Multikulturalizmus proste nefunguje. Nepokoje z USA by sa mohli preniesť do Európy, hovorí generál Šándor

Andor Šándor, bezpečnostný poradca (Zdroj: Facebook A.Šándora)

ROZHOVOR To, že niekto protestuje proti smrti čierneho Američana Floyda je správne, ale neznamená to, že pritom musí rabovať a vybíjať si zlosť na cudzom majetku. Rad ľudí chápe, že toto nie je cesta, že nikto nebude tolerovať násilie a možno sa zľakli tvrdého postoja Donalda Trumpa, ktorý je jasne kalkulovaný, aby získal hlasy v prezidentských voľbách a zaviedol poriadok, čím by si zvýšil šance na znovuzvolenie, vraví o protestoch v USA bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby ČR a uznávaný odborník na bezpečnosť generál Andor Šándor v rozhovore pre Denník Slovensko.

Čo si myslíte o protestoch, ktoré vyvolala smrť afroameričana Georgea Floyda?

Povedal by som, že to nie je prvýkrát. Mali sme tu už protesty po smrti Martina Luthera Kinga, mali sme tu protesty v roku 1992 a máme ich tu aj teraz. Úplne jednoznačne to ukazuje jednu vec, že v Spojených štátoch neexistuje žiadna multikultúrna etnická spoločnosť. Afroameričania, Hispánci, belosi a podobne vedľa seba žijú, ale nežijú spolu. Ukazuje sa, že to, čo nám predvádza Hollywood vo filmoch, kde máte pocit, že každý druhý beloch má za manželku Hispánku alebo černošku, nie je jednoducho pravda. Tie pomery a počty ľudí, ktorí takto medzi etnicky spoločne uzatvárajú manželstvá sú minimálne a tí ľudia žijú v rasizme, ktorý je Spojeným štátom žiaľ stále blízky a ukazuje sa, že benefity prosperity USA nie sú pre všetkých. Priemerné afroamerické rodiny majú o tretinu nižšie príjmy než belošské. To by som povedal všeobecne a za druhé, tá vražda bola samozrejme prehnaná reakcia polície, ktorá sa takto chová často nielen v tomto prípade.

Je teda podľa vás americká spoločnosť rasistická?

Ja by som povedal, že americká spoločnosť do značnej miery rasistická je a protestovať pri tých, povedzme oprávnených dôvodoch, proti tomu, že americkí policajti zasahujú proti černochom omnoho razantnejšie, je samozrejme správne. Ale ako je vidieť, tak sa s tým vždy strhne lavína rabovania. To, že niekto protestuje proti smrti čierneho Američana Floyda je správne, ale neznamená to, že pritom musí vyrabovať obchod s elektronikou, s obuvou a vybíjať si zlosť na cudzom majetku.

Myslím si, že tento problém sa tu spojil s krízou okolo koronavírusu. Jednak so strachom a jednak s tým, že 40-miliónov Američanov prišlo o prácu a tým rastie neistota. Takže frustrácia z toho všetkého sa tu umocnila, pretože sme videli aj mladých belochov, ktorí protestujú a nielen mierovým spôsobom, ale agresívnym. Nie je preto vôbec dobré tvrdiť, že americká spoločnosť je zdravá a čistá, keď sa v nej objavujú takéto prejavy. Potom sa ukazuje ako pravda, že napriek tomu, že sa o rasizme, vrátane pozitívnej diskriminácie, hovorí v americkej spoločnosti už veľa rokov, tak je to v nej zakorenené viac než by sme si predstavovali. Potom sme prekvapení tým, čo vidíme, keď vášne vzplanú tak, ako to dnes vidíme v amerických mestách.

Mnohé protesty sprevádzalo rabovanie, v 15 štátoch USA bola povolaná Národná garda, tisícky ľudí zatkli, bola reakcia americkej administratívy Donalda Trumpa adekvátna?

Jedna vec je ako reaguje Trump, druhá vec je, že v mnohom je to otázka guvernérov jednotlivých štátov a tam si myslím, že reakcia bola adekvátna. Trump keď videl, že sa to celé môže vymknúť spod kontroly, obzvlášť, keď došlo k tomu problému vo Washingtone, keď sa musel uchýliť do podzemného úkrytu pod Bielym domom, tak začal hovoriť o tom, že ak si guvernéri nebudú vedieť situáciu upokojiť, tak povolá armádu.

To je samozrejme veľmi kontroverzná a problematická vec. Je vidieť, že sa proti tomu postavili aj bývalí generáli. Dokonca aj minister obrany s tým má veľké problémy. Na druhej strane treba povedať, že Donald Trump sa neuchádza o hlasy tých, ktorí protestujú. Tí by mu ich aj tak nedali, tí ľudia proti nemu tak či tak budú. On sa usiluje o hlasy tých, ktorí dnes sedia doma a boja sa rabovania. To je tá väčšinová spoločnosť, ktorá sa chová a vždy sa bude chovať slušne a ktorá samozrejme potrebuje poriadok a pokoj. Tu si myslím, že na túto časť spoločnosti mieri.

Myslíte si, že sa mu to vyplatí?

Uvidíme za 5 mesiacov ako sa Trumpovi koronavírus s negatívnymi dopadmi, vrátane žiaľ vysokého počtu nezamestnaných spolu týmito nepokojmi spočíta 3. novembra, keď budú americké prezidentské voľby. Uvidíme. Ťažko odhadovať, ale Donald Trump samozrejme vie o čo bojuje. Vie, že tí, ktorí sa takto agresívne správajú, nie sú jeho voliči, takže preto používa takú silnú rétoriku, aby ubezpečil rady tých normálnych voličov, ktorí by sa od neho mohli odkláňať za to, že koronavírus riešil spôsobom sebe vlastným, ale snaha nastoliť poriadok mu môže voličov zase vrátiť.

Zaznievajú obvinenia z toho, že protesty vyvoláva hnutie Antifa, ktoré chce Donald Trump zaradiť na zoznam teroristických organizácií. Je to podľa vás možné, že by to táto ultraľavicová organizácia robila v záujme poškodiť administratíve Donalda Trumpa?

Nepochybne sa tam nejakým spôsobom aktivizujú, ale nebudú asi samotní. Do akej miery sú skutočne tými organizátormi, do akej miery je to spontánne a do akej miery v tom hrajú úlohy sociálne siete, to je otázne. Fenomén sociálnych sietí je obrovský a nie vždy sme schopní doceniť, čo všetko sa na nich dá zorganizovať a aké sa na nich dajú vytvoriť nálady. Antifa tu určite hrá nejakú úlohu, ale nedokážem povedať ako veľmi zásadná táto úloha je.

Čo si myslíte o samotnom zaradení Antifa na zoznam teroristov, o ktorom hovoril Trump?

Ak má samozrejme dôkazy o tom, že sa títo ľudia správajú spôsobom akým sa správajú, že nedodržiavajú zákony, že rabujú, že napadajú normálnych obyvateľov, že kradnú a idú do potýčiek s políciou tak ako vidíme, tak samozrejme sa tu táto možnosť ponúka. Čo to vyvolá, to je vec, ktorú Trump musí zvažovať, ale podľa mňa je to súčasť jeho stratégie udržať si alebo získať naspäť tých Američanov, ktorí sa násiliu nepoddávajú a ktorí budú rozhodujúci 3. novembra. Ja si myslím, že všetko, čo zatiaľ v tejto veci vidíme Donalda Trumpa robiť, je boj o druhý termín v Bielom dome. On tomu podriadi všetko. Je to možno riskantná hra, ale on si v zásade nemôže dovoliť, aby bol videný, ako slabý vodca, ktorý nechal Ameriku upadnúť do nejakého veľkého násilia.

Posledné dni ukazujú, že miera násilia sa znížila a protesty pokračujú radšej mierovým spôsobom, takže uvidíme. Naozaj ťažko povedať, či sa tento krok vyplatí, ale pravda je, že tie prejavy sú niekedy naozaj veľmi odstrašujúce, ale najmä sú náchylné preniesť sa do Európy. Vidíme Francúzsko, ktoré vždy rado protestuje, rado upadne do nepokojov, je to tiež vo Veľkej Británii.

Tento problém preliatia problémov do Európy je tiež niečo, čo by bolo vhodné sledovať, pretože si myslím, že to má nebezpečnú konotáciu spolu s tým stresom spôsobeným koronavírusom, opatreniami a vďaka tomuto všetkému v akej neistote sme žili a žijeme.

Myslíte si, že by k tomu skutočne mohlo dôjsť, aj keď v Európe takéto protesty kvôli rasizmu?

Myslím, že je to možné. Vidíme to predovšetkým v moslimskej populácii vo Francúzsku, kde dokážu počas nepokojov moslimskí prisťahovalci v Paríži podpáliť 36-tisíc áut za noc, tak to je obrovské číslo a ukazuje to na to, že Maročania, Alžírci vo Francúzsku alebo Pakistanci v Británii, či Turci v Nemecku sa necítia byť ani Francúzmi, ale ani Maročanmi a podobne. Je to proste problém, že sa tieto menšiny dostatočne neintegrovali v západnom svete a to všetko je samozrejme aj tu v Európe zdrojom nepokojov. Vidíme to z podpory islamského terorizmu a všetkých tých vecí, o ktorých hovoríme.

Takže multikulturalizmus podľa vás nefunguje?

Ja si myslím, že „multi-kulti“ ako vravela Merkelová, proste nefunguje. Sú tu proste limity, ani sme to nedokázali dosť dobre podchytiť, vytvorili sme veľké zóny, ktoré označujeme ako „no-go“ kde sa proste polícia daného mesta bojí ísť aj počas dňa. To je predsa niečo strašné.

Je toto podľa vás chyba väčšinového obyvateľstva?

Ani nie obyvateľov, ale je to chyba politikov, že dovolili vytvoriť tieto obrovské komunity. Je pravda, že keď si Nemci pozvali Turkov, aby im obnovili v automobilový priemysel, tak si v 50. a 60. rokoch mysleli, že sa Turci vrátia naspäť, ale oni sa nevrátili. Vytvorili si v Berlíne turecké štvrti, kde sa hovorí len turecky, je tam turecká televízia, noviny a všetko je len turecké. Dnes sú rôzne štvrte, plné obyvateľov z cudziny. Málokto to urobil tak dobre ako Švajčiarsko. Tam keď sa chcete usadiť, tak oni vám povedia, kde budete, oni vám to prikážu a nie že vás nechajú, aby ste si robili čo chcete a keď sa vám to nepáči tak bežte naspäť. Dnes sme v situácii, keď hovoríme o státisícoch až miliónoch ľudí vytvárajúcich takéto komunity, ktoré sú obtiažne preniknuteľné, ale s tým už dnes nič neurobíme. Ťažko tú spoločnosť rozdrobíme. To sú veci, ktoré sa tu žiaľ stali a ktorých plody jednoducho budeme zbierať žiaľ ďalej.

Vráťme sa ešte k USA Čo hovoríte na tvrdenia ľavicových aktivistov, že protesty vyvolávajú bieli rasisti (white supremacists), aby ukázali černošskú komunitu v zlom svetle?

To už začína zaváňať teóriou sprisahania. Ja si myslím, že černošská komunita je dostatočne ovplyvnená latentným, skrytým rasizmom a bola to práve ona černošská komunita, ktorá samozrejme aj najviac trpela na koronavírus v USA. Možno viac ako ktorékoľvek iné etnikum v USA majú práve černosi problém s prácou. Je to komunita, ktorá má problém stále aj s uplatnením. Ono sa zdalo, že keď sa stal Barack Obama prvým černošským prezidentom, tak to bude mať oveľa väčší potenciálny vplyv na černošskú komunitu. Ukázalo sa však, že to tak zďaleka nie je a že to zďaleka nie je také ľahké.

Dnešné sľuby Joe Bidena, že keď vyhrá prezidentské voľby, tak to čarovným prútikom zmení, si myslím, že tomu veľmi nemôže veriť ani on sám. Tie problémy sú tak hlboko zakorenené a sú také zložité a komplexné, že toto je to, čo stojí za týmito nepokojmi a že smrť Floyda bola rozbuškou, ktorá to proste celé vyvolala v kombinácii s tými, o čom sme hovorili niekoľko krát a to sú tie dopady koronavírusovej krízy.

Je to teda kombinácia faktorov. No ide do veľkej miery skôr o socioekonomický problém, problém chudoby a obrovských ekonomických a sociálnych rozdielov v americkej spoločnosti?

Stopercentne. Stále 38 % Američanov nemá zdravotné poistenie, veľká časť obyvateľstva má nízke príjmy a problémy s chudobou, to samozrejme všetko jedno s druhým súvisí a frustrácia sa potom prejaví v takomto skratkovitom konaní, ktoré je vyvolané nejakým problémom. V tomto prípade to bola vražda Georgea Floyda. Aj tie zábery z toho, ako sa správali policajti pri protestoch, sú evidentné. Potom sú tu pomaly tri pitvy, ktoré hovoria každá niečo iné a to sú veci, ktoré nemôžu pomáhať vyriešeniu tohto problému, ale myslím si, že teraz to už nie je o Floydovi. Je to o tom, o čom sa bavíme, teda o celkovej frustrácii, znepokojenia zo života, ktorý rad Američanov proste žije a je jedno či sú to Afroameričania, Hispánci alebo belosi. Samozrejme, že tá deprimovaná zložka obyvateľstva nie sú len hispánci, alebo černosi, to celkom určite nie.

Ako vnímate požiadavky niektorých protestujúcich na rozpustenie polície kvôli tej policajnej brutalite, ktorá sa žiaľ opakuje? Je to legitímna požiadavka?

Len New York Police Departement (NYPD) má 40-tisíc policajtov, alebo teda mal v čase, keď som tam bol. Je to samozrejme nezmysel. Polícia je tu na to, aby dohliadala na vnútorný poriadok v štáte. Na to má zákonné donucovacie prostriedky. Bohužiaľ je toto výsledok politiky takzvanej „zero tolerance“ (nulová tolerancia) a americkí policajti to v mnohom preháňajú. Zákroky, ktoré vidíme sú na jednej strane veľmi diskutabilné. Na druhej strane máme zase políciu ako je tá slovenská alebo česká, ktorej príliš zase nevadia Kočnerovia a jemu podobní aj keď je to trochu iný typ kriminality.

Prečo je podľa vás polícia v USA postupuje takto razantne? Je to pre obavy z toho, že takmer každý môže mať v USA zbraň a výkon služby je preto nebezpečnejší, ako je to napríklad v našich zemepisných šírkach?

Samozrejme, že prípadov útokov na policajtov je tam veľa, ale nerobil som nikdy žiadnu analýzu polície USA, aby som dal komplexnú odpoveď. Myslím si však, že je to kombinácia spomínanej politiky nulovej tolerancie a strachu o život. Je to dané aj tým, že útokov na policajtov je tam dosť a vedie to k syndrómu „rýchleho vytiahnutia bambitky“ (smiech). Či sa ten symbol westernov a kovbojok nepreniesol tak trochu i do toho správania sa polície. Myslím si, že to bude mať v USA dlhú tradíciu. U nás sa to môže zdať zvláštne, že niekedy dôjde zo strany polície k takému rýchlemu použitiu zbraní.

Niektoré obrázky z protestov v USA pripomínali apokalypsu, vyrabované obchody, horiace autá v uliciach, vypálené butiky a podobne. Môžu sa takéto protesty, ktoré odštartovala smrť muža tmavej pleti stať rozbuškou ešte väčších sociálnych nepokojov?

Ja si myslím, že to ako Trump pohrozil s armádou bol možno kalkulovaný risk, ktorý sa nestretol s pochopením a možno to ani nikdy urobiť nechcel, ale faktom je, že on tým zatlačil na guvernérov. Tí rozhodujú o nasadení Národnej gardy a použití všetkých tých prostriedkov. Ono to násilie zo strany NG a polície môže viesť k tomu násiliu davov. Primeranosť zásahov, vyjednávanie a komunikácie, sú hrozne dôležité. Žiaľ máme len zábery, o ktorých hovoríme, ale nevieme, či sa vyjednáva s niektorými predstaviteľmi tých protestujúcich, aká je tam komunikácia a podobne.

Myslím, že posledné dni ukazujú, že tá zúrivosť a agresivita opadá a protesty sa stávajú menej agresívnymi. Rad tých ľudí chápe, že toto nie je cesta, že nikto nebude tolerovať násilie a možno sa aj zľakli tvrdého postoja Donalda Trumpa, ktorý je ako som povedal, jasne kalkulovaný k tomu, aby získal hlasy a zaviedol poriadok, čím by si zvýšil šance na znovuzvolenie.

Ako vidíte budúcnosť USA s ohľadom na rastúcu nezamestnanosť spôsobenú pandémiou a zvýšené riziko sociálnych nepokojov? Dostane sa z toho USA, alebo dôjde k ešte väčšiemu úpadku?

Spojené štáty sú krajinou, ktorá sa dokáže veľmi rýchlo spamätať. Dokáže veľmi rýchlo investovať obrovské množstvo prostriedkov. Je to veľmi bohatá krajina, krajiny, ktorá má množstvo inovatívnych spoločností. Problém je v tom, že v USA môžete prísť o prácu oveľa rýchlejšie ako v Európe. Preto bol nárast nezamestnaných taký rýchly. Zase sa to nejako vráti naspäť. USA už síce nie je najjednoznačnejším lídrom číslo jeden na Zemi z viacerých dôvodov, ale kvôli tomu tento rozhovor nevedieme. Nemyslím si, že je to „súmrak bohov“ Spojených štátov a že budeme vidieť už len dekadentný rozpad spoločnosti. V USA je toľko ekonomickej sily, že sa z toho otrasú.

Gen. Ing. Andor Šándor (v zálohe) je bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby ČR a uznávaným odborníkom na otázky bezpečnosti, hrozby terorizmu a krízový manažment. Pôsobí ako súkromný poradca v oblasti bezpečnosti. Je autorom mnohých odborných prác na tému bezpečnosti, venuje sa v tejto oblasti lektorskej činnosti a pravidelne sa objavuje v najsledovanejších médiách.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

34

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...