Viera v Boha nie je prekážkou. Ale má zostať doma, vraví Cigániková o ministrovi zdravotníctva

Jana Cigániková (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Mám oveľa väčší problém s jeho vierou v unitárny systém zdravotných poisťovní ako s jeho vierou v Boha, hovorí poslankyňa a predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Cigániková (SaS) o ministrovi Marekovi Krajčím v rozhovore pre Denník S. Vyjadrila sa aj k celkovému stavu slovenského zdravotníctva, pandémii ochorenia Covid-19, ale aj k interrupciám.

Začnime zoširoka. Ako podľa vás Slovensko zvládlo pandémiu ochorenie Covid-19? Boli opatrenia adekvátne?

Slovensko zvládlo pandémiu veľmi dobre a treba povedať, že aj vďaka bývalej garnitúre aj vďaka nástupu našej vlády, ale najmä vďaka tomu, že ľudia boli na môj vkus až prekvapivo tolerantní a disciplinovaní. V tomto smere výborne a dnes nepovažujem tie opatrenia za prehnané z pohľadu formy, keďže pomohli, ale už sa mi zdajú byť trošku prehnané z pohľadu času. Myslím si, že keď už je kĺzavý medián nula, tak už by sme mohli skúsiť prejsť do normálneho života. Jednoducho už stačilo tých opatrení. Rozumiem opatrnosti, ale jedného dňa už musíme urobiť aj krok vpred k normálnemu životu.

Ozýva sa kritika, že kým po zdravotnej stránke sme krízu zvládli, tak po tej ekonomickej sme na tom oveľa horšie. Nemali teda od začiatku v krízovom štábe sedieť spoločne s virológmi a epidemiológmi aj ekonómovia, zamestnávatelia a odborári?

Je veľkou chybou, že jeho súčasťou neboli, pretože aj výpadok ekonomiky bude mať obrovské dopady na zdravie občanov. My tu máme na Slovensku dokopy 28 obetí koronavírusu a ja som len zvedavá, koľko obetí bude mať ekonomická kríza. Čím hlbšia táto kríza bude, tým ich bude viac a preto treba myslieť aj na túto časť života ľudí, lebo to pre nich môže byť rovnako ťažké a tragické ako samotné zdravotné následky koronavírusu. Podľa mňa to mal byť od začiatku konsenzus medzi zdravotníkmi a ekonómami. Považujem preto za veľkú chybu, že ekonómovia neboli nielenže vypočutí, ale pomaly boli považovaní za nepriateľov.

Aké poučenie si z tejto krízy môže vziať slovenské zdravotníctvo a aké nedostatky pandémia odkryla?

Poučenie úplne presne neviem, ale pri tejto otázke mám chuť povedať, že my sme sa hlavne veľmi posunuli. Dokázali sme, že vieme fungovať s elektronickým zdravotníctvom. Zrazu sa dá objednávať bez problémov pacientov na termín, vieme normálne fungovať a dokonca sa znížil v ambulanciách počet návštev, ktoré nie sú vždy úplne opodstatnené. Toto je všetko super a k tomu pridáva to, že sme vyzbrojení, čo sa týka prístrojového vybavenia a máme vyškolený personál. Máme nastavené krízové procesy, čiže neviem, či sa toto dá nazvať ponaučením. Kríza na celom svete je ponaučením, ale musím povedať, že vnímam ako obrovský posun ten stav, v ktorom sme teraz, aj keď to tak nemusí vyzerať. V prípade druhej vlny je toto našou veľkou devízou. Mám pocit, že sme oveľa lepšie pripravení ako sme boli.

Odhalila pandémia nejaké ďalšie nedostatky zdravotníctva, ktoré pred tým možno neboli až také viditeľné?

Museli sme niečo naprávať a to čo som ja najviac teraz vnímala je úroveň digitalizácie, ktorá sa netýka len zdravotníctva, ale celkovo štátnej správy, a to je úroveň digitalizácie elektronických služieb, ktorá je s ohľadom na v minulosti vynaložené finančné prostriedky tragická. Toto je asi najväčší nedostatok, ktorý bol celkovo v systéme odhalený. V zdravotníctve to nešlo ani o odhalený nedostatok, to sme všetci vedeli, ale naplno sa ukázal nedostatok personálu. To je vec, s ktorou sa boríme už dlho a myslím si, že každému je jasné, že to tak je. Dúfam, že budeme mať odvahu túto situáciu riešiť a myslím si, že korona nám odhalila tento vážny problém. Osobne vnímam aj obrovské nedostatky v riadení a komunikácii. To nielen na úrovni medzi štátom a jeho organizáciami, ale aj na úrovni štát verzus ostatné subjekty. Mám na mysli jednak súkromný sektor, krajské organizácie a tak ďalej. Komunikácia bola z môjho pohľadu problematická.

Vo vašom nedávnom rozhovore s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím ste sa bavili aj o výmene riaditeľov nemocníc. Pán minister argumentoval pri výmene doterajšieho šéfa NÚDCH tým, že ho nahradil ekonóm. Súhlasíte s takou argumentáciou? Nie je dôležitejšie, aby nemocnice liečili ľudí a nie mali vyrovnaný rozpočet?

Zásadne nesúhlasím s tým, že to má byť iba jedno z tohto. Nemocnica musí dokázať liečiť ľudí, tak aby za tieto služby národu bola v pozitívnych číslach. Osobne zazlievam riaditeľom nemocníc, že sa sťažujú, že majú nízke platby od poisťovní, že im to nestačí na prevádzku. Napriek tomu, že je to obojstranný zmluvný vzťah. Nerozumiem tomu, prečo takéto zmluvy podpisujú. Respektíve rozumiem tomu, ale som si istá, že pokiaľ by sme mali v tomto možno trošku asertívnejších riaditeľov, aj keď za minulej vlády to nebolo ľahké, tak som si istá, že by zdravotníctvo a samozrejme aj nemocnice mali viac peňazí. Aj ja osobne vytýkam trošku riaditeľom to, že nemocnice sú podfinancované napriek tomu, že dávajú štátu a občanom nenahraditeľné služby.

V prípade Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) ide o monopol na trhu. To znamená, že oni majú najsilnejšiu vyjednávaciu pozíciu akú trh môže poznať. Ako sa môže z takto vzácnej pozície môže stať to, že jednoducho nezvládajú platiť ani odvody za vlastných zamestnancov. Nechcem pánovi Kuželovi (pozn. red.: bývalý riaditeľ NÚDCH) vytýkať niečo, čo bývalo bežné desiatky rokov a robil to každý jeden riaditeľ nemocnice. To teraz nevnímam ako jeho osobnú chybu, ale bola by som rada, keby sa ekonómia alebo výsledky nemocnice začali brať rovnako vážne ako výsledky zdravotného stavu pacientov. Myslím si, že to ide ruka v ruke, pretože nemôžeme normálne fungovať, kým nemocnica nemá na zaplatenie nákupov, poriadneho personálu, na odmeny. Už len to, že neboli zaplatené odvody za ľudí, ktorí zachraňujú životy, mne sa nad tým rozum zastavuje.

V čom je teda ten najväčší problém, že sú nemocnice podfinancované, je to kvôli tomu vzťahu a nevýhodným zmluvám so zdravotnými poisťovňami alebo samotnému systému zdravotného poistenia na Slovensku?

Nie kvôli systému zdravotných poisťovní, ale kvôli tomu, že podľa mňa by mohli byť v niektorých prípadoch tie sumy (pozn. red.: preplácané poisťovňami) za niektoré výkony vyššie. Niekedy tie ceny nepokrývajú ani náklady avšak prízvukujem, že keby som bola riaditeľkou nemocnice tak nepodpíšem zmluvu, ktorá mi bude platiť menej ako mám náklady. Toto je obojstranná chyba. Myslím si, že problém je v tom, že tento systém bol politikmi podporovaný celé roky a to preto, lebo práve v dlhu nemocnice schovávajú všetky nesplnené sľuby politikov, pretože tam to nie je vidieť. Vezmite si reťazec, keď človek polovicu výplaty pošle štátu a celý reťazec 14 % zdravotných odvodov, ktoré idú do zdravotnej poisťovne. Následne sa to prerozdeľuje a potom to ide poskytovateľom. Všade by ste si všimli, keby ten človek nezaplatil, kdežto v nemocnici akoby dostávajú ľudia starostlivosť bez ohľadu na ekonomiku v rámci toho 100 miliónového dlhu a nikto si to nevšíma. Vždy to politikom len vyhovovalo, pretože nemocnica nepošle pacienta preč, pretože pacient už nemá kam inam ísť, ale keby jedného dňa nemocnica povedala politikom, že ak nenastavia systém normálne, ak nenalejú do zdravotníctva dosť peňazí, koľko je potrebné, tak by sa politici veľmi rýchlo zobudili, ale toto sa ešte nestalo.

Ako to, že poisťovne sú v zisku, kým nemocnice v strate? Ak sú nemocnice 170 miliónov eur v mínuse a poisťovne vyše 130 miliónov v pluse, tak nie je potom chyba niekde tu?

Určite áno, veď zisk poisťovní má byť jednoznačne naviazaný na konkrétny prínos pre pacienta a má byť označený pevným percentom. Povie sa jednoducho, že poisťovňu tu máme na to, aby sa starala o poistencov, lebo keď to nedokáže, tak na čo by nám bola, že? To znamená, že poistenci musia mať v určitom termíne zabezpečenú liečbu, musia mať v istom okruhu dostatok poskytovateľov, musia sa vedieť objednať na termín, musia sa zlepšovať v zdravotných ukazovateľoch a potom, keď toto zdravotná poisťovňa splní, tak potom, ak urobí dobre svoju prácu, tak bude mať nárok na nejakú odmenu. Tá by mala byť ale obmedzená. Dokonca sme stanovili ekonomické ukazovatele ako, ale áno, toto je prvý a základný krok, ktorý by sa mal spraviť a ktorý nemal nikto odvahu spraviť, pretože systém, tak ako bol doposiaľ nastavený, politikom doteraz vždy veľmi vyhovoval.

Aký je váš vzťah s ministrom zdravotníctva, keď vieme, že on je charizmatický kresťan, za čo čelil aj kritike, a vy ste podľa vlastných slov ateistka? Dokážete si veci vysvetliť?

Musím povedať, že osobný vzťah s Marekom Krajčím som mala dobrý, ale trošku sa komplikuje. Možno je to moja chyba a moje očakávania boli v rámci koalície väčšie. Možno sa to ale môže zmeniť. Ja mám oveľa väčší problém s jeho vierou v unitárny systém zdravotných poisťovní ako s jeho vierou v Boha.

Kvôli unitárnemu systému ste ako poslankyňa nepodpísali programové vyhlásenie vlády. Bolo to pre vás také dôležité, že ste to chceli z PVV vyradiť?

Nielenže som to chcela vyradiť. Došlo tam k dohode. On (M. Krajčí) mi prisľúbil, že tento, pre mňa veľmi dôležitý bod v PVV nebude a ja som zase ustúpila z niektorých mojich požiadaviek, ale napriek tomu sa tam tento bod bez môjho vedomia a súhlasu v PVV objavil. Zobrala som to tak, že asi nie je záujem o môj hlas, keďže všetci vedeli, že s týmto mám zásadný problém a ja sa tým nijako netajím. Som veľký zástanca konkurencie, hlavne v zdravotníctve, pretože si viem predstaviť, čo sa stane s naším systémom, keď zrušíme konkurenciu poisťovní a zostane nám tu jeden štátny moloch, kde politickí nominanti a štátni zamestnanci budú spravovať všetky odvody ľudí a nebudú mať žiadne zrkadlo, ktoré im budú nastavovať iné poisťovne a nebude žiadna kontrola konkurenčných poisťovní a nebude ani obava, že ak niečo neurobia dobre, tak im poistenci odídu niekam inam, pretože nebudú mať kam. Som presvedčená, že ak sa toto stane, tak akákoľvek motivácia zlepšovať sa v prospech pacienta sa vráti desiatky rokov späť a to som odhodlaná nedopustiť.

Vráťme sa ešte prosím k odvolaniu šéfa NÚDCH. Neprišlo vám nedôstojné, že bolo vedenie detskej nemocnice odvolané bez toho, aby si ich pozval minister a vysvetlil im dôvody? Namiesto toho im to bolo len oznámené úradníkom rezortu na chodbe?

Ja by som asi nerada komentovala veci, ktoré si pán minister nastavil. Je to jeho vec. Ja by som možno nekonala úplne tak isto, ale on sa takto rozhodol.

Čo hovoríte na tie videá, za ktoré zožal pán minister Krajčí takú kritiku? Je jeho viera nejakou prekážkou v tom, aby mohol byť ministrom zdravotníctva?

Jeho viera v Boha určite nie je prekážkou pokiaľ zostane doma a v súkromí. To je práve oprávnená obava ľudí a voličov. Keď sa občania sekulárneho štátu, v ktorého Ústave sa píše, že sa neviaže na žiadne náboženstvo, dozvedajú, že problém je v tom, že vo vedúcich pozíciách štátu sú ľudia, ktorí neveria v Boha a treba tam dať tých, čo veria, lebo len tí sú tí čestní a vyvolení, tak poviem vám pravdu, že aj mne to naháňalo strach. Najmä Mareka Krajčího som takto nepoznala, pretože aj ja ako ateista, ktorý sa tým vôbec netají, som s ním veľakrát viedla diskusie a on nemal absolútne žiaden problém s toleranciou alebo akceptáciou. Aspoň som mala taký pocit a preto som zdvihla telefón a zavolala a spýtala sa , ako veci myslí – takto sme spoločne spravili facebookový rozhovor. Do istej miery zohľadňujem, že zverejnené video bolo z roku 2016, keď nebol ministrom a prihováral sa kresťanom v kresťanskej televízii. Nepovažujem za správne to jeho vyjadrenie. Rozumiem, že mohlo prísť k situácii, keď chcel povzbudiť kresťanov a nemyslel to zrejme až tak, ako to vyznieva dnes, keď je v pozícii ministra. O to viac by si dnes mal dávať pozor na to, aké kroky robí on a jeho podriadení. Hlavne by som si na jeho mieste postrážila transparentnosť. Na to by som viac dbala. Na komunikáciu a transparentnosť. Nemyslím si, že Marek Krajčí sa má za čo hanbiť. Mal by len nabrať odvahu na rovinu povedať, ako sa veci majú.

Je teda transparentnosť v rezorte zdravotníctva aj po nástupe nového ministra nedostatočná?

Tá nedostatočná transparentnosť je prevzatá z predošlých období a nie vždy sa ľahko odstraňuje. Ten systém je zámerne nastavený tak, aby nič nemohlo vyjsť von. Sama som bola pri tom, ako členka výberového konania Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Len som žasla koľko máme pravidiel, aby sme nikomu nemohli nič povedať a nerozumela som prečo. To sú ale všetko pravidlá nastavené v minulom volebnom období. Transparentnosť teda je nedostatočná, ale ťažko ju môžem dávať na vrub súčasnému ministrovi. Vyčítala by som mu keby sa to nesnažil zmeniť. Dúfam, že pôjdeme tým smerom ako aj OĽaNO sľubovalo, že budeme transparentne komunikovať.

Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Bude SaS tlačiť na to, aby sa do rezortu dostalo viac peňazí? Najmä teraz, keď sa pri pandémii ochorenia Covid-19 ukázali ďalšie medzery?

SaS bude veľmi výrazne tlačiť na to, aby peniaze, ktoré v systému sú, boli využívané efektívne. To znamená, aby sa napríklad neplatilo farma firmám za drahšie lieky, keď je dostupná lacnejšia náhrada. Alebo napríklad, aby sa na každé jedno vynaložené euro meral konkrétny prínos pre pacientov, aby sa robili pravidelné revízie úhrad a veci nevyhnutné pre systém, ktoré nám vedia ušetriť desiatky miliónov. V tomto je podľa mňa veľmi dôležitá stratifikácia, riadenie nemocníc ako siete a toto sú veci, ktoré sú pomerne ťažké. Priznám sa, že sa dostávame s pánom ministrom Krajčím do sporu v tom, že on má tendenciu, tak ako ministri pred ním, nerobiť veci, ktoré nie sú populárne. Nakoniec to ale znamená, že sa minie viac ako by sa muselo minúť, a to je pre SaS veľmi dôležité, tlačiť na to, aby sme boli efektívni. Keď sa nám toto podarí, tak samozrejme už len z tohto dôvodu bude v systéme viac financií a o to ľahšie sa nám bude potom pýtať z ministerstva financií pýtať ďalšie peniaze, pretože budeme vedieť povedať, že ten sud naozaj nie je deravý a peniaze, ktoré do zdravotníctva vojdú z neho nevytečú. Koľko sa totiž v minulosti dofinancovalo zdravotníctvo navyše, toľko sa navyše minulo a o toľko stúpol dlh nemocníc a boli sme tam, kde predtým. Takto sa fungovať nedá.

S tým čiastočne súvisí aj moja ďalšia otázka. Prečo ide na Slovensku z verejných zdrojov na zdravotnú starostlivosť len tisíc eur, kým napríklad v Rakúsku je to až 4-tisíc, ako píše vo svojom programe SaS? Je to len rozdielom vo výkone HDP?

Určite je to aj výkonom ekonomiky a takéto porovnávanie je nešťastné v zmysle očakávaní. Keď budeme mať platy ako v Rakúsku, tak potom môžeme očakávať rovnaké odvody. Je logické, že keď sú nižšie platy a ekonomika má nižšie čísla, tak aj odvody sú nižšie. To je samozrejme cítiť, ale to neznamená, že to nevieme zvládnuť. Na druhej strane sa musíme postarať o menší počet pacientov ako inde. Možno by sme nemuseli mať najhustejšiu sieť nemocníc v EÚ, ale bez personálu a techniky lebo na to nemáme peniaze. Vo veľkej miere to vieme nejakým spôsobom sanovať cez manažment zdravotníctva, ale čo musím povedať a čo veľmi vyčítam minulým vládam je podceňovanie platieb za poistencov štátu. Myslím si, že určite v tomto smere som naklonená k tomu, aby do zdravotníctva išlo viac peňazí, alebo aspoň rovnomerne ako ide od ekonomicky aktívnych občanov. Aby štát za svojich poistencov neplatil 30 eur a pracujúci 130 eur, ale aby sa to niekde aspoň približne vyrovnalo a hneď by sa všetkým dýchalo ľahšie a bolo by to aj spravodlivejšie.

Proti unitárnemu systému zdravotného poistenia ste sa postavili úplne rázne, ale mal by teda podľa vás systém zdravotného poistenia na Slovensku prejsť nejakou ráznou reformou? Akou?

Máme dobrý systém zdravotného poistenia, jedinou chybou, ktorú má je, že bol doteraz veľmi málo kontrolovaný a je tu ešte stále veľmi málo konkurencie. Čiže, ak by som reformovala systém zdravotného poistenia, tak určite smerom naviazania zisku na prínos pre občanov ako som už hovorila a určite smerom k zjednodušeniu podmienok vstupu na trh, aby sme tu mohli mať čo najviac poisťovní, ktoré si budú navzájom konkurovať a v podstate biť sa o klienta. Keď máte viac poisťovní, tak ako tie získajú poistencov? No len a len lepšími službami alebo nižšou cenou za rovnaké služby, ale vždy je to nejaká pridaná hodnota pre toho poistenca, keď sa ho snaží získať aj ďalšia strana. V tomto nevidím problém v poisťovniach. Vidím skôr problém v nastavovaní pravidiel a vyžadovaní ich dodržiavania zo strany štátu.

SaS aj OĽaNO podporili v minulom volebnom období stratifikáciu nemocníc. Vidíte v tomto kroku ešte dnes nejaké nedostatky, ktoré by bolo treba ešte počas tohto volebného obdobia vypilovať?

Pokiaľ viem, tak nový minister sa so stratifikáciou nemocníc veľmi nestotožnil…

No práve, ale SaS aj OĽaNO to podporili…

Práve preto ma tie vyjadrenia prekvapili, pretože pred voľbami boli iné. Poznáte môj názor. Ja si myslím, že je to jedna premakaná reforma a nemali by sme tu politikárčiť a pozerať sa na to, kto bol kedy pri vláde, pretože Inštitút zdravotnej politiky (IZP) na čele s Martinom Smatanom, to sú naozaj ľudia, ktorí sa vyznajú, ktorí vyštudovali Oxford a stratifikáciu pripravili spôsobom, ktorý sa dá odkontrolovať. Oni prešli dvakrát Slovensko. Dvakrát to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, takže všetci sa k tomu vyjadrili a výsledkom bola zhoda naprieč sektorom. Vôbec nie je nutné začínať od znova. Možno ak by som s nejakými vecami nesúhlasila, tak by som si ich jednotlivo prešla, ale určite by som nezačínala od znova. Považujem to za obrovskú chybu a stratu času. Neviem však povedať k tomu viac ako svoj názor.

Čo si myslíte o debate venovanej takzvanému potratovému zákonu? Je na to teraz vhodný čas?

Ja si naozaj myslím, že v čase covid-19, ekonomickej krízy a po 12 rokoch vlády Smeru máme naozaj iné problémy ako nedeľný predaj a interrupcie, ktoré sú na historickom minime, a okliešťovanie práv žien. Na rovinu poviem, že si myslím, že toto patrí do stredoveku a nie do našej doby, ale keď už to musí byť, tak by sme to mohli rozoberať v nejakých lepších časoch lebo teraz máme fakt väčšie problémy ako toto. Príde mi to nielenže nesprávne, ale absolútne nevhodné.

Je teda podľa vás súčasná legislatíva umožňujúca prerušenie tehotenstva dostatočná a netreba ju meniť?

Snažíme sa v týchto otázkach tolerantne zachovávať status quo, ale keby bolo na mne, tak by som povedala, že nie je dostatočná. Ja by som ju ešte zjednodušila, a to tak, aby sa vedela častejšie a lepšie využívať takzvaná interrupčná tabletka, ktorá umožňuje ženám interrupciu bez nejakého fyziologického zásahu a znižuje aj zdravotné riziká, a ktorá je vo všetkých ostatných štátoch EÚ dovolená. Aj v tomto sme my niekde späť v čase. Príde mi nehorázne, že existuje medicínsky lepší spôsob a my ženy vlastne trestáme za ich rozhodnutie len preto, že máme v parlamente už dlhé roky aj silne veriacich ľudí. Stále si myslím, že náboženstvo nepatrí do politiky ani do medicíny a mali by sme sa rozhodovať jednoznačne na základe dát. Tie ukazujú, že máme najnižší počet interrupcií v histórii a aj v krajinách, kde bola povolená interrupčná tabletka tento počet klesol.

Žiadna žena nejde na potrat len tak, že nemá v stredu poobede čo robiť, je to pre ňu jedno z najťažších životných rozhodnutí a čo môžeme urobiť je, že nastavíme vzdelávanie ohľadom sexuálnej výchovy, umožníme antikoncepciu všetkým. Najmä tým, ktorí na tom nie sú ekonomicky veľmi dobre, ale toto sú všetko kroky, proti ktorým práve Kresťanská únia bojuje. Príde mi to alibistické, keď na jednej strane chcú zabrániť všetkému čo znižuje potratovosť a na druhej strane chcú zakázať žene možnosť výberu, či bude alebo nebude mať dieťa. Ja som jednoznačne proti tomuto návrhu. Nerozporujem právo na život toho budúceho dieťaťa, ktoré by sa narodilo, ale keby to takýmto spôsobom malo fungovať, že právo na život má každý, bez ohľadu na to, že využijeme telo iného človeka, aby prežil, tak to by sme sa ďaleko nedostali. To by potom museli byť povinné aj transplantácie orgánov, povinné darovanie krvi a podobne.

To je už ale skôr filozofická debata…

Veď iste. Ja rozumiem, že bojujú za prežitie jednotlivca, ale keby to malo logiku, tak na filozofickej úrovni by sme museli ísť ešte omnoho ďalej a tam nikto z nás nechce ísť.

Pani poslankyňa Záborská ale v jednom rozhovorov uviedla, že práve nechce ísť cestou sprísňovania interrupčného zákona, ale skôr cestou pomoci ženám, aby nemuseli potrat podstúpiť…

Áno, to by bolo výborné, ale podľa údajov z jednotlivých krajín toto jednoznačne zahŕňa sexuálnu výchovu na školách a prístup k antikoncepcii, čiže presne dva body, proti ktorým Kresťanská únia viac menej bojuje v mene Boha a máme pocit, že pani Záborská nie je celkom úprimná.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

15

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...