USA začínajú vyzerať ako totalitná krajina. A je to desivé

Záber z protestov v Kalifornii (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Spojenými štátmi po prvotných pietnych akciách lomcuje regulárna kultúrna revolúcia. Postavená na vykonštruovaných či prifarbených zámienkach a nerešpektujúca nič od vlastného historického dedičstva, cez symboly až po nekonformnú inteligenciu. Revolúcia, v ktorej sa špecifická farba pokožky chápe ako znak viny a ktorá smeruje k akejsi čudnej totalitnej, či poprípade posttotalitnej spoločnosti.

Od násilnej smrti Georgea Floyda uplynuli zhruba dva týždne a pri pohľade na horiace americké mestá definitívne nastal čas na zmenu terminológie. Dianie v USA už naďalej nemožno nazývať protestami, ale revolúciou so všetkým, čo k tomu patrí.

Totižto, kým pri protestoch ide o prejavenie nesúhlasu a požadovanie nápravy určitej krivdy v medziach zaužívaných a často vyspelých demokratických mechanizmov, cieľom revolúcie je kompletná zmena paradigiem a to aj za pomoci masovej hystérie, kontroly nízkych pudov a davového násilia.

Vzhľadom na kontext možno tvrdiť, že ide o revolúciu kultúrnu, v mnohých ohľadoch podobnú s čínskou kultúrnou revolúciou, pod ktorú sa v 60. a 70. rokoch minulého storočia podpísala skupina okolo komunistického predáka Mao Ce-tunga.

Až príliš mnoho podobností

Američania demolujú symboly starého sveta a kajajú sa za históriu svojho národa, ktorá bola údajne zaplnená takmer bezvýhradne katastrofálnymi momentami.

A čo je obzvlášť smutné, vypudzujú zo svojich radov nekonformnú inteligenciu, ktorá by mohla v záplave primitívnych reakcii a žlčovitej nenávisti zdvihnúť ruku a prehovoriť k ľudu s tajomstvom, že cisár je nahý. Príkladov personálnych čistiek je mnoho, no za všetky hovoria tieto nasledovné.

Rasizmus sem, rasizmus tam

Profesor účtovníctva na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) Gordon Klein bol suspendovaný po tom, ako odmietol zvýhodniť černošských študentov pri záverečných skúškach. V petícii, ktorú podpísalo vyše 20-tisíc signatárov, bol obvinený z „rasistickej reakcie“ a momentálne sa jeho dom nachádza pod zvýšenou policajnou ochranou pre vyhrážky.

Grant Napear, hlásateľ basketbalového tímu Sacramento Kings, rezignoval pod verejným tlakom po tom, ako v twitterovej výmene názorov použil frázu, že „na všetkých životoch záleží, na každom jednom!,“ čím sparodoval myšlienku hnutia Black Lives Matter (na životoch černochov záleží). Na svojom mieste pracoval 32 rokov.

Vo veľmi podobnej situácii sa nachádza Stan Wichnovsky, dlhoročný editor novín The Philadelphia Inquirer, ktorý skončil vo funkcii krátko po publikovaní článku s nadpisom „na budovách tiež záleží“, v ktorom upozorňoval na devastačný vplyv vzbúr na infraštruktúru mesta. Šlo o „hlboko urážlivý“ titulok a „vieme, že ospravedlnenie samé o sebe nestačí,“ napísal v odozve zvyšok novinárskeho kolektívu.

Žiada sa spomenúť aj prípad editora novín New York Times Jamesa Benneta, ktorý umožnil publikovanie komentára republikánskeho senátora Toma Cottona, ktorý navrhoval na obnovenie poriadku v amerických uliciach nasadiť armádu. Tento ťah sa mu stal rovnako osudným a na svojom poste už nepôsobí.

Len málo empatie s „nepohodlnými“

Naratívy o kultúrnej revolúcii v dnešnom USA pritom nie sú ojedinelé a rovnako ani strach z týchto čistiek a vlažných postojoch väčšinovej spoločnosti k nim. Komentátor David Harsanyi na portáli Yahoo News napríklad píše:

„Pokiaľ viem, v žiadnom z týchto prípadov sa nepostavili priatelia či kolegovia na obranu tých, ktorým mohla byť zničená kariéra pre zlý vtip, pochmúrny komentár alebo hlúpy kostým. Nie, zúčastňujú sa rituálneho zahanbovania spolu so všetkými ostatnými“.

Každý kult má svojho mesiáša

Výpočet paralel s učebnicovou kultúrnou revolúciou na tomto mieste ale nekončí. Jedným z jej dôležitých aspektov je totiž aj existencia modly, pri ktorej si revolucionári zvyknú vyabstrahovať len pozitívne skutočnosti, ktoré sa im hodia do príbehu a ignorovať zvyšok, ktorý by legitimitu ich požiadaviek mohol oslabiť.

Podobne ako v prípade Georgea Floyda, ktorý býva vykresľovaný ako „nežný obor“, no už menej sa hovorí o tom, že vo väzení sedel rovno 5-krát a to aj za vyhrážanie sa zbraňou žene počas lúpežného prepadnutia v jej vlastnom dome. A tiež o tom, že aj napriek vyhláseniam, že v jeho živote prišlo k veľkej zmene, mal v sebe pri pitve zvyšky hneď dvoch tvrdých drog – fentanylu a pervitínu.

Samozrejme, tieto skutočnosti neznižujú závažnosť jeho zabitia a je nespochybniteľné, že previnilec Derek Chauvin si zaslúži exemplárny trest v podobe dlhoročného väzenia, ale sme toho názoru, že sú účelovo zamlčiavané. George Floyd si zaslúži spravodlivosť, no je nanajvýš pochybnou modlou.

Systematický rasizmus či osobná pomsta?

Na falošnom príbehu, ktorý sa v Amerike píše, však nesedí ešte jedna, o poznanie dôležitejšia skutočnosť. George Floyd a Derek Chauvin sa nielenže poznali, ale mali medzi sebou aj veľké trenice. Vyplýva to z výpovede ich kolegu z nočného klubu Davida Pinneyho, ktorú poskytol pre CBC News.

Motív brutálneho zákroku, ktorý sa odohral v Minneapolise bol teda pravdepodobne osobný alebo z veľkej časti osobný, čím by padalo ospravedlňovanie násilností potrebou vzbúriť sa proti silne rasistickému bielemu trumpovskému policajnému režimu, ktorý v USA vraj panuje.

Nepohodlná pravda v číslach

Vravíte si, že to na veci nič nemení, nakoľko Afroameričania sú prenasledovaní a bezdôvodne vraždení privilegovaní belochmi v XY iných prípadoch? Nie, pri pohľade na základné štatistiky neobstojí ani argument revolucionárov o systematickom útlaku či dokonca genocíde.

Černochov na americkej pôde napríklad vraždia najmä černosi a v prepočte na hlavu Afroameričania páchajú zhruba 11-krát častejšie vraždy na belochoch ako naopak. Afroameričania sú tiež zodpovední za vyše 60% krádeží a stoja za 45% prípadov prepadnutí, hoci tvoria len 13% populácie.

Privilegovaní aziati?

Vyhlásenia o nadvláde belochov však vyznievajú ako kolosálna lož nielen v kontexte bezpečnosti a kriminality, ale aj v ekonomickom ohľade. Belosi napríklad nie sú ani len najlepšie zarábajúcou etnickou skupinou v tejto krajine.

Pomerne výrazne ich v amerických rebríčkoch dlhodobo preskakujú Aziati, ktorých priemerná mzda v domácnosti predstavuje takmer 90-tisíc dolárov ročne. Belosi naproti tomu zarábajú „iba“ asi 70 tisíc, hispánci niečo vyše 50-tisíc a černosi asi o 10-tisíc dolárov menej. Kľúčovým faktorom je pritom zrejme prirodzená šikovnosť niektorých skupín obyvateľstva.

Kto nie je s nami, je proti nám

Povedať pri pohľade na horeuvedné fakty, že USA postupne smerujú k totalitnej spoločnosti, by zrejme nebolo príliš prehnané. Ak by ste namietali, nezabúdajte, že totalitná spoločnosť sa vyznačuje aj tým, že netrestá len prejavenie nesúhlasu s jej rysmi, ale aj neprejavenie súhlasu.

Sami revolucionári v uliciach napríklad hlásajú, že „mlčanie je násilie“ (o čom? o vymyslených či extrémne nafúknutých problémoch?) a aj zrejme preto sa snáď každá osobnosť, ktorá chce niečo znamenať aj v novej Amerike, ponáhľa vyjadriť sympatie k Black Lives Matter, aby si poistila zachovanie spoločenského kreditu.

Štát na opačnej strane barikády

Po mnohých podobnostiach s totalitnou kultúrnou revolúciou v komunistickej Číne je však čas priznať, že tu existujú aj odlišnosti. Proces napríklad nie je organizovaný a pretláčaný cez štátny aparát, ale propaganda a mocenské štruktúry sa v súčasných Spojených štátoch do veľkej miery sprivatizovali.

Naratív o nepredstaviteľnom útlaku amerických černochov, ktorí sa, mimochodom, majú v USA o niekoľko stupňov lepšie ako v krajinách svojho pôvodu či lepšie ako miliardy obyvateľov celej planéty, totiž šíria celebrity, influenceri na sociálnych sieťach, progresívne orientované médiá, časť ľavicových opozičných demokratických politikov či pedagógovia, ktorí si z posvätnej nezávislosti akademickej pôdy robia dobrý deň.

Štát v tomto prípade stojí de facto v defenzívnej pozícii, čo vidno nielen na kritike demokraticky zvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorému sa prazvláštnym spôsobom pripisuje najväčšia zodpovednosť za násilnosti, ale aj útokoch na poriadkové zložky ako také.

Druhým rozdielom je, že akási kontrarevolúcia je v tomto prípade nemožná či extrémne zložitá. Rozhorčenie totiž nemožno zamerať na konkrétneho jednotlivca či skupinu, ktorú možno vymeniť, zvrhnúť či vo voľbách prehlasovať. Ide o „myšlienkový mor“, ktorý nepozná ohraničenie a môže spôsobiť náhle vzplanutie podobných vášní aj tisíce kilometrov ďaleko.

Čo presne ho spôsobilo nie je jasné a analýza hĺbkových príčin presahuje rámec tohto článku, no vzhľadom na pokročilé štádium tejto kultúrnej revolúcie možno skonštatovať, že USA má nebezpečne blízko k totalitnej, resp. akejsi posttotalitnej spoločnosti a zaradenie spiatočky sa zdá byť nemožné.

— Peter Števkov/Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

142

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...