Obnovenie núdzového stavu? Podľa experta na ústavné právo je to možné, ale nie tak, ako vraví premiér

Peter Kresák (Zdroj: SITA)

Núdzový stav, ktorý vláda vyhlásila v polovici marca, by sa mal skončiť najneskôr 90 dní po jeho začiatku. Podľa jedného z popredných odborníkov na ústavné právo SR Petra Kresáka je možné núdzový stav znova zaviesť, ak by sa po 14. júni opäť naplnil jeden z dôvodov na jeho zavedenie, ako napríklad návrat ochorenia Covid-19. Kresák však varuje, že nemá na mysli opätovné zavedenie núdzového stavu hneď po skončení toho súčasného.

O možnosti, že by vláda predĺžila núdzový stav doslova minútu po skončení toho, ktorý vyhlásila 15. marca, hovoril otvorene premiér Igor Matovič (OĽaNO). Podľa neho je to možné, keďže slovenská legislatíva takúto možnosť ani nerieši a jasne ukladá, že núdzový stav sa musí skončiť najneskôr po 90 dňoch od jeho vyhlásenia.

K postoju predsedu vlády sú kritickí viacerí právnici a experti na ústavné právo. Vysokoškolský pedagóg, exposlanec NR SR a bývalý sudca Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Peter Kresák pokladá za absolútne nemožné čo len uvažovať o prípadnom predĺžení tohto núdzového stavu.

Zavedenie núdzového stavu

Kresák, ktorý sa začiatkom milénia podieľal na vypracovaní doteraz najrozsiahlejšej novely Ústavy SR, pre Denník S uviedol, že ústavný zákon neumožňuje predlžovať maximálnu dobu, na ktorú možno núdzový stav vyhlásiť. Expert na ústavné právo však dodal, že si vie predstaviť aj opätovné vyhlásenie núdzového stavu pri novej vlne ochorenia Covid-19.

„Iná situácia by podľa môjho názoru vznikla, pokiaľ by sa niekedy po 14. júni 2020 (a to nemám na mysli ani 5 minút a ani 24 hodín) opätovne naplnil niektorý z dôvodov, ktoré predpokladá čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. V takom prípade si viem predstaviť, že by vláda bola oprávnená opäť vyhlásiť núdzový stav,“ vysvetlil Kresák.

Sú potrebné zmeny

Podľa Kresáka sa diskutuje o potrebe novej právnej úpravy tejto situácie, nakoľko dnes platný ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je ešte z roku 2002 a jeho praktické uplatňovanie ukázalo, že vykazuje niektoré nedostatky.

Počas núdzového stavu platí zákaz zhromažďovania sa, čo je podľa Kresáka v kompetencii vlády. Tá je podľa zákona oprávnená v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území a osobitne obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním.

„Nepokladám preto za možné, aby mohol zákaz pre uplatňovanie ústavného práva každého pokojne sa zhromažďovať uložený uznesením vlády zo dňa 6. apríla 2020, platiť aj po ukončení núdzového stavu,“ dodal Kresák pre Denník S.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

23

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...