Policajti nie sú najväčšou hrozbou pre životy Afroameričanov. Ani zďaleka

Ilustračná fotografia (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Brutálny policajný zákrok v americkom meste Minneapolis, pri ktorom zahynul Afroameričan George Floyd, vyvolal po celej krajine masové protesty a rabovania. Opakovane zaznievajú tvrdenia o tom, že Afroameričania sú každodenne lynčovaní a vraždení, pričom trpia pod systematickou policajnou brutalitou, ktorá vychádza z rasizmu bielej majority. Štatistiky kriminality však hovoria jasne. V prípadoch, kedy v USA zavraždia černocha, je v drvivej väčšine vrahom práve černoch. A pokiaľ sa pritom pozrieme na medzirasové násilie, tvrdenie, že bieli Američania v nadpriemernej miere vraždia čiernych, jednoducho neobstojí.

„Byť černochom by nemalo byť v Amerike rozsudkom smrti,“ uviedol po zabití Georga Floyda starosta mesta Minneapolis Jacob Frey. Pridal sa tak k zástupom politikov, šéfov korporácií a samozrejme celebrít, ktoré hovoria o systematickom rasizme zo strany polície či bielej majority voči černochom v USA. „Pri pozeraní sa na to, ako sú moji ľudia každý deň zabíjaní a lynčovaní, sa mi veľmi rozľútostilo moje srdce,“ vyhlásila napríklad černošská speváčka Rihanna.

Ešte pred zabitím Floyda sa v podobnom duchu vyjadrila basketbalová legenda LeBron James, ktorý na Twitteri napísal, že voči Afroameričanom doslova prebieha poľovačka. Samotný právnik Floydovej rodiny Ben Crump dokonca tvrdí, že Afroameričania čelia genocíde.

Čísla hovoria niečo iné

Skutočne však čierni Američania trpia častým a neproporčným násilím zo strany belochov a prenasledovaniu zo strany polície? Pozrime sa na situáciu v USA bližšie.

V prvom rade treba zdôrazniť, že podľa amerických štatistík je násilný medzirasový konflikt pomerne zriedkavou záležitosťou. Ak sa pozrieme na počet vrážd a pomer páchateľov/obetí jednotlivých rás, vidíme, že násilie sa drží hlavne v medziach rasových komunít.

V roku 2016 bolo podľa FBI zavraždených dohromady 3 499 belochov. V 81 percentách prípadov (2 854) bol vrahom beloch a v 15,2 percentách prípadov (533) to bol černoch.

Naopak, černochov bolo v tom istom roku zavraždených 2 870, pričom útočníkom bol v 89 percentách prípadov (2 570) černoch a v 8,5 percentách prípadov (243) vraždil beloch.

Černochov vraždia najmä černosi

Aj po prípadnom zohľadnení štatistických odchýlok vidíme, že najvyššia forma násilia, vražda, je vysoko vnútrorasová záležitosť – za vraždami černochov v Spojených štátoch sú vo valnej väčšine prípadov iní černosi a u belochov zase belosi.

Zohľadniť však treba aj počet občanov jednotlivých rás. Rasové zloženie v Spojených štátoch je vcelku komplexná záležitosť, avšak možno celkom presne konštatovať, že v roku 2017 bolo v krajine 73 percent belošskej populácie (61,5 percenta bez hispáncov) a 12,7 percent populácie černošskej rasy (12,3 percent bez hispáncov). Belochov je teda v krajine zhruba 5-krát viac (počítajúc bez hispáncov).

Medzi viac ako 197-miliónmi belochov sa teda našlo 243 ľudí, ktorí zavraždili černocha. Medzi viac ako 39-miliónmi černochov sa zase našlo 533 vrahov, ktorí zabili bieleho človeka. V prepočte na hlavu teda černosi páchajú zhruba 11-krát častejšie vraždy na belochoch, ako naopak.

4-krát častejšie obeťou vraždy, ale…

Komplexný pohľad ponúka napríklad článok z decembra 2019 na portáli National Review, v ktorom autor Barry Latzer rozoberá knihu Vykrvácanie (Bleeding Out) od Thomasa Abta.

Abt si v knihe všíma, že černosi sú skoro 4-krát častejšie obeťou vraždy ako iné rasy v Spojených štátoch. Vo väčšine prípadov sú však páchatelia opäť iní Afroameričania. „Od roku 1976 do 2005, 94 percent černošských obetí bolo zabitých inými Afroameričanmi,“ píše sa v článku.

Latzer však podotýka, že Abt upadá do politicky korektného myslenia – aj keď jeho kniha dokazuje, že väčšinu násilných zločinov na černochoch vykonávajú iní černosi, odmieta napríklad používať frázu ‚násilie čiernych na čiernych‘. Abt túto vetu nazýva „hlboko zavádzajúcou,“ pričom podľa neho „umocňuje hlboké stereotypy o Afroameričanoch“. Štatistiky (ako aj jeho vlastné závery) však hovoria jasne.

Prečo sa to však deje? To je už komplexnejšia otázka, na ktorú sa snaží odpovedať aj sám Thomas Abt v spomínanej knihe. Napriek vlastným číslam autor knihy argumentuje, že násilné zločiny sú do veľkej miery medzirasové, čo je však štatisticky veľmi sporné tvrdenie.

Obetí vrážd medzi černochmi bolo v rokoch 2000 až 2015 približne 20,1 človeka na stotisíc Afroameričanov, čo je viac ako trojnásobok úrovne u Hispáncov a viac ako sedemnásobok počtu obetí u belochov. A ako bolo spomenuté, veľkú väčšinu vrahov v prípade černochov tvoria opäť černosi.

Prenasledovanie políciou? Štatistiky zase hovoria niečo iné

Slová o policajnej brutalite sú v prípade Georga Floyda sú skutočne na mieste, pričom ako neprimeraný tento zákrok vyhodnotili viacerí odborníci. Treba si však položiť otázku, či ide o dôsledok systematicky rasistického prístupu polície k Afroameričanom alebo k individuálnemu zlyhaniu.

Napríklad v roku 2019 došlo k 1099 úmrtiam počas policajných zásahov. Väčšinou ide o primeranú reakciu na ohrozenie života policajných príslušníkov, avšak aj v prípadoch, kedy táto reakcia bola neprimeraná sú policajti trestne stíhaní len veľmi vzácne.

Ak sa pozrieme čisto na počet zastrelených osôb v USA zo strany policajných príslušníkov z rokov 2016 až 2019, vidíme tiež zaujímavé dáta.

Belochov bolo v tomto období políciou zastrelených približne 1226, zatiaľ čo černochov polícia zastrelila 667 v rovnakom období. Černosi sú teda zastrelení políciou približne dvojnásobne menej, avšak aj tu treba zohľadniť pomer populácie. Pre demografickú skupinu, ktorej je krajine 5-krát menej, sú skutočne v tejto štatistike nadpriemerne zastúpení.

Dôvodom na tento nepomer však môže byť naproporčná miera kriminality, pre ktorú dochádza k ďaleko častejšiemu stretu s políciou.

Napríklad, u belochov sa vyskytuje v prepočte na hlavu jeden vrah na 61 726,5 ľudí. U černochov je to jeden vrah na 12 498,6 ľudí. Je teda 4,9 krát pravdepodobnejšie, že v Spojených štátoch spácha vraždu černoch, ako beloch.

Okrem vrážd však stojí černošská populácia (ktorej je len 13 percent) za 62 percentami krádeží či 45 percentami prepadnutí v krajine.

A keď sa pozrieme na niektoré špecifické mestá a okresy, tieto čísla dokážu ešte vzrásť – napríklad v New Yorku tvoria černosi 23 percent populácie a majú na svedomí 75 percent všetkých strelieb.

Prečo je to tak?

Čo teda stojí za napriemernou mierou násilia, ktoré v afroamerickej komunite pozorujeme? Ako dôvod sa samozrejme ponúka chudoba, lenže ako vysvetľuje Latzer: „Iné skupiny čelia podobným nepriazňam osudu – napríklad hispánci – ale majú ďaleko menšiu mieru násilných zločinov. Aj keď je miera chudoby u hispáncov 92 percent z tej černošskej, afroamerická miera násilných trestných činov je trikrát väčšia.“

Príčinu vyššej miery násilných trestných činov preto pravdepodobne hľadať v kultúre. Aj zo strany amerických černošských aktivistov už dlhodobo totiž zaznieva kritika voči glorifikácii gangsterskej kultúry mladými Afroameričanmi. Tento problém sa zrejme znásobuje skutočnosťou, že nadpriemerne veľa černošských mladíkov vyrastá v rodine bez otca. V neposlednom rade môže mať vplyv hlboko zakorenená nedôvera v políciu, najmä v chudobných černošských štvrtiach, ktorá v spojení so strachom z odplaty od černošských kriminálnikov vedie k odmietaniu spolupráce Afroameričanov s úradmi.

Nájsť exaktné dôvody, prečo je situácia taká, aká je, by však bolo nad rámec tohto článku. O problémoch ale treba hovoriť pravdu. Tvrdenia, že voči Afroameričanom prebieha systematický lynč alebo že dokonca čelia genocíde a ich najväčším problémom je polícia, realite jednoducho nezodpovedajú.

— Juraj Orolín/Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

53

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Danko chce byť stále predsedom SNS. A jej posledným klincom do rakvy

Danko chce byť stále predsedom SNS. A jej posledným klincom do rakvy

KOMENTÁR SNS nosí punc tradície a národovectva takmer 150 rokov. V minulosti strana združovala národnú inteligenciu Slovenska a medzi jej členov patrili takí velikáni ako Svetozár-Hurban Vajanský, Vavro Šrobár, Martin Rázus, Matúš Dula či Milan Hodža. Bohužiaľ, jej poslední dvaja predsedovia..

Sú to proste pokrytci

Sú to proste pokrytci

KOMENTÁR Poznáte typické správanie psa, ktorý spoza plotu breše a cerí zuby ostošesť, a keď ho pustíte von za bránu,..

V USA vzniká rasistický kult

V USA vzniká rasistický kult

KOMENTÁR Na území Spojených štátov vznikol rasistický kult so všetkými prvkami, ktoré túto odvážnu a donedávna..

Fica je človeku takmer ľúto

Fica je človeku takmer ľúto

KOMENTÁR Robert Fico dnes dokázal zázrak. Vydoloval kúsky empatie aj z tých, ktorým by celé roky nenapadlo, že im bude predsedu..