Táto kríza je ako rok 2008 na steroidoch. Akoby ju chceli využiť na vytvorenie európskej federácie, vraví ekonóm Vlachynský

Martin Vlachynský, ekonóm (Zdroj: iness.sk)

ROZHOVOR Voličom sa predáva predstava, že nemáme krízu, ale časy hojnosti – zrazu sú miliardy pre nemocnice, na diaľnice, na informatizáciu, na kurzarbeit, na nájomné byty. To je samozrejme nezmysel. Dlhodobý prínos plánovaných „investícií“ bude biedny. Povedzme to otvorene – aktuálny návrh EK vyzerá tak, akoby sa rozhodla využiť túto krízu na vybudovanie európskej federácie, hovorí ekonóm Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

NBS predikuje, že tento rok dôjde vplyvom pandémie k celkovému spomalenie ekonomiky o 10,3 % HDP, objavujú sa však od niektorých ekonómov aj oveľa černejšie predpovede. Ako to odhadujete vy? Myslíte si, že pokles bude ešte výraznejší, alebo ste v tomto smere optimista a nebude to podľa vás až také zlé?

My nemodelujeme budúcnosť. Ale minulú krízu sa predpovede značne mýlili. Aj na začiatku koronakrízy sme videli predpovede, ktoré sa nám už vtedy videli nerealistické vzhľadom k okolnostiam. Ale pre drvivú väčšinu ľudí je aj tak úplne jedno, či ekonomika poklesne o 10,3 %, alebo 10,9 %. Podstatné je, ako sa pozviecha a ako bude fungovať nasledujúcich 10-20 rokov.

Slovensko je ekonomika závislá na dopyte zo zahraničia. Sme teda úplne závislí od toho, kedy a do akej miery sa obnoví fungovanie ekonomiky v iných krajinách alebo s týmto výpadkom môžeme niečo urobiť? Pomohla by napríklad zvýšená domáca spotreba?

Spotrebovávať nie je umenie. To dokáže úplne každý, ani sa to netreba učiť. Kľúč k prosperite je v produkcii, v tvorbe hodnôt. Nie že by sme vzhľadom k našej veľkosti mali na výber, ale byť otvorená ekonomika je výhoda. Naším trhom je celý svet, nie pár miliónov zákazníkov. Ak naša ekonomika bude vyrábať čoraz efektívnejšie a produkty s rastúcou pridanou hodnotou, zákazníka si nájdu. Preto odpoveď znie – áno, dá sa s tým niečo urobiť, ale nie zvýšiť spotrebu, ale stať sa konkurencieschopnejším.

Automobilový priemysel zaznamenal obrovský prepad, ako vážne to môže poškodiť slovenskú ekonomiku, keď sme boli pred krízou v počte áut vyrobených na obyvateľa na čelných svetových priečkach?

Automobilový priemysel bol v Európe v útlme už v roku 2019, korona tento proces prehĺbila. Slovensko (najmä jeho verejné financie) boli nastavené tak, akoby tento segment mal rásť donekonečna. Začnú ale teraz ľudia chodiť pešo? Nemyslím si. Avšak tak, ako každý iný priemysel, aj automobilový podlieha neustálym zmenám, hoci v tomto prípade je pre slovensko významný aj tlak EÚ na znižovanie emisií áut. Na prispôsobenie treba kapitál, talenty a prívetivé regulačné prostredie. Ak to v krajine nebude, podnikatelia sa presunú inde.

Ako dlho potrvá, kým sa ekonomika dostane do normálnych koľají?

Rok, alebo pokojne aj 20 rokov. Korona nie je žiadna fatálna prekážka. Dlhodobo ekonomicky prosperujú aj krajiny, kde je celá plejáda nebezpečných infekčných chorôb. Oveľa viac ma straší reakcia politikov. Je to opäť rok 2008, ale tentokrát na steroidoch. Centrálne banky strácajú aj posledné zábrany v tlačení peňazí. Štáty chystajú obrovskú vlnu zadlžovania, aká tu snáď nebola od vojny. Cez rôzne dotácie sa chystajú udržiavať pri živote obrovské množstvo zombie firiem, ktoré budú ekonomiku ťahať ku dnu. Medzinárodný menový fond kričí, že treba čo najviac míňať. A voličom sa to predáva tak, že niektorí uverili, že nemáme krízu, ale časy hojnosti – zrazu sú miliardy pre nemocnice, na diaľnice, na informatizáciu, na kurzarbeit, na nájomné byty… To je samozrejme nezmysel. Dlhodobý prínos týchto „investícií“ bude biedny. Toto všetko draho zaplatíme novými daňami (ktoré sa už jasne rysujú na obzore), zníženou kúpyschopnosťou peňazí a rozbitou ekonomikou, ktorá bude postavená na dotáciách, projektoch, štátnej pomoci, ale nie na zákazníkoch.

EÚ nám prinášala jednu dobrú vec – snažila sa (aj keď nie vždy úspešne) národným politikom brániť v obmedzovaní voľného toku ekonomických hodnôt cez hranice a v narúšaní súťažného prostredia. Táto vlastnosť EÚ nám teraz mizne pred očami. A tento stav môže trvať dlhé roky. Povedzme to otvorene – aktuálny návrh EK vyzerá tak, akoby sa rozhodla využiť túto krízu na vybudovanie európskej federácie. Ak sa rozbehne trištvrte biliónový balík, moc Komisie zásadným spôsobom narastie. Národní politici tomu nevedomky tlieskajú, lebo v panike vidia len peniaze „zadarmo“.

Myslíte si, že je reálny odhad NBS, ktorá na tento rok síce predpovedá pokles HDP o vyše 10 % a na ten budúci už zase hovorí o 8 % raste a v roku 2022 o ďalších 4-5 %? Dokáže sa z toho Slovensko takto rýchlo spamätať?

S číslami HDP je možné v krátkom období ľubovoľne čarovať. Vezmete si pôžičku, začnete výstavbu 100 kilometrov diaľnice, alebo širokorozchodnej železnice, a HDP vám poletí hore. Ak však tieto projekty nedávajú ekonomický zmysel, zaplatíte za to menším rastom v budúcnosti.

Čo hrozí, ak by prišla druhá vlna pandémie ochorenia Covid-19? Ustála by to slovenská ekonomika?

Čo znamená ustála? Covid19 nie je bubonický mor, veľká časť ekonomiky môže fungovať. Obávam sa však, že keď príde druhá vlna, politici si len potvrdia nebezpečný kurz, ktorý som popísal vyššie. Kritické hlasy budú ešte tichšie.

Čo bude pokles výkonu ekonomiky v praxi znamenať pre bežných ľudí?

Pomalší rast, alebo dokonca pokles životnej úrovne.

Dôjde k zdražovaniu?

Ak jeden rok ekonomika vyprodukuje 100 párov topánok a druhý rok len 80, pričom počet zákazníkov ostal rovnaký, topánky budú menej dostupné. Nemusí sa to nevyhnutne prejaviť ako zmena čísla na cenovke spotrebného tovaru vo vašom obľúbenom obchode, ale prejaví sa to ako znížená kúpyschopnosť vašej výplaty.

Bude pokračovať prepúšťanie?

Posledné tri mesiace neboli prázdniny, ale svet sa skokovo zmenil. Mnohé biznis modely prestali dávať zmysel (v doprave a cestovnom ruchu, ale aj v priemysle), iné naopak začali dávať väčší zmysel. Na trhu prebieha reštrukturalizácia. Ilustračne – šofér diaľkového autobusu do Talianska musí začať rozvážať tovar ako kuriér, pretože tak sa zmenil trh. To so sebou obnáša aj prepúšťanie. Politici však z prepúšťania majú panický strach a budú mu brániť, čo následne bude brániť prispôsobeniu sa ekonomiky.

Boli podľa vás opatrenia súčasnej vlády na pomoc podnikateľom a zamestnávateľom dostatočné? Kde vidíte najväčšie nedostatky?

Nová vláda najskôr našľapovala okolo polievania ekonomiky peniazmi opatrne, zľakla sa krachu verejných financií. Potom nabehla na štandardný mód, ktorý vidia v okolitých krajinách – sľúbiť všetkým všetko, tváriť sa, že ekonomika má len prestávku a dúfať, že to verejné financie prežijú. Bohužiaľ, aj naša vláda opustila základné princípy, ktoré by mali platiť aj teraz, najmä hodnotu za peniaze pri vynakladaní pomoci. Naviac tu máme ešte bizarné kroky, ako je zatvorenie už tak ťažko skúšaných maloobchodov v nedeľu.

Môžete za niektoré opatrenia na pomoc ekonomike pochváliť vládu alebo je to skôr naopak?

Pochváliť môžem počiatočnú opatrnosť, aj keď som v tom asi osamotený.

Čím to je, že aj keď globálna ekonomika zažíva krízu, akciové trhy rastú?

Americká centrálna banka za tri mesiace pustila na trh záplavu 3000 miliárd dolárov. Pre porovnanie, keď v roku 2008 padol Lehman Brothers, Fed vypustil na trh zhruba 1000 miliárd dolárov. Toto tsunami nových peňazí sa musí niekde prejaviť, a tým miestom sú väčšinou akciové trhy. Ak sa však pozrieme na americkú burzu, väčšinu rastu obstalo zopár technologických gigantov, do ktorých akcií natiekla veľká časť peňazí.

Odrážajú akciové trhy skutočný stav ekonomiky?

Čo je to „skutočný stav“? Skutočným stavom ekonomiky je, že centrálne banky do nej lejú bezprecedentné objemy nových peňazí. Ale rozumiem, čo sa chcete spýtať – rast cien akcií firiem neodráža rast ich tržieb, ani rast ich ziskovosti, ani ďalšie ekonomické fundamenty.

Ako si vysvetľujete, že aj v tejto kríze, ktorá významne poškodila všetky štáty sveta, zarobili tí najbohatší ešte viac?

Tie tisíce vytvorených miliárd, o ktorých hovorím vyššie, natiekli hlavne do akcií. Tie v nadproporčnej miere vlastnia skôr bohatí ľudia. Je to vedľajší produkt monetárnej politiky. Politici sa však boja pádu akciových trhov. Ich rast vyvoláva ilúziu bohatstva v celej spoločnosti. A ďalšie voľby sú vždy príliš blízko na to, aby voličom vysvetľovali pád akciových trhov.

Otvorí táto kríza ešte viac tie pomyselné nožnice prehlbujúcich sa sociálnych rozdielov? Budú chudobní ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatší?

Stovky miliárd nových peňazí, ktoré pritekajú z centrálnych bánk na finančné trhy, zase skončia v podobe rastu cien niektorých aktív. Ale tieto slávne nožnice sú zástupný problém. Za posledných 30 rokov sme videli bezprecedentný pokles chudoby. Na Slovensku v rokoch 2013-2019 rástla priemerná mzda v stálych cenách o 3,5 % ročne, kúpna sila väčšiny Slovákov výrazne vzrástla. Miliardy obyvateľov Ázie, Južnej Ameriky a čiastočne aj Afriky vyrástli zo stavu absolútnej chudoby do strednej triedy. Životná úroveň vo svete narástla ako nikdy pred tým. Vďačíme za to nárastu slobodného obchodu, tokov kapitálu a poklesu zasahovania politikov do trhu, čo umožnilo vznik mnohých inovácií a ich rýchle rozšírenie do celého sveta. Táto kríza môže toto prostredie zahubiť. Vyspelý svet môže spadnúť do stavu, v akom boli západné krajiny v 70. rokoch, či východný blok 80 rokov. Teda do stavu prešľapovania na mieste, neefektívnej ekonomiky a stagnácie životnej úrovne.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

36

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...