý z nich je dieťa, ktoré má hodnotu, ako každý iný človek, tak je to veľmi drastická vec, keď zomrie povedzme 20 ľudí, aby sa jeden mohol narodiť.

Čo sa týka odpovede pre neplodné páry, tak sú tu iné možnosti, ktoré sa práve kvôli umelému oplodneniu nevyužívajú. Naši gynekológovia, keď narazia na problém neplodnosti, tak posielajú pomerne automaticky na kliniku asistovanej reprodukcie, kde robia umelé oplodnenie. Pritom existujú metódy a postupy, ktoré sú eticky úplne v poriadku.

Napríklad?

Napríklad skutočná liečba neplodnosti. Odstránenie príčin toho, prečo ten pár nemôže otehotnieť. To môžu byť rôzne hormonálne nerovnováhy, rôzne problémy s mužskou plodnosťou, problémy spôsobené životosprávou a tak ďalej. Ale pointou je, že tieto metódy sú úspešné a účinné, pokiaľ ich lekári robia a vedia ich robiť. Aj na Slovensku je zopár takých, ktorí to vedia a chcú robiť. Problém je v tom, že u nás takéto metódy lekári neštudovali a keď narazia na problém neplodnosti, tak to riešia umelým oplodnením.

Lekár by sa mal v prvom rade snažiť vyliečiť ten pár, aby mohli otehotnieť prirodzene. Práve kvôli rozšírenej praxi, lebo je v tom veľa peňazí, sa preferuje umelé oplodnenie a nerieši sa skutočná liečba. Nie je celkom pravda, že keby sa nerobilo umelé oplodnenie, tak by sa deti nerodili. Len by sa viacej energie venovalo do skutočnej liečby. Druhá možnosť pre ľudí, ktorí nemajú možnosť mať deti je adopcia. U nás sa ročne adoptuje asi len sto detí.

Nechce ale každý mať skôr vlastné deti?

Keď si ich osvojí, tak ich vníma ako vlastné. Tá cesta na začiatku môže byť trošku zdĺhavejšia alebo špecifická, ale ľudia, ktorí majú adoptované deti, tak medzi nimi nerozlišujú.

Kresťanská únia predložila do parlamentu zákon, ktorý hovorí najmä o informovanosti žien pred potratom. Nechcú tak potraty hneď zakazovať, ale robiť skôr osvetu, aby ženy na potraty nemuseli chodiť. Počuť však kritiku, že pri tomto inkrementalizme nejde o správnu cestu a treba hneď presadiť čo najširšiu ochranu života.


Keď sa pozriem späť, do roku 2015, keď sme mali v Bratislave druhý národný pochod za život, tak sme si uvedomovali, že politici vnímajú tému ochrany života vyslovene len cez jednu otázku, či by potraty mali byť zakázané alebo nie. Veľmi nerozmýšľali nad inými možnosťami, ako by sa dalo k tomu cieľu (zvýšenia ochrany života) postupne približovať. Vtedy sme pripravili dokument obsahujúci 30 bodov, ktorý sme predložili všetkým významným politickým stranám. Požiadali sme ich, aby si to dali do volebných programov a hovorili sme o tom, že sú možné aj iné, drobnejšie veci, ktoré nás posunú dopredu. Tento prístup sa veľmi uchytil a myslím, že je to aj vďaka Národnému pochodu za život. Body, ktoré boli v tom dokumente, teraz vidíte plus-mínus v tých návrhoch, ku ktorým prípadne pribúdajú aj nejaké ďalšie. Čiže my sme ako Pochod za život chceli niečo také na Slovensku dosiahnuť, zvlášť keď sme videli, že zákaz potratov sa nedarí presadiť.

Vnímate to teda pozitívne…

Vnímam to pozitívne, ale obávam sa, že ak tento prístup „poďme presadiť, čo sa presadiť dá“ vyústi do toho, že ustrnieme len na preventívnych opatreniach a nebudeme hovoriť o ochrane života v zmysle, že sa nenarodené deti nebudú môcť zabíjať, tak si myslím, že by to bolo veľmi nesprávne. Ak to niekto pochopí tak, že pro-life stačí len to, že budeme za prevenciu a to je všetko, tak si myslím, že je to veľmi nesprávne. Dlhodobý cieľ je, aby boli nenarodené deti zrovnoprávnené s ostatnými ľuďmi. Pro-life hnutie je hnutím za zrovnoprávnenie nenarodených detí s narodenými.

Takže fandíte tomu, ale dúfate, že to nezostane len pri tom.


Samozrejme. Potom sú tu rôzne stupne, o ktoré sa treba snažiť. Veci ako lepšie poučenie, sociálna pomoc. Veľký krok je to, čo spravili Poliaci a to je zrušenie potratov na žiadosť. Podobnú legislatívu má vo veľkom aj Latinská Amerika. Toto je niečo, o čo by sme sa mali na Slovensku usilovať.

Preferujete teda poľský model, kde sú potraty zakázané s výnimkou prípadov, kedy došlo k znásilneniu, plod je poškodený alebo je ohrozený život matky?

Ja by som to skôr nazval zrušenie potratov na žiadosť. To je tá najväčšia masa potratov. Keď sa tie zrušia, tak potom reálne môžete obmedziť aj množstvo potratov. Kým je totiž potrat legálny z akéhokoľvek dôvodu, tak reálne čísla nepôjdu výrazne dole. Aby sa to podarilo spraviť, a teda aby potratovosť významne štatisticky poklesla, tak potrebujete zrušiť potraty na žiadosť.

Aby to bolo priechodné, tak potrebujete ponechať výnimky pre tie najťažšie prípady, v ktorých bude potrat možný. Tie už sa ale dajú kontrolovať. Musí byť napríklad preukázaný nejaký dôvod, či už postihnutie, zdravie matky, trestný čin a podobne. O takúto zmenu sa treba usilovať, lebo je to logický a podstatný krok smerom k úplnej ochrane života.

Pri súčasnom zložení parlamentu sa hovorí o akejsi konzervatívnej revolúcii. Myslíte si, že tento parlament vám dáva väčšiu nádej na spomínané zmeny?

Množstvo poslancov nepoznám a nevidel som ešte ich hlasovanie o takýchto témach, takže aj preto budú tieto hlasovania akýmsi prvým testom. Najmä hlasovanie o návrhu zákona z klubu OĽaNO. Tam sa uvidí, aké je v parlamente vlastne zloženie. Keď sa pozriem na bývalý parlament, tak som videl posun dopredu, keď to porovnám na začiatku a na konci volebného obdobia. Minimálne SNS sa posledného pol roka profilovala ako pro-life strana a hovorili to otvorene. Predložili návrh, bojovali za to poslanci. Čiže vidím, že určitý posun sa môže udiať. Môže to byť motivované politickou ambíciou, ale v zásade to mnohí tí ľudia presadzovali úprimne a podarilo sa im stranu presvedčiť. Tak isto kotlebovci sa voľakedy neprofilovali ako pro-life strana a potom začali predkladať zákony. Určitý posun a opadnutie strachu z liberálnych médií sa môže udiať aj u súčasných strán.

Ako sa pozeráte na rozdrobenosť konzervatívcov, ktorí sú rozdelení naprieč politickými stranami. Potrebujeme novú veľkú kresťanskú stranu?


Taká čistokrvná, nerozriedená, pravoverná kresťanská demokracia so všetkými pozitívami, ktoré z toho plynú, by sa tu zišla. Taká, aby bola stabilnou stranou v parlamente, slušná strana, s ktorou chcú ísť ostatní do vlády. Mala by vyjednávaciu pozíciu pri zostavovaní vlády a mohla by presadiť aj veci, ktoré by mohli byť pre niekoho povedzme náročné, ale mohla by vzniknúť politická dohoda, aby sa také veci zvládli. Takže taká strana by bola potrebná, ale veľmi ju tu na Slovensku nevidím. Niektoré sa možno blížia, ale takú „echtovnú“ tu nevidím. Tým myslím aj to, že takáto strana si pri zostavovaní vlády dá ako prioritu práve tieto pro-life požiadavky.

Ukázalo sa ale, že je veľmi fajn, keď aj v iných stranách sú kresťania. Ja by som to nijako nepodceňoval, že sú kresťania aj v iných politických stranách, pretože oni môžu obrusovať hrany, pomôcť presadiť veci v danej strane, čo vnímam ako veľmi cenné. Ideál je, aby kresťania boli vo všetkých stranách a aby tu bola jedna taká strana, ktorá jednoducho bude vedieť zatiahnuť ťažšie boje pri zostavovaní vlády.

Ako vnímate volanie LGBTI komunity po uzákonení manželstiev alebo registrovaných partnerstiev?


Ja by som to rozdelil na dve roviny, jedna je ideová a druhá sa týka praktického sexuálneho života. Tá ideová je v niečom pre nás ako pro-rodinné hnutie kľúčová, pretože LGBTI hnutie tvrdí, že je jedno, či niekto žije s mužom alebo ženou a tie vzťahy sú rovnocenné. To je ideológia, pretože vieme, že vzťah muža a ženy je kvalitatívne niekde úplne inde ako vzťah osôb rovnakého pohlavia. Keď niekto tvrdí, že je to to isté, vieme, že z pohľadu biologického, etického, demografického to nesedí.

A skutočne to vieme?

Vieme to, lebo keď si zoradíme 10 ľudí a spýtame sa ich či vznikli z pohlavného styku muža a ženy, tak vieme, že vznikli vďaka mužovi a žene. To je biologická realita, že ľudia sú pohlavné bytosti a rozmnožujú sa pohlavne, na čo je potrebné vajíčko a spermia. Takže potrebujete muža a ženu, teda otca a matku. A manželstvo je inštitúcia, ktorá toho muža a ženu dáva dokopy, aby sa stali otcom a matkou, mali deti a vychovávali ich spoločne. To je niečo, čo sa v spoločnosti osvedčilo ako kľúčové. Rodina založená na manželstve je kľúčová inštitúcia, ktorá zabezpečuje odovzdávanie života a súčasne aj výchovu detí oboma rodičmi.

A čo argument, že už starí Gréci sa hojne oddávali homosexuálnym aktom a popri tom sa dokázali aj heterosexuálne rozmnožovať. Nie je negatívny rozmer homosexuality len výmyslom kresťanstva?

To sa zase dostávame do druhej roviny, ktorou je etika sexuálneho života. Keď sa pozrieme na človeka, naša pohlavná sústava je rozdelená na dve časti, jednu má muž, druhú žena. V tomto rozmere sú muži aj ženy neúplní a potrebujú práve človeka opačného pohlavia, aby dosiahli naplnenie. Keďže z tohto aktu vznikajú deti, je dobré, aby mali sex až keď sú na to pripravení a rozhodnú sa zostať spolu a spolu vychovávať deti, teda v manželstve. Pri sexe nereproduktívneho typu ide o používanie tela, teda človeka, na dosahovanie slasti. Ale človek by nemal byť nástrojom, ale vždy cieľom, preto je sex nereproduktívneho typu z etického hľadiska problém.

Zo spoločenského, povedzme konzervatívneho pohľadu sú v tomto dôležité ešte dve veci. Jednak, verejné prezentovanie a normalizácia homosexuality má potenciál ovplyvniť zmýšľanie o danej téme, preto je dôležité, aby určité spoločenské a kultúrne sexuálne prejavy nepohoršovali alebo negatívne nevplývali na výchovu mládeže. A ďalší rozmer praktizovania homosexuality je v tom, či to samotným ľuďom, ktorí takto žijú, neškodí, pretože keď si pozrieme zdravotné štatistiky, tak vidíme, že takýto životný štýl je pre nich rizikový.

Nie je zaujímavé, že LGBTI aktivisti zároveň tvrdia, že sexuálna orientácia sa nedá zmeniť, ale pohlavie áno?

Podľa mňa sa tvrdenia, že sa orientácia nedá zmeniť, objavujú stále menej. Stále viac výskumov ukazuje, že sexuálna orientácia je premenlivá. Je menej homosexuálov, ktorí sú čistí homosexuáli ako tých, ktorí pociťujú príťažlivosť aj k inému pohlaviu. Bisexualita je oveľa častejšia ako homosexualita, a intenzita príťažlivosti k tomu či onomu pohlaviu sa v čase môže meniť.

Kedysi rezonoval taký argument, že keď sa homosexuálna orientácia nedá meniť, tak je to od prírody. To mal byť argument v prospech toho, prečo treba takéto zväzky legalizovať. Fakt, že o premenlivosti sexuálnej príťažlivosti LGBT hnutie veľa nehovorí, môže byť vynútený obavou, že si podkopú tento argument v prospech registrovaných partnerstiev alebo homosexuálnych manželstiev, ale myslím si, že je to neudržateľný postoj a výskum ukazuje čím ďalej tým viac, že sexualita je premenlivá.

Vezmite si terapiu homosexuality. Kedysi sa hovorilo o takzvanej conversion therapy, teda terapii na zmenu sexuálnej orientácie. Od tohto prístupu sa už upustilo, avšak zmena sexuálnej orientácie v dôsledku terapie nie je úplný nezmysel. No cieľom súčasnej terapie nie je zmena orientácie, dokonca veriaci lekári, ktorí sa venujú homosexuálom, toto ani nepovažujú za vhodnú motiváciu pre terapiu. Funguje to takým spôsobom, že ľudia, ktorí pociťujú túto príťažlivosť a vnímajú to ako problém, lebo nie všetci sa s tým stotožňujú, tak môžu prísť za psychológom, ktorý sa tejto téme venuje a on vie postupovať tak, aby mu pomohol normálne fungovať v tom čom žije, aby sa vedel prijať taký, aký je a aby to nepovažoval za nejaký koniec sveta, že je homosexuál. Pomôže mu prijať sám seba a uzdraviť zranenia z minulosti, a práve vďaka týmto postupom mnohí homosexuáli ako vedľajší produkt v sebe časom objavia heterosexuálny potenciál.

Za posledných tisíc rokov prebralo Slovensko s odstupom času takmer všetky európske, resp. západné trendy. Čo máme robiť, aby sme neskončili ako na Západe a nemali tu o pár rokov transsexuálne 11-ročné hviezdy, ktoré tancujú na homosexuálnych podujatiach?


V zásade to funguje tak, že keď je nejaký tlak, tak sa nestačí tomu tlaku brániť, ale treba vytvárať opačný protipól. Opačný zdroj niečoho zmysluplného, pozitívneho, čo pomôže zabrániť prenikaniu týchto negatívnych trendov. To, že sa sem tieto moderné ideológie tlačia a budú sa tlačiť, je jasné a nedá sa to zastaviť, ale na to, aby sme tomu vedeli odolať, to nestačí len umenšovať, ale musí sa vytvoriť proaktívny prístup, ktorý tieto ideológie svojou autoritou bude vytláčať preč a tým je vytváranie kultúry, ktorá bude mať v týchto veciach väčšiu jasnosť.

Veľmi nápomocné je v tomto kresťanstvo, pretože je antiideologické a keď v minulosti nejaké ideológie prišli, tak skôr či neskôr naň narazili. Preto je kresťanstvo veľmi silný zdroj odolnosti voči moderným ideológiám akéhokoľvek druhu. Tak isto sú určité oblasti sveta, ktoré neprijali takúto ideológiu, nie sme preto nijaký sám vojak v poli, ale je tu možnosť vytvárania koalícií viacerých krajín aj v samotnej EÚ. Krajiny vo východnej časti Európy a hlavne krajiny v strednej Európe by v tomto mali držať spolu a vzájomne si pomáhať a vytvárať prirodzené spojenectvá, vďaka ktorým budeme odolnejší.

— Peter Števkov/TOP

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

23

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...