Do pol roka budeme veci riešiť spôsobom, aký táto krajina ešte nevidela, vraví ekonóm Vitkovič

Marián Vitkovič (Zdroj: FB/M.Vitkovič)

ROZHOVOR Šanca, že sa v súčasnom systéme bez nejakej pomoci vyškriabete nahor je relatívne nízka. Ale ešte horším sociálnym javom a úplnou absurditou je, že bohatí sa nestávajú chudobnými. To už je nie je model kapitalizmu alebo oligarchie, ale dynastický model. Zlá situácia v ekonomike nás čaká, aj keď nepríde druhá vlna pandémie koronavírusu, ak ale príde, bude to katastrofálne, hovorí v rozhovore pre Denník S ekonóm Marián Vitkovič.

Pred dvomi mesiacmi ste sa v našom spoločnom rozhovore vyjadrili, že dopady pandémie ochorenia Covid-19 znížia výkon slovenskej ekonomiky o 12 až 15 % HDP. Aké sú vaše predikcie teraz?

Ja to vidím v podstate rovnako. Národná banka Slovenska (NBS) predpokladá v druhom kvartáli prepad HDP o 10,3 %, ale oni sa dostanú na tých 13 % postupne. Ja som vo svojich predikciách stabilný. Ono to totiž nezáleží na našich želaniach alebo politických rozhodnutiach, ale na tom, do akej miery je globálna ekonomiky rozkývaná a do akej miery sme my na tej globálnej ekonomike závislí a aká je naša zraniteľnosť voči globálnemu obchodu. Tá je pre Slovensko určite vyššie ako v krajinách, ktoré sa, aj keď neštandardnými opatreniami ako je takzvané tlačenie peňazí, dokážu predsa len na istý čas spoľahnúť na domáci trh, ale slovenská ekonomika v takom rozsahu určite nie je. Tie efekty sa potom pre nás, ako malú a extrémne otvorenú ekonomiku násobia.

Čo takýto pokles výkonu ekonomiky bude v praxi znamenať pre domácnosti?

Podľa mňa to znamená hneď niekoľko vecí. Po prvé, dôjde v priebehu trištvrte roka k výmene vlády, ale to by som si ako občan až tak veľmi nevšímal, pretože na tom až tak veľmi nezáleží. Po druhé to znamená, že domácnosti začnú sporiť. To je logické, pretože to sa presne stalo aj v USA napriek tlačeniu peňazí, samozrejme pre tých najbohatších a samozrejme pre korporácie. Po tretie to bude znamenať zníženie úspor domácností, čo povedie zase k ďalšiemu obmedzeniu spotreby a toho chabého domáceho dopytu. Dnes NBS prognózuje pokles na rok 2020 na úrovni -10,3 % a potom prognózuje na druhej strane na budúci rok už rast +8,4 % a 2022 ďalších +4,5 %. Pritom sa zrejme spolieha len na peniaze z toho európskeho záchranného balíku na reštart ekonomiky po pandémii, z ktorého pre Slovensko vychádza nejakých 8 miliárd eur.

Takže podľa vás sú odhady NBS nepresné?

NBS si zrejme neuvedomuje, že tie peniaze z EÚ budú reálne preplácané tak v roku 2023 z grantov. Z pôžičiek toho veľa nevyčerpáme, lebo to je trošku iný systém, ktorý my až tak pre firmy nevyužijeme. Ja to vidím tak, že NBS si pomýlila znamienka, keď tento rok dala odhad poklesu -10,3 % a na budúci už zase rast +8,4 % a v roku 2022 ďalších +4,5 %. Kľudne si tam môžete dať v tých dvoch posledných prípadoch znamienko mínus, pretože slovenská ekonomika sa podľa môjho odhadu dostane v roku 2022 tak na 80 % svojho predchádzajúceho výkonu z roku 2019. Ak tomu niekto neverí, tak nemusí.

Čo z toho vyplýva?

To znamená nezamestnanosť a výpadky príjmu. Navyše si treba uvedomiť, čo tie vlády budú robiť. Na jednej strane budú zachraňovať korporácie, budú tlačiť peniaze a na druhej strane budú musieť udržiavať sociálny zmier fiškálnymi výdavkami. Pretože pokiaľ by tí mladí nemali dlho čo robiť a začali by nejako hromadne porušovať nejaké 500-osobové opatrenia proti zhromažďovaniu, tak potom by sme tu mali iný cirkus. Prognóza je teda veľmi zlá. Netreba si všímať svetové burzy. Tie si vždy budú hrať svoju muziku. Podľa nich si celý svetu bude myslieť, že všetko bude postavené na štyroch, piatich veľkých akciách typu Amazon, Facebook a tak ďalej. Ale to sa netýka reálneho života a reálnych ľudí. Tejto bubliny si netreba všímať.

Ja vidím jednoznačnú krízovú deflačnú situáciu. Okrem snáh vlád sa nejakým spôsobom udržať všelijakými fiškálnymi výdavkami, to pre bežných ľudí znamená, že bude ešte väčšia nezamestnanosť a zároveň budú ľudia prijímať aj práce, ktoré budú možno časom aj pod úrovňou minimálnej mzdy. To znamená, že sa presunú do pololegálneho sektoru a ceny zrejme nebudú nejak rásť, okrem bežných špekulácií s potravinami. Dnes človek číta, že pôjdu o tisíce eur hore ceny napríklad áut alebo bytov, tak to sú úplné bludy. Všetky tieto komodity pôjdu o pol, trištvrte roka dole. Vidím to tak, že aj keď nepríde druhá vlna, tak bude zle. Ak sa nejaká druhá vlna objaví, tak to bude katastrofálne.

Pri krízach bolo pravidlom, že najviac tratili veľké firmy, ale teraz je to naopak. Ako je možné, že teraz došlo k prerozdeleniu bohatstva medzi tých najbohatších?

Je to možné politickým systémom, ktorý nemá alternatívu. Na to už príde aj nejaký liberálny mysliteľ, ktorý chváli kapitalizmus, že problémom dnes nie je iba obrovská nerovnosť toho 0,01% najbohatších voči zvyšku spoločnosti. Problém je navyše aj v tom, že takáto nerovnosť vedie samozrejme k nízkej sociálnej mobilite smerom nahor a vaša šanca, na to, že sa bez nejakej pomoci vyškriabete nahor je relatívne nízka. To je zlý sociálny jav, ale ešte horší sociálny jav, ktorý je špecifický pre posledných 30 rokov, je ten, že dnes nevidíme sociálnu mobilitu smerom nadol. To znamená, že bohatí sa nestávajú chudobnými a to je úplná absurdita. Pretože to už je nie je model kapitalizmu alebo oligarchie, ale dynastický model. Je to niečo, čo sme mali napríklad v Taliansku za Mediciovcov a samozrejme aj v omnoho hlúpejších spoločnostiach.

Bohatí, ako keby nedokázali v tomto systéme schudobnieť, pretože stále sa im niečo prisype a to je úplne choré. Choré z hľadiska efektivity. Ak totiž budete stále odkupovať podnikové a korporátne dlhopisy, tak stále zachraňujete aj firmy, ktoré na trhu už dávno nemali byť. Oni totiž kazia trh a ešte viac znižujú efektivitu z čisto ekonomického hľadiska. To sú takzvané „zombie“ firmy a tak ďalej. Principiálne je tento model samodeštrukčný. Uvedomte si, že bilancia FEDu (Centrálnej banky USA) je dnes v pomere k americkému HDP prakticky na 50 % HDP, čo je neskutočné číslo a normálna bilancia normálnej banky v normálnych časoch je podľa môjho najlepšieho odborného odhadu niekde na úrovni medzi 8-9 % HDP. Takže tu je 5 až 6-krát prestrelené nejaké domnelé pokrytie ekonomiky peniazmi a dúfame, že sa to nejak utrasie a všetci budú zase nakupovať, spotrebovávať, požičiavať si a ešte to bude aj globálne fungovať. Tak to určite nebude.

Keď sa takto roztvárajú tie pomyselné nožnice, že chudobní sú chudobnejší a bohatí stále bohatší, nehrozia z toho sociálne nepokoje? Aké bude mať takéto nerovnomerné rozdelenie bohatstva následky?

Ja naozaj neviem. Pýtam sa na toto už 15 rokov a ešte som si nevšimol, že by to ľudia nejak masovo pochopili, že čo majú robiť. Respektíve, že ich budúcnosť je vopred daná týmto nekončiacim jednosmerným pohybom, ktorý má samozrejme svoje limity, ale ja nie som prorok revolúcií ani iných vecí a snažím sa zamerať na reálnu ekonomickú analýzu. Každopádne sa to nejak musí skončiť a ja som to už niekde hovoril, že táto situácia je špecifická tým, že tentokrát sa nemusíme až tak veľmi pozerať na nejaké menšie krajiny na svete alebo na nejakých nových členov EÚ.

Napätie skôr rastie v tých veľkých tradičných štátoch ako sú USA, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Škandinávia, Holandsko, pretože aj tam sú tieto sociálne nožnice roztvorené a táto kríza to ešte viac vyostruje a vyostruje aj vzťahy. Ako som povedal v interview minule: Táto kríza by prišla, aj bez akejkoľvek pandémie. Na toto bolo dávno zarobené a pokračujeme v tom stále. Každopádne sa treba pripraviť na najhoršie a nestrácať vieru. Veci sa budú v priebehu pol až trištvrte roka riešiť spôsobom, aký táto krajina podľa môjho názoru ešte nevidela.

Nehrozia nepokoje, aké vidíme v USA, ktoré síce odštartovala vražda Afroameričana policajtom, ale analytici tvrdia, že išlo len rozbušku, poslednú kvapku, ktorá uvoľnila výbuch frustrácie sociálne slabších zo systému, v ktorom sú bohatí bohatší a chudobní sa len ťažko dostanú k bohatstvu?

Je to presne tak. Je to výsledok toho. Tá vražda je negatívna, ale takýchto vecí sa žiaľ v USA stalo mnoho aj protestov proti policajnému násiliu bolo mnoho, ale to sa v prepáčením vždy nejak uhrá a pôjde to do stratena. Problém je ale v tom, že toto všetko sú sociálne výbuchy, pretože najprv boli v krajinách, ktoré si nevšímame. Boli v Afrike, Blízkom východe a pokračujú, ale my si ich vôbec nevšíma.

Toto sú však sociálne výbuchy, ktoré sa už netýkajú len „people of color“ teda černochov, hispáncov a tak ďalej. Všeobecne sú tieto etniká chudobnejšie a žijú v depresívnejších ekonomických oblastiach, sú viac postihnuté globalizáciou aj vnútornou nerovnosťou. Mnohí sa ani len nedostali k pomoci, pretože nemali poriadny daňový účet a tak ďalej. Mnohí sa nedostanú k úverom a pôžičkám a samozrejme, že keď ich k tomu tlačí aj nezamestnanosť tak majú toho jednoducho dosť.

Hrozí niečo podobné aj Európe či Slovensku?

V Európe bude stačiť, ak by vlády náhodou chceli prestať púšťať peniaze do ekonomiky aj smerom k obyčajným ľuďom. Bude stačiť keď sa nas*rie generácia medzi 15 a 35 rokmi, ak dôjde vo väčšom rozsahu o zamestnanie a potom len uvidíte tie protesty a tam budú všetci. Aj farební, čierni, bieli, zahraniční robotníci, intelektuáli aj kaviareň aj producenti hriňovského syra. Bude to také kohézne porozumenie týchto všetkých vrstiev, ktoré inak na Slovensku vedú úplne nezmyselné, zástupné, idiotské, kultúrno-etické a neviem ešte aké vojny. To je totiž jediná výzva, na ktorú musí systém reagovať.

Spomenuli ste, že by vplyvom nepriaznivého ekonomického vývoja mohli padnúť vlády. Myslíte si, že by k tomu mohlo dôjsť aj na Slovensku, keď prihliadneme k tomu, že podnikatelia sa sťažujú na pomalú pomoc od štátu?

To s tou pomocou nemá nič spoločné. Nemecko prijalo okrem desiatok opatrení za miliardy pre podniky aj ďalší fiškálny balík, ktorého súčasťou je masívne zníženie základnej aj zníženej sadzby DPH, úľavy pre turistiku, gastronómi a tak ďalej. Nemecko okamžite rozdalo 300 eur na dieťa v rodine a pokiaľ je rodina pod nejakou hranicou príjmu, tak až 600 eur. My tu žijeme v nejakej bubline. Slovenské vlády na takéto veci jednoducho peniaze zatiaľ nemajú. To, že sa podpory vyplácajú pomaly nie je problém toho, že by štát nechcel niečo vyplatiť, ale zdroje sú jednoducho obmedzené a oni naťahujú čas, aby nerozbombardovali úplne rozpočet.

Rozbombardujú ho tak či tak, pretože im vypadne časť daní a budú obrovské výdavky navyše. Zatiaľ si môžu ešte požičiavať a to môžu robiť aj naďalej ak budú chcieť. Situácia je jednoznačne recesná, jednoznačne zlá. Je to krízová situácia. A či táto vláda padne? Ja vychádzam z takých bulvárnych informácií. Myslím si, že keď pán Fico ponúka Pellegrinimu svoje miesto tak sa už škatule hýbu. (pozn.red.: Rozhovor bol nahrávaný krátko pred oznámením odchodu Petra Pellegriniho zo Smeru)

Už ste to naznačili, ale ako je možné, že v tejto krízovej situácii, ktorú popisujete, rastú akciové trhy?

Rastú preto, že Americká centrálna banka, teda FED, ale aj všetky ostatné významné centrálne banky vrátane ECB spravili to, že sa rozhodli sanovať korporátny sektor dínom-dánom. Samozrejme poslali menšie sumy aj ľuďom. Vlády sa snažia zachrániť situáciu, či už pred voľbami alebo po voľbách. Jednoducho z tých peňazí, ktoré sa takto „natlačia“ ide obrovská väčšina, až 99 % tým najbohatším a tí to už nemajú kam strkať. Buď budú požičiavať chudobnejším a budú žiť z úrokov, čo je už dnes trochu rizikové. Alebo budú investovať do nehnuteľností, alebo akcií hlava nehlava. Podľa všetkých možných ukazovateľov nemá táto situácia žiaden zmysel. Žiaden model nevysvetlí, ako je možné, že sa akcie dostali takmer tam, kde boli pred vypuknutím pandémie Covid-19. Jednoducho povedané, všetci tí veľkí investori, hedgeové fondy a podobne ako keby vymazali prepad. Oni sa na to pozerajú tak, že teraz budú kupovať a držať a v roku 2021 sa to otočí a bude zase fajn. To, že firmám padnú zisky, korporáciám padnú dividendy, niektoré skrachujú, to ich vôbec nezaujíma. Plus sa sústreďujú na tie najviac monopolne situované spoločnosti. Normálny človek s týmto nič nemá a môže sa na to vykašľať, pretože to o jeho živote nerozhoduje.

Dobre, ale reflektuje akciový trh skutočný stav ekonomiky? Podľa toho, čo hovoríte, to tak zrejme nie je…

Akciový trh prestal odrážať skutočný stav ekonomiky niekedy začiatkom 80. rokov minulého storočia, keď sa začali objavovať uvoľňovanie a oddeľovanie investičného a retailového bankovníctva. To znamená, že banky začali obchodovať na kapitálových trhoch na vlastný účet. Po druhé boli zrušené regulácie v USA a firmám bolo umožnené robiť takzvaný „buyback“, teda skupovať vlastné akcie a akciový trh tak ako indikátor stavu ekonomiky kdekoľvek vo svete a najmä v USA skončil.

Marián Vitkovič vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Časť svojho života prežil na stážach a štúdiách v Nemecku a Holandsku. Po skončení štúdií sa zaoberal makroekonómiou, finančnou vedou a menovou politikou ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV. Pracoval na ministerstvách financií a hospodárstva, zastupoval Slovensko v OECD.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

461

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...