Zloženie parlamentu dáva nádej na zmenu potratovej legislatívy. Ale troška som pesimista, hovorí kňaz Ziolkovský

Anton Ziolkovský (Zdroj: facebook.com)

ROZHOVOR Praktizujúcich kresťanov je v súčasnom parlamente viac ako v minulosti, čo dáva nádej na zmenu potratovej legislatívy. Na druhej strane je otázne, či poslanci budú v otázke ochrany života dostatočne odvážni, hovorí pre Denník Slovensko kňaz a bývalý sekretár Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský.

Nechýba vám vaša predošlá pozícia sekretára KBS?

Každá práca, ktorú ste mali radi, vám môže chýbať. Na druhej strane, človek sa potrebuje niekam posunúť a urobiť nejaký ďalší krok, lebo som mladý človek. Bol som tam už 10 rokov, to je dlhá doba. Aj keď ma tá práca stále bavila, zároveň som bol unavený a povedal som si, že by bolo dobré urobiť nejakú zmenu. Takže keď sa pýtate takto, nie, nechýba mi.

Aj v tej predošlej pozícii, aj v súčasnosti, sa veľmi aktívne vyjadrujete k verejnému dianiu, k politike.

Ja som vlastne od detstva mal vzťah k tomu verejnému priestoru, vždy ma to spoločenské dianie zaujímalo. Ešte za komunizmu, keď som chodil na školu, som sledoval dennú tlač, ktorá samozrejme bola taká, aká bola, ale čítal som ju. Inklinoval som tiež k tomu, aby som si svoje názory nenechával len pre seba, len sa časom menila forma. Takže blízkosť k spoločenskému priestoru bola pre mňa stále blízka. Netvrdím, že som ju nejak vyhľadával, ale vždy som sa v nej vedel zorientovať.

Ďalším faktorom boli moje vlastné vzory. Ja pochádzam zo Spišskej diecézy, kde existovala u klerikov silná tradícia vstupovať do verejného priestoru. Odtiaľ pochádzal Hlinka, Vojtaššák či Hanus.

A keď došli do módy sociálne siete, tak som prešiel na formu písania statusov, čo sa ukázalo ako veľmi užitočný nástroj pri oslovovaní verejnej mienky.

Spravili ste vo vašej komunikácii niekedy aj chyby?

Určite áno. Viete, komunikácia vo verejnom priestore sa v zásade bez chýb nikdy nezaobíde. Keď pozerám dnes spätne na niektoré moje výroky či statusy, tak dnes by som ich formuloval inak. Ale podľa mňa je to prirodzená daň, že keď človek vstupuje do verejného priestoru, musí rátať s tým, že ak doňho vstúpi, tak nie každý s ním súhlasí.

Verejný priestor nie je kazateľnica, kde vás ľudia počúvajú a nikto nič nepovie. Je to verejná vec, debata, tam zaznievajú rôzne názory a podľa mňa môže do verejného priestoru vstupovať len ten, kto je ochotný a pripravený sa nechať vystaviť debate aj kritike.

Na Slovensku často zaznieva názor, že kňazi by sa nemali do politiky miešať vôbec.

To je podľa mňa extrémistický pohľad, pretože z ľudského hľadiska, kňazi ako normálni občania Slovenska, majú právo na mienku na veci verejné a majú právo ho vyjadriť. Samozrejme, úloha kňaza je špecifická, cirkev samotná dáva nejaké mantinely na vyjadrenia kňazov, poviem príklad.

Kňaz nemá úlohu priamo podporovať politické strany, toto nie je našou úlohou. Samozrejme, sú extrémne situácie, kedy to nevyhnutné je. Potom je tam ďalší limit, kňazi nemôžu zastávať verejné funkcie v občianskej spoločnosti. Tretia dôležitá vec je, že kňazi, ak sa vyjadrujú, tak k veciam, ktoré nejako súvisia s otázkami morálky.

Vyjadrovať svoje názory v súvislosti s morálkou je v poriadku a myslím si, že nikto v cirkvi to nechápe tak, že by kňazi vôbec nič nemohli hovoriť. Ale sú tam tie limity, ktoré som spomenul.

V súčasnej verejnej diskusii rezonuje téma ochrany života, interrupcií. Často je cirkvi vyčítané, že dáva priveľký dôraz na túto tému, pričom nejde o problém, ktorý by Slovensko až tak veľmi trápil. Napríklad počet umelých potratov od 90. rokov kontinuálne klesá.

Nemyslím si, že by o tom cirkev nejako príliš hovorila. Koniec koncov, v témach kázní sa riešia potraty len veľmi zriedka. Absolútna väčšina kázní je o inom a toto je skôr téma, ktorá je mediálne príťažlivá a keď ju teda niekto spomenie, vzbudí to pozornosť.

Spoločnosť nejakým spôsobom cirkvi priznáva kompetenciu hovoriť o tých mravných otázkach, tak je logické, že hovoríme o problémoch, ktoré sú také najvypuklejšie a z ktorých vyplývajú ďalšie ťažkosti.

Otázka interrupcií sa často redukuje len na samotný potrat, ale treba ju vidieť v širokom kontexte, my vlastne hovoríme de facto o téme úcty k akémukoľvek životu a ľudskej dôstojnosti. A to je už téma oveľa širšia. Pretože ak v nejakom štádiu života človeka pripustíme, že nie je hoden toho, aby jeho ľudská dôstojnosť bola rešpektovaná, tak potom je to samozrejme platné aj v iných obdobiach jeho života. Preto napríklad potraty a eutanázia sú spojené nádoby. Ak má cenu iba život, ktorý prináša úžitok pre spoločnosť, tak nenarodené deti, ale rovnako aj starí a chorí ľudia sú ohrození.

Na Slovensku máme jeden z najliberálnejších potratových zákonov v Európe. Ako protipól sa spomína Poľsko, kde sú interrupcie zakázané s výnimkou prípadov, kedy je ohrozený život matky, plod je deformovaný alebo pri splodení šlo o znásilnenie. Myslíte si, že tá poľská cesta je správna?

Dnes je taká móda strašiť Poľskom. To býva vykresľované liberálnym prúdom ako nedemokratická krajina, ako krajina, ktorá sa nejako vymyká z Európskej únie. Netvrdím, že pokiaľ ide o vývoj ústavného práva v Poľsku, tak je všetko s kostolným poriadkom, ale treba zároveň povedať aj to, že pohľad západných politikov na našich severných susedov je umocnený ich antikatolíckymi a sekulárnymi predsudkami.

Predsudky z toho liberálneho prúdu existujú, snažia sa z Poľska spraviť také šedé káčatko Európy, ktoré vlastne nerobí to, čo má a od toho sa odvíja aj pohľad na iné veci. Čiže keď sa v súvislosti s interrupciami hovorí o poľskom modeli, tie negatívne konotácie u liberálov sú zrejmé a hnev odporcov narastá. Pritom poľský model neznamená nič iné, len elimináciu potratov na požiadanie, ktoré sú najnemorálnejšie. V princípe je to správna vec.

Treba si však uvedomiť, že len samotná reštrikcia na Slovensku nebude stačiť a to pre interrupčnú mentalitu, ktorá je na Slovensku zakorenená a tak rozsiahla, že je nevyhnutné formovať ľudí, aby znovu nadobudli úctu k ľudskému životu. A potom nepochybne potrebujeme aj vonkajšie podmienky, tie sociálne a ekonomické, aby žena v situácii, keď sa takto rozhoduje, nemala dôvod ísť na potrat. Cesta, ktorú si vybrali Poliaci, je dobrým krokom na ceste k väčšej ochrane nenarodených detí.

V tomto kontexte teda chápete politiku ako umenie možného? Myslíte si, že namiesto absolútneho zákazu interrupcií treba ísť poľskou cestou?

Poľská legislatíva je úplne inde ako naša, ale áno, treba ísť postupnou cestou, lebo si nemyslím, že sme v takej situácii, že by napríklad aj poslanci mali dosť odvahy, aby dokázali niečo také schváliť. Treba ísť malými krokmi a postupne zväčšovať citlivosť ľudí na túto tému, čiže viesť spoločnosť k tomu, aby potraty boli v čo najväčšej možnej miere eliminované. Ambície dosiahnuť úplnú ochranu nenarodených detí, čiže zákaz potratov, toho by sme sa určite zrieknuť nemali.

Pokiaľ nedôjde k zmene mentality, hrozila by potratová turistika?

Potratovej turistike sa veľmi nevyhnete, povedzme si na rovinu. Ale my si musíme uvedomiť, že zákon vždy formuje aj spoločnosť a jednotlivca. Mnoho ľudí si rozmyslí, ako sa bude správať už len z toho titulu, že niečo zákon zakazuje.

Každý umelý potrat je zlom. Potratová turistika Poliek zďaleka nie je taká veľká, ako sa ju snažia vykresliť. V prípade Poľska ide o niekoľko stoviek žien, aj keď to nemožno schvaľovať, stále je to oveľa menšie číslo v porovnaní s tým, keby bol ten potrat v krajine legálny. Ďalšia vec, rozumiem, že dnes sú zákonodarcovia na Slovensku v takom populistickom móde, lebo politici sa v princípe boja robiť nepopulárne opatrenia.

Ale toto je tiež jedna z vecí, kde by mohli politici zobrať zodpovednosť na seba. Ich úlohou je nielen spravovanie spoločnosti, ale aj ponúkanie vízie či hovorenie o tom, čo je správne. Ak je naozaj dosť poslancov, ktorí si myslia, že potraty nie sú v poriadku, tak mali by nájsť toľko sily, guráže a odvahy, aby aj oni sami prispeli k tomu, že spoločnosť bude vnímať interrupcie iným spôsobom.

V minulosti cirkev tvrdila, že život nezačína od počatia ale až niekoľko týždňov po ňom.

Možno by som to poopravil. Spor sa neviedol o tom, či život začína počatím, ale kedy do tela vstupuje duša. Cirkev vždy hovorila, že človek je hoden ochrany odkedy sa stáva človekom. Človek je spojením tela a duše. V minulosti sa viedli polemiky, kedy duša vstúpi do tela. Dokonca taký velikán ako Tomáš Akvinský hovoril o desiatkach dní od počatia, kedy sa tak stane. Z tohto jeho názoru sa však nedá urobiť záver, že by zabitie ľudského zárodku predtým považoval za správne. Jeho názory boli podmienené vývojom vedy a gréckou filozofiou, s ktorou pracoval. Dnes ale aj vďaka pokroku vedy vieme, že okamih počatia je jasný. Teológovia nemajú pochybnosť, že okamih počatia je časom spojenia duše a tela. To, že ľudská osoba vzniká počatím, o tom sa dnes nevedie, ani medzi vedcami, žiadna polemika. Ide skôr o právno-spoločenskú diskusiu s morálnym prízvukom.

Dáva terajšie zloženie parlamentu nádej na zmenu potratovej legislatívy smerom k väčšej ochrane nenarodeného života?

Myslím si, že nádej dáva veľkú v zmysle takom, že tam je, aspoň zdanlivo, veľa ľudí, ktorí sa hlásia k ochrane života. Ale na druhej strane, troška som pesimista v tom, či budú dostatočne odvážni a či budú mať dostatok vôle zaoberať sa touto témou.

Liberáli na to reagujú veľmi kŕčovito a zdá sa, že politici chcú byť v tom politickom živote dlhšie prítomní, keďže aj veľké médiá sú väčšinou v rukách liberálne orientovaných ľudí. A teda nechcú sa stať obeťou mediálneho lynču alebo poškodenia mena. Druhá strana takýmto spôsobom, žiaľbohu, niekedy postupuje.

Reaguje liberálne spektrum na príchod konzervatívnych politikov do NR SR prehnane?

Určite reagujú prehnane. Zoberme si, pani Annu Záborskú či pána Richarda Vašečku, to sú zo sociologického hľadiska štandardní katolíci. Z pohľadu cirkvi sú ich názory na život úplne normálne, no ich postoje sú prezentované ako extrémne.

Niekedy to vyzerá tak, že za fundamentalistu je označovaný každý kresťan vo verejnom živote, ktorý sa nebojí k viere otvorene prihlásiť.

Nemyslím si zase, že sa všetci liberáli na to pozerajú rovnako. Aj tam sú ľudia, ktorí chápu, že musí existovať nejaký rešpekt pred názorom druhého. Tá obava podľa mňa z ich strany je zbytočná.

Ale áno, vyzerá to niekedy tak. Je pravdou, že pre človeka, ktorý nie je kresťanom, je to prežívanie spirituality nezrozumiteľné.

Alebo bizarné.

Áno. Ale samotná bizarnosť z toho pohľadu pozorovateľa ešte vôbec neznamená, že ten človek je odborne nekompetentný a nevie robiť veci dobre. V tomto je to úplne skreslené, napríklad pri ministrovi Krajčím. Potom je tu už otázka či je rozumné ísť na verejnosť s niektorými náboženskými prejavmi, ktoré nie sú úplne štandardné ani vo vlastnej komunite.

Ale aj politici, ktorí sú liberálni, tiež sú niečím formovaní. Oni sa nemôžu stavať do rolí nezávislých arbitrov. Oni nie sú sudcovia, ktorí rozhodujú, či nejaký spôsob vyznávania viery je v poriadku a či viera má alebo nemá patriť do verejného priestoru.

Počúvame mediálne varovania o prichádzajúcej teokracii, konzervatívnej revolúcii. Keď si ale človek spočíta tých konzervatívnych poslancov, tak to nevyzerá, že parlament je nejako viac konzervatívny ako v minulom volebnom období.

Je tam viac konzervatívnych ľudí, resp. je tam viac praktizujúcich kresťanov, tak veľa sme ich zatiaľ v parlamente nemali. Ale viete, tá revolúcia… Záleží od toho, čo pod ňou kto chápe. Ak pod ňou niekto rozumie napríklad len sprísnenie umelých potratov či ich zákaz, tak taký človek môže byť spokojný. Toto je totiž téma, ktorá sa bude ešte vyvíjať a aj keď očakávam, že dôjde k nejakej pozitívnej zmene, bolo by príjemným prekvapením, keby šlo o razantný postup k lepšiemu.  

— Peter Števkov, Juraj Orolín

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

8

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...