Protesty môžu Trumpovi pomôcť. Hodnotiť dnešnou optikou osobnosti z minulosti je absurdné až politicky účelové, vraví analytik

ROZHOVOR Hodnotiť dnešnou optikou osobnosti pôsobiace pred 100 rokmi je absolútne absurdné, ba až politicky účelové, myslí si analytik Martin Reguli o obviňovaní historických osobností z rasizmu.

Čo si myslíte o protestoch odštartovaných v USA smrťou Georgea Floyda, ktorý zomrel pri brutálnom policajnom zásahu koncom mája?

Osobne si myslím, že v súvislosti s násilnou smrťou, alebo teda vraždou Georga Floyda, je problémom niekoľko faktorov, o ktorých sa nehovorí. V prvom rade je to odporný čin policajta, resp. policajtov, za ktorý musí byť vyvodená zodpovednosť. Avšak protesty, ktoré prirodzene mali nasledovať, sa zvrhli do násilností a rabovania a viedli k ničeniu majetku práve komunít, ktoré mali chrániť. Výsledkom je politický aj spoločenský chaos a ešte väčšia miera ohrozenia komunít, ktoré sú náchylné na to doplatiť.

Protestujúci argumentujú, že americká polícia je cielene rasistická voči afroamerickému obyvateľstvu. Je to podľa vás tak? Je americká polícia/spoločnosť rasistická?

V prvom rade musím povedať, že je náročné dokázať zhodnotiť pocity Afroameričanov a ich každodenné skúsenosti. Osobne si však myslím, že najmä vo veľkomestách, kde sa väčšina protestov deje, a ktoré majú často minority vo vedení mesta, je tento argument možné minimálne spochybniť. Minneapolis je mesto, ktoré ovládajú Demokrati, rovnako aj Minnesotu ako štát. Podobne aj iné veľké mestá s mierou protestov. Je preto dôležité sa pozrieť na ďalšie faktory.

Jedným je militarizácia americkej polície, ktorá v dôsledku útokov z 11. septembra viedla k rozširovaniu ich postavenia a pôsobenia v spoločnosti. Ďalším faktorom, o ktorom sa málo hovorí, je, ako policajné odbory zabránili prepusteniu policajta, ktorý sa dopustil tohto ohavného činu, v prípadoch jeho predošlého násilného správania.

Americká spoločnosť sa posunula výrazne od minulosti, ktorá bola pošramotená témou rasizmu. Vzhľadom na lídrov spomedzi menšín v podnikaní, médiách alebo aj politike ju preto podľa mňa za rasistickú považovať nemožno.

Myslíte si, že tieto protesty v USA Trumpovi pred prezidentskými voľbami poškodia, alebo mu naopak pomôžu?

Americké voľby a ich kľúčové témy sa za posledný polrok zmenili minimálne dvakrát. V januári mal Trump našliapnuté do potenciálne veľmi dobrej kampane. Najprv COVID-19 a teraz vražda Georga Floyda túto dynamiku zmenili. Osobne si myslím, že z dlhodobého hľadiska mu to môže pomôcť, ale najmä kvôli veľmi slabému výkonu Joea Bidena, ktorý nevyzerá byť na človeka s významnou schopnosťou sa vymedziť voči Trumpovi práve v kľúčových témach ako politika voči menšinám, kriminálnej reforme ako aj v iných oblastiach.

Protesty na podporu hnutia Black Lives Matter sa objavili aj v iných častiach sveta, Európu nevynímajúc. Má to podľa vás aj tam súvislosť s rasizmom alebo sú príčiny tých protestov iné?

Do istej miery by mohli byť za týmito protestmi pocit pretrvávajúceho rasizmu, do veľkej miery však ide o politický prejav namierený proti establišmentu, ktorý živia práve ideológie, ktoré sa snažia o výrazné spoločenské zmeny. V Spojených štátoch aj v Európe začína narastať otvorená podpora socializmu a zároveň v mnohých krajinách aj otvoreného fašizmu.

Vzhľadom na tieto tlaky sa dlhodobo politický systém snažil ustupovať požiadavkám, ktoré posúvali hranice diskusie oboma smermi. Myslím si preto, že rasizmus či dokonca aj sociálne nerovnosti sa stali zástupnými témami na súboj o zmenu systému cez moralizovanie o histórii a spochybňovanie napríklad aj kapitalizmu alebo otvorenej demokratickej spoločnosti, ktoré vytvorili úspech Európy a Spojených štátov.

Nejde aj v USA skôr o výbuch frustrácie spôsobenej zväčšujúcou sa sociálnou nerovnosťou?

Práveže tento argument je možné podchytiť faktami, keďže v posledných rokoch sa práve miera zamestnanosti spoločnosti ako takej ako aj menšín dostala na historické minimá. Práve to vyzdvihoval vo svojich príhovoroch aj Donald Trump, ktorému dlho nahrával práve pozitívny ekonomický vývoj v spoločnosti. Otázka je, či práve polarizujúca osobnosť Trumpa nie je faktor, ktorý prilieva olej do ohňa týchto protestov. Do toho ale aj na druhej strane vstupuje čoraz väčšia sláva osobností otvorene podporujúcich socializmus, ako sú napríklad Bernie Sanders, Jeremy Corbyn alebo iné dominantné osobnosti mainstreamových ľavicových strán.

Formou protestu je v tomto prípade aj poškodzovanie sôch osobností, ktoré účastníci protestov a ich priaznivci označujú za rasistov, pretože vo svojej dobe išlo napríklad o otrokárov a podobne. Aký je na to váš názor?

V prvom rade, ako som povedal, ide o absolútne nevhodné posudzovanie historických osobností podľa dnešných štandardov morálky a je namierené proti kľúčovým osobnostiam západnej civilizácie, ako sú americkí otcovia zakladatelia alebo dokonca Winston Churchill. Argument, že ide o otrokárov by teoreticky bol akceptovateľný do momentu, kým by tieto snahy o ničenie pamiatky osobností histórie končil v niektorom rozumnom bode. Bohužiaľ, už je zjavné že to bola len zásterka pre útok na tieto osobnosti a podporu pocitu viny za historické krivdy, ktoré Západ spáchal. Samozrejme, nejde tu o ospravedlnenie zločinov ako napríklad v prípade belgického kráľa Leopola II. Ide o potrebu rešpektovať a vážiť si históriu aj osobnosti, ktoré ju budovali a ktoré si daná krajina chce pripomínať.

Ako ste už spomenuli, jednou z osobností označenou za rasistu je aj bývalý britský premiér Winston Churchill. Čo si myslíte o tom, že sa začalo v tejto súvislosti viac hovoriť o mnohých historických osobnostiach ako o rasistoch? V prípade Churchilla mu vyčítajú napríklad to, že bol zástancom eugeniky a pripomínajú sa aj jeho výroky o vyššej a nižšej rase.

Ide o snahu o revíziu historických osobností nie v kontexte realít, v ktorých žili, ale v kontexte súčasných spoločenských diskusií. Nikto nepovažuje Churchilla za anjela, dokonca podobné historické preverovanie by podľa súčasných morálnych zásad nezvládli ani iné ikony histórie, ako Franklin Delano Roosevelt, Woodrow Wilson alebo dokonca samotný Abraham Lincoln. Problém je že aj osobnosti, ktoré dávame do tejto diskusie, sú vyberané citlivo. Veľmi veľký problém s týmto hodnotením jeho osobnosti by mal napríklad Che Guevara alebo mnohé iné ikony ľavice. Práve preto k tomuto hodnoteniu osobností pristupujem s mierou podozrenia z hľadiska skutočných motívov týchto diskusií.

Ide podľa vás o revoltu či akési snahy o vyrovnávanie sa s koloniálnou minulosťou, s ktorou sa Západ nikdy nevyrovnal?

Myslím si, že skôr ide o spochybňovanie legitimity a morálneho kreditu osobností, ktoré boli kľúčové pri budovaní slobodnej spoločnosti. Je nevyhnutné si priznať, že nejde o osobnosti so stopercentne morálnymi názormi. Avšak hodnotiť dnešnou optikou osobnosti pôsobiace pred 100 rokmi je absolútne absurdné, ba až politicky účelové. Spoločnosť sa pohla odvtedy míľovými krokmi vpred a vyťahujú sa tieto staré rany z dôvodu snahy o formy reparácie, ktoré sa otvorene spomínajú v Spojených štátoch alebo tlaky na výrazné politické a sociálne zmeny v spoločnosti, ktoré by inak nemali opodstatnenie.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

14

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...