Ďalšie zníženie dotácie by Maticu slovenskú degradovalo na formálnu inštitúciu. Takú ju naši predkovia nechceli, hovorí jej predseda Gešper

Marián Gešper (Archív MG)

Je nedemokratické a krátkozraké niečo zrušiť, zakázať, zdegradovať, oveľa ťažšie je to vytvoriť a dlhodobo rozvíjať, hovorí o výzvach na rušenie Matice slovenskej jej predseda Marián Gešper. Matica slovenská je podľa neho úspešným príbehom slovenského národa, jeho najvýznamnejších osobností, ako aj jedným z národných symbolov, čo tvrdí aj napriek tomu, že má mnohé výčitky voči konaniu bývalých funkcionárov pred viac ako 10 či 15 rokmi. Pri úvahách o ďalšom znižovaní štátnej dotácie Gešper upozorňuje, že akýkoľvek takýto zásah už zatne do živého.

V minulosti Matica slovenská (MS) bojovala proti národnostnému útlaku a zveľaďovala slovenský jazyk a kultúru. Ako vidíte svoje poslanie dnes?

Matica slovenská má zákonom presne vymedzené úlohy, ale jej poslanie je nadčasové a dlhodobo presahuje akýkoľvek právny predpis. Všetkými svojimi kultúrnymi, vedeckými a vzdelávacími aktivitami sa tradične zameriava na posilňovanie kolektívnej historickej pamäte i národného povedomia slovenského národa.

V Matici slovenskej sa formovali a formujú národné elity pre celé spektrum spoločenského, kultúrneho, vedeckého či politického života, so zreteľom na mladú slovenskú generáciu. Miestne odbory MS, ktorých je 503 po celom Slovensku, ako aj 243 matičných folklórnych kolektívov, 34 divadelných súborov a 14 záujmových odborov nerobia samoúčelnú kultúru pre kultúru, ani vedu pre vedu. V matičnej činnosti je vždy prítomný národný, kontinuálny prvok a posilnenie národnej a občianskej spoločnosti, prirodzeného demokratizmu, ktorý bol v matičnom hnutí prítomný od začiatku. Na to nadväzuje aj práca profesionálnych vedeckých a odborných útvarov a Vydavateľstva MS.

Treba povedať, že Matica dodnes spája rôznorodé osobnosti bez ohľadu na ich konfesiu či názorové a politické presvedčenie. Matiční zakladatelia vedeli, že poslanie národnej ustanovizne musí presahovať ich dobu, aby mala pre Slovákov svoj význam nielen „tu a teraz“, ale aj v ďalekej budúcnosti. Preto aj dnes, keď povieme, že cieľom Matice slovenskej je pozdvihovať kultúrnu a vzdelanostnú úroveň slovenského národa, hovoríme o stále aktuálnej úlohe.

Ako to vyzerá v praxi?

Každá nastupujúca generácia sa učí a čerpá zo skúseností a práce svojich predkov. Matica slovenská je tu na to, aby ich odkaz nielen udržiavala v podobe kolektívnej historickej pamäte národa, ale ho aj sprítomňovala v spoločnosti veľmi konkrétnym a populárnym spôsobom cez svoju činnosť. V praxi hovoríme o vydávaní kníh a periodík, organizovaní podujatí a rôznych aktivít, vedeckej, umeleckej a propagačnej činnosti či o inom vzdelávaní osvetovou formou.

Matica slovenská je špecifická práve v tom, že pri všetkom, čo robí, zachováva národný rozmer. A to nerobí žiadna iná inštitúcia. Naša najstaršia národná ustanovizeň je z hľadiska svojich dejín i súčasnosti fenoménom a ja som veľmi hrdý na to, že patrí do širšej rodiny stále aktívnych slovanských matíc od Srbska cez Slovinsko, Moravu až po Nemecko, kde ešte pôsobí síce obmedzene, ale predsa húževnato Matica lužickosrbská.

Neplánuje sa MS venovať novým témam, napríklad environmentalistike, prírodnému dedičstvu Slovenska, respektíve rozšíriť svoje zameranie do iných oblastí?

Zákon vymedzuje až štrnásť rôznych úloh pre Maticu slovenskú, ktoré sú dostatočne široké vo vzťahu k špecifikám národnej kultúry a vedy. Charakter matičnej činnosti je historicky overený a nadčasový, preto nie je potrebné zasahovať do iných oblastí. Po nástupe do funkcie predsedu som sa zameral na posilnenie členského piliera ustanovizne – matičného hnutia, prepojenie práce odborných i vedeckých útvarov a ich priblíženie širšej verejnosti, čo sa nám darí predovšetkým v spolupráci s obcami, mestami, cirkvami či školami a inými vzdelávacími inštitúciami. Tam je naše prirodzené miesto a na trieštenie síl už nemáme čas.

Myslím si, že je dôležité prehlbovať súčasnú činnosť. Samozrejme, aj tieto oblasti sa menia a podliehajú celkovej dobe, preto ustanovizeň pravidelne aktualizuje svoj program, naposledy v jeseni 2019. Budete prekvapený, že matičiari sa v záujmových odboroch venujú aj environmentálnej problematike, no to nemôže byť naša základná činnosť, musíme sa sústrediť na jadro našej práce v kultúre, vede a vzdelávaní.

Už pár rokov zaznievajú výzvy, že MS treba zrušiť. Čo na to hovoríte?

Vždy na to reagujem rovnako – stačí sa pozrieť do našej minulosti a poučiť sa z nej. Je nedemokratické a krátkozraké niečo zrušiť, zakázať, zdegradovať, oveľa ťažšie je to vytvoriť a dlhodobo rozvíjať. Matica slovenská je úspešným príbehom slovenského národa a jeho najvýznamnejších osobností, je jedným z národných symbolov. A to tvrdím aj napriek mnohým výčitkám voči konaniu bývalých funkcionárov pred viac ako 10 či 15 rokmi. Mladá a stredná generácia matičiarov sa dnes už pozerá vpred, a hoci chyby minulosti nedokáže zmeniť, o to húževnatejšie sa venuje matičným aktivitám. Preto považujem výzvy najmä rôznych aktivistov na zrušenie Matice slovenskej za spiatočnícke, hoci sami ju označujú za archaizmus. Spiatočnícki sú v tom, že sa myslením približujú k uhorskému ministrovi vnútra Kálmánovi Tiszovi, ktorý v roku 1875 nariadil ustanovizeň zrušiť a zhabať celý jej majetok. Podobne sa zachovali aj komunisti v rokoch 1950 a 1954, keď rozpustili matičnú členskú základňu a inštitúciu oklieštili.

Takýchto aktivít proti nej bolo v dejinách mnoho, no Matica vždy prežila, pretože v každej dejinnej situácii ukázala svojskú formu vlastnej životaschopnosti. Pri hlbšom pohľade do histórie vidíme, že každý, kto siahol na Maticu slovenskú, dejinne spečatil svoj osud a skončil. V tomto roku si pripomíname 70. výročie spustenia procesov likvidácie Matice slovenskej. Kampaň proti Matici, ktorá sa rozbehla v roku 1950, bola súčasťou boja proti údajnému „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, ktorý „stojí v ceste prerodu slovenskej spoločnosti v duchu víťaznej marxisticko-leninskej koncepcie“. Matica slovenská sa odrazu stala „buržoáznym prežitkom“ a „spiatočníckou organizáciou“, ktorá „nepochopila vývoj a nevyhnutnosť budovania novej spoločnosti“. Noví páni z komunistickej strany pracovali na úplnom ovládnutí kultúry a Maticu pokladali „za dejinný anachronizmus“. Kde sú oni a kde sme my?

Nie je problémom Matice aj vysoký priemerný vek jej členov, ktorý je takpovediac dôchodkový? Ako tomu chcete čeliť? Ako chcete osloviť mladých ľudí?

V posledných troch rokoch cítiť pozitívnejší trend. Členské ústredie MS v Martine urobilo analýzu stavu členskej základne a priemerný vek členov MS už nie je dôchodkový, aj keď je pomerne vysoký – 58 rokov. Problém starnutia členskej základne si uvedomujeme, no na jeho vyriešenie neexistuje čarovný prútik, ide o dlhodobý proces omladzovania. A ten sa deje.

Našťastie, v tomto omladzovacom procese zohráva dôležitú úlohu záujmová činnosť Matice slovenskej, napríklad v Divadelnom odbore MS či Mladej Matici. Práve z mladomatičného hnutia som vzišiel aj ja i väčšina súčasného vedenia MS. Už od roku 2017 sa nám podarilo omladiť významnú časť našich profesionálnych pracovísk, ale aj Výboru MS, aby sme lepšie nasmerovali matičnú činnosť na mladú generáciu. Viaceré úspešné projekty sú toho dôkazom a ja som veľmi rád, že starší matičiari, ktorým vďačíme za ich dlhoročné úsilie a prácu, majú svojich nasledovníkov v stovkách mladých matičiarov. Matica slovenská bude žiť, o tom niet pochýb.

Objavujú sa názory, že ani národ ako taký už v dnešnom svete zmysel nemá. Čo si o tom myslíte?

Bohužiaľ, tieto tendencie nie sú vôbec nové a možno ich datovať od polovice 19. storočia. Podobnú rétoriku mali a majú dodnes niektoré prúdy marxistickej ideológie, ktoré hovoria „o postupnom prekonávaní národa a vytvorení novej spoločnosti“. Ako tieto sociálne experimenty dopadli, sme mali možnosť vidieť v 20. storočí. Človek sa už od začiatku historického vývoja prirodzene formoval do rodov, kmeňov a národov. Moderné európske štáty a ich demokratické zriadenia majú svoje korene aj vo formovaní národnej spoločnosti, ktorú nemôžeme umelo oddeľovať od občianskej spoločnosti. Tieto ideologické názory sú odtrhnuté od reálneho života, no môžu urobiť ešte mnoho škody. Ich zvláštnym odrazom na druhej strane spektra sú krajne pravicové a rasistické ideológie, ktoré pojem národa zneužívajú, no v skutočnosti ho od základu deformujú. Zdravé vlastenectvo a národovectvo musí odmietnuť jedno aj druhé.

Spochybňovanie či relativizovanie národných hodnôt nevedie k posilneniu civilizácie, naopak, podkopáva ju. Hoci veľmi nešťastný, ale pritom ukážkový príklad opodstatnenosti existencie národov a štátnej suverenity v súčasnej globalizovanej dobe je práve pandémia koronavírusu. V pandemickej situácii sa štát a štátne orgány stali ihneď potrebnými, keď bolo nutné operatívne prijímať rozhodnutia a bola v hre záchrana životov jeho občanov. Prejavila sa celková nepripravenosť nadnárodných elít, ktoré sa len naoko zdali byť modernými, ale nakoniec nedokázali rozhodne a včas reagovať, aby ochránili vlastných ľudí. V spoločnosti cítiť zvýšenú dôveru k stáročiami overeným, pevným inštitúciám. Kríza vždy oddelí dôležité od nepodstatného a sama ponúkne odpoveď na otázku „aký zmysel má národ“.

Akým výzvam čelí národná identita v čase globalizácie?

Treba povedať, že globalizácia a kapitalizmus sú objektívne a dlhodobé vývojové procesy, no ich aktuálna subjektívna forma, akou sa realizujú vo svete, je odtrhnutá od života bežných ľudí. Systém má slúžiť aktuálnym potrebám radových občanov, nie naopak. Pre národnú identitu je podľa mňa najväčším problémom už spomínané relativizovanie. Európske intelektuálne a politické špičky desiatky rokov venovali obrovské množstvo času a energie scholastickým sporom o tradičných hodnotách, relativizovaniu rodiny, národa i štátu. Keď relativizujete už samotnú opodstatnenosť existencie národa, spochybňujete jeho príslušníkov, narúšate medzi nimi väzby, fakticky oslabujete celé spoločenstvo. A to nie je pozitívne pre jeho životaschopnosť. Jednotlivec nie je osamoteným ostrovom a vyhrotený individualizmus k ničomu dobrému nevedie. Jednotlivec musí myslieť aj na prospech spoločnosti, pričom spoločnosť nesmie nikdy zabudnúť na jednotlivca.

V máji ocenili matičiarov, ktorí padli v druhej svetovej vojne v boji proti nacizmu. Akú rolu podľa vás zohráva SNP v modernej slovenskej identite?

Načrtol som to širšie vo svojich publikáciách. Slováci aktívne bojovali za svoju svojbytnosť a proti útlaku vo viacerých povstaniach, ktoré nemôžeme opomenúť. Prvé v moderných dejinách bolo Slovenské povstanie v rokoch 1848 – 1849 pod vedením Jozefa M. Hurbana. Ten bol nielen predsedom prvej historickej Slovenskej národnej rady v roku 1848, ale stál aj pri zakladaní Matice slovenskej v roku 1863. Slovenské národné elity sa aktívne zúčastnili aj na prvom zahraničnom odboji proti Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1914 až 1918, mnohí ako dobrovoľníci prešli anabázu česko-slovenských légií, pričom niektorí sa vrátili domov až dva roky po prvej svetovej vojne v roku 1920. V tomto roku uplynulo od tejto udalosti sto rokov a zdá sa, že štát na to opäť zabudol. Nemálo z nich bojovalo od jesene 1938 do mája 1939 v tzv. Malej vojne proti agresii horthyovského Maďarska.

Kontinuálne na to nadväzuje Slovenské národné povstanie, ktoré patrilo k jednému z najväčších v Európe. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku v tom čase žilo 2,2-milióna Slovákov. Na rozdiel od udalostí Mníchovskej dohody z roku 1938, keď moderná československá armáda musela zložiť zbrane, Slováci v roku 1944 aktívne vystúpili proti genocídnej ideológii nemeckého nacizmu, pravicovému totalitarizmu a pangermanizmu. Slovenská povstalecká armáda a dobrovoľníci z radov partizánskych zväzkov odhodlane bránili Slovensko. Aj keď povstanie bolo potlačené, získali sme sebavedomie a vtedajšia Slovenská národná rada z roku 1944 položila základy pre neskoršie štátoprávne požiadavky zmeniť prísne unitaristický československý štát na federáciu, čo sa stalo až v roku 1968. Vývoj udalostí smeroval k vytvoreniu modernej slovenskej demokratickej spoločnosti po roku 1989 a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. 

Pripomenuli sme si sté výročie Trianonu. Ako vnímate toto výročie vo svetle súčasných slovensko-maďarských vzťahov, ktoré sa označujú za najlepšie v dejinách našich národov?

Trianonská zmluva je historický fakt a tvorí v štátoprávnych súvislostiach jeden z pilierov modernej slovenskej štátnosti. Prvýkrát Slovensko vystúpilo v medzinárodných súvislostiach ako právny subjekt a ustálili sa jeho hranice, ako ich poznáme dnes. Slovákov a Maďarov spájajú stáročia spoločných dejín v Uhorskom štáte, no spoločným príkladom je aj veľmi podobný folklór, na čo sa často zabúda. Myslím si, že dnešná mladá generácia sa na vec pozerá s nadhľadom a primeranou realitou, čo je základom dobrých susedských vzťahov a vzájomného rešpektu i pochopenia. Nemôžeme sa donekonečna vracať iba k negatívam na jednej či druhej strane, skôr treba myslieť na lepšiu budúcnosť.

Ako ovplyvnil koronavírus aktivity MS?

Pandémia koronavírusu a následné opatrenia štátu hlboko zasiahli aj Maticu slovenskú. Dočasne sa zastavila naša hlavná činnosť – kultúrne podujatia a aktivity matičiarov. V regiónoch utrpeli Domy MS aj značné finančné straty, keďže musia nachádzať zdroje na svoju prevádzku v prenájmoch vlastných priestorov. Mnohí nájomcovia vypovedali zmluvy, ďalším umožnil zákon neplatiť nájmy bez rizika vypovedania nájomných zmlúv. Faktom je, že Matica slovenská nemá primeranú výšku zdrojov na celú svoju činnosť a prevádzku, preto sa každý rok musíme uskromniť, a zároveň hľadáme zdroje inde. Je to spôsobené dlhodobo nízkou štátnou dotáciou, ktorá sa už vyše desať rokov nevalorizovala, hoci stúpla minimálna mzda, vzrástli ceny energií, služieb a materiálov. Nedostatok financií dopĺňame vlastnými, neštátnymi zdrojmi, ale tie sú výrazne obmedzené, a hlavne nemáme ich každý rok isté.

Bol by som rád, keby si spoločnosť uvedomila, že Matica slovenská neustále zápasí o každé jedno euro, ktoré do posledného centa využije v prospech matičiarov a celej spoločnosti. Dôkazom toho sú pravidelné audity ministerstva kultúry, ktoré zakaždým preukážu, že sme schopní urobiť veľa muziky za málo peňazí, aj keď je to skutočne na hrane. Pevne verím, že koronavírus nebude dôvodom na ďalšie znižovanie financií pre Maticu slovenskú. Spôsobilo by to ďalšie prepúšťanie zamestnancov a jej postupné znefunkčnenie až degradáciu len na nejakú formálnu inštitúciu. A takú ju naši predkovia, najvýznamnejšie osobnosti národa, určite nechceli.

Ministerka kultúry Natália Milanová vyhlásila, že na rezorte uvažujú o znižovaní príspevku pre Maticu. Čo hrozí, ak jej štát v blízkom období zníži dotáciu?

Musíme si otvorene povedať, že akýkoľvek zásah štátu do Matice slovenskej už zatne do živého. Matica slovenská je dlhodobo poddimenzovaná, keďže sa nevalorizovala štátna, respektíve predovšetkým prevádzková dotácia zameraná na zachovanie základného chodu. Práve z tohto dôvodu sme museli za posledných desať rokov prepustiť až sedemdesiat zamestnancov, čo je pre našu kultúrnu inštitúciu obrovské číslo. V súčasnosti majú mnohí odborní a vedeckí pracovníci kumulované agendy, pritom v posledných rokoch sme zefektívnili svoju činnosť a preukázateľne šetrili zdroje, to však už nemôže ísť donekonečna. Minulý rok oslavovala Matica slovenská sté výročie oživotvorenia, keď sme verejnosti pripomenuli, čo všetko pre slovenskú spoločnosť, kultúru, vedu a demokraciu urobili matičné osobnosti a jednotlivé zložky ustanovizne.

Nevdojak si dávame otázku, či by sa v iných štátoch takto správali k podobne starým ustanovizniam, ktoré sa môžu pochváliť takouto dlhou a vytrvalou kontinuálnou činnosťou a mimoriadnym prínosom pre Slovensko, slovenský národ i celú spoločnosť.

— Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

36

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...