Rezort diplomacie menil časť dokumentu o slovenskej zahraničnej a európskej politike

Zľava: Minister životného prostredia SR Ján Budaj, podpredseda vlády a minister financií SR Eduard Heger, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok a predseda vlády SR Igor Matovič (Zdroj: SITA)

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) zmenilo pasáž dokumentu o zahraničnej a európskej politike Slovenska v roku 2020. Na rokovaní vlády bol schválený dokument z dielne rezortu diplomacie na druhýkrát, ale v opravenom znení.

Menila sa časť materiálu, ktorá opisovala spoluprácu Slovenska s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky (V4). Na to, či išlo o žiadosť jedného z koaličných partnerov, rezort neodpovedal.

V stredu 23. júna bol medzi materiálmi predloženými na rokovanie Vlády SR aj dokument z dielne MZVaEZ „Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020“ s podtitulom „Slovensko v nestabilnom svete“. Rezort takéto dokumenty pripravuje pravidelne a ich cieľom je nastaviť strategický rámec slovenskej zahraničnej politiky.

Dokument však 23. júna vládou schválený nebol. V predložených materiáloch sa objavil opäť o týždeň v utorok 30. júna, no na stránke Úradu vlády už prívlastkom „nové znenie“. Vláda ho v upravenom znení v stredu 1. júla schválila.

Nové znenie v tomto prípade znamenalo pretvorenie celej osobitej pasáže, v ktorej je V4 spomínaná omnoho obsiahlejšie. Dokument ju v pôvodnom znení spomínal stroho. „V susedskej spolupráci chceme efektívne využívať i regionálne platformy, či už etablovanú Vyšehradskú spoluprácu, alebo novú dynamiku naberajúci Slavkovský formát. Hlavným kritériom nášho pôsobenia v nich je podpora presadzovania záujmov Slovenska a súčasne ich prínos k spoločným európskym riešeniam,“ písalo sa v pôvodnom znení dokumentu v pasáži „Zahraničná politika sa začína v susedstve“.

V novom znení dokumentu dostáva V4 väčší priestor a úvodná veta už nehovorí len o etablovanej spolupráci. „(…) významné miesto v slovenskej susedskej a regionálnej politike bude mať naďalej Vyšehradská spolupráca.“

Hlavným kritériom Slovenského pôsobenia vo V4 má byť podpora presadzovania záujmov Slovenska a súčasne jej prínos k spoločným európskym riešeniam. „Slovensko bude pokračovať v úsilí budovať pozitívne vnímanie značky V4, hľadať konštruktívne riešenia a pragmatickú spoluprácu v oblastiach, kde máme s vyšehradskými partnermi spoločné záujmy a postoje,“ vysvetľuje materiál presnejšie.

Podľa upravenej verzie dokumentu má ísť predovšetkým o koordináciu pozícií vo vybraných európskych otázkach, ako sú politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika alebo politika rozširovania. Dokument tiež presnejšie opisuje aj to, že Slovensko má mať naďalej záujem v rozvoji praktickej spolupráce v oblasti konektivity, severojužných dopravných a energetických prepojení, ako aj bezpečnosti a obrany. „Slovensko bude klásť dôraz na pozitívnu agendu a naďalej budeme mať záujem na aktívnom rozvoji formátu ‚V4+’. Vyšehradskú spoluprácu budeme využívať ako užitočnú konzultačnú platformu nielen na presadzovanie spoločných regionálnych záujmov, ale aj ako príspevok k nachádzaniu celoeurópskych riešení výziev, pred ktorými stojí Európska únia,“ uzatvára sa v upravenej pasáži.

„Pasáž bola prepracovaná s cieľom presnejšie zadefinovať cieľ a rámce spolupráce v rámci V4,“ odpovedal rezort diplomacie na otázky agentúry SITA. Na otázku, kto nariadil takéto prepracovanie pasáže o V4, alebo či jej nedostatočná zmienka o V4 bola dôvodom, prečo dokument schválený nebol, neodpovedal.

Podobná situácia nastala aj v prípade schvaľovania Programového vyhlásenia vlády SR (PVV). Reportér Denníka N Vladimír Šnídl vtedy upozornil, že oproti pôvodnému zneniu PVV, ktoré mal údajne k dispozícii, bola pridaná osobitná časť práve pre V4. Dezignovaný predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) sa vtedy vyjadril, že pokiaľ by v programe nebola zmienka o susedných krajinách, tak by si ju tam „vydupal“. Súčasťou vládnej koalície je aj hnutie Sme rodina, ktoré je členom frakcie Európskeho parlamentu Identita a demokracia (ID). Túto frakciu odborná verejnosť označuje za extrémistickú. Jej členmi sú tiež Národný front Marine Le Penovej a či Liga Mattea Salviniho, ale aj ďalšie strany, ktoré su v ich domovských štátoch považované za extrémistické.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

1

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...