Bez EÚ a eurozóny by sme čelili aj hrozbe bankrotu, myslí si bývalý minister financií

Ilustračný obrázok (Zdroj: pixabay.com)

Pre Slovensko je v súčasnej koronakríze veľkým šťastím, že je súčasťou Európskej únie a eurozóny. Povedal to v rozhovore pre agentúru SITA ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Ukazuje to podľa neho aj súčasná situácia v susednej Ukrajine, kde roky pôsobil vo významných poradenských pozíciách pri miestnej vláde. Ukrajina totiž pre koronakrízu opäť čelila hrozbe bankrotu a len pred pár dňami musela schvaľovať potrebné zákony, ktoré boli podmienkou pre schválenie pôžičiek od Medzinárodného menového fondu (MMF). A to napriek tomu, že epidemiologická situácia, ako aj ekonomické dôsledky, čo sa týka poklesu hospodárstva a nárastu deficitu verejných financií, sa v oboch krajinách podľa Mikloša očakávajú porovnateľné.

Veľký rozdiel je v tom, že my sme v Európskej únii a eurozóne, kým Ukrajina tam nie je, čo sa prejavuje najmä v tom, že máme viac možností a prostriedkov na zmiernenie dopadov krízy na ľudí, podnikateľov a podniky. Pre Slovensko je veľkým šťastím, že sme súčasťou Európskej únie a eurozóny. Ak by sme neboli, tak situácia by bola veľmi podobná tej na Ukrajine,” tvrdí exminister financií.

Možnosti Ukrajiny sú totiž podľa neho omnoho obmedzenejšie, ako tie naše. V tomto a budúcich rokoch totiž čelí vysokým splátkam zahraničného dlhu a deficit by sa namiesto plánovaných 2 % mal vyšplhať až na zhruba 10 % HDP. Zároveň od nástupu krízy oslabila ukrajinská hrivna a stúpli úroky, ktoré musí náš východný sused platiť pri emisii nového dlhu.

Navyše investori, ako pri každej kríze, utekajú z rizikových krajín, medzi ktoré Ukrajina stále patrí. Takže bez pomoci od medzinárodných finančných inštitúcií by Ukrajina nebola schopná splácať svoje záväzky a musela by vyhlásiť default podobne, ako to práve v týchto dňoch znovu urobila Argentína,” dokresľuje situáciu na Ukrajine Mikloš s tým, že hrozbu krachu krajina odvrátila iba pred pár dňami schválením potrebnej legislatívy, na základe ktorej môže dostať ďalšie pôžičky od MMF.

Ak by Slovensko bolo mimo Európskej únie, tak by podľa Mikloša bola navyše určite aj naša ekonomická a životná úroveň v súčasnosti omnoho nižšia a kvôli absencii zdrojov na zmiernenie uzatvorenia ekonomiky by sme mali aj výrazne vyšší nárast chudoby v dôsledku krízy. Ani Slovensko sa rastu nezamestnanosti a chudoby podľa neho nevyhne, ale určite nie v takej miere, ako na Ukrajine. Podľa aktuálnych očakávaní sa totiž do chudoby u našich východných susedov prepadne ďalších 6 až 9 miliónov ľudí a podiel ľudí v chudobe vzrastie zo súčasnej štvrtiny možno až na polovicu.

Ak by sa teda Slovensko o možnosti, ktoré ponúka členstvo v Európskej únii a eurozóne, nemohlo oprieť, prepad ekonomiky by bol podľa Mikloša väčší, pretože by sme nemali dostatok zdrojov na zmiernenie dôsledkov krízy. “Okrem toho by naša situácia bola oproti Ukrajine horšia v tom, že my sme malá krajina, ktorá sa nemôže spoliehať na vnútorný trh a je omnoho viac závislá od vonkajšieho prostredia,” hovorí.

Momentálnou výhodou Slovenska je aj členstvo v samotnej eurozóne, pretože sa vyhneme nestabilite meny a horšiemu prístupu k financovaniu, aj keď aj tu existujú riziká. “Na druhej strane však platí, že s členstvom v eurozóne môžu byť spojené aj riziká a náklady najmä v súvislosti s udržateľnosťou tohto projektu v krízovej a pokrízovej situácii,” tvrdí Mikloš.

Slovensko by sa podľa neho malo v súčasnej situácii sústrediť najmä na to, aby nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu nebol v tomto roku väčší, ako je nevyhnutné. Zároveň na to, aby sa v budúcom a ďalších rokoch verejné financie konsolidovali a dosiahli sme dlhodobo zdravé a udržateľné verejné financie. V neposlednom rade odporúča začať potrebné štrukturálne reformy, ktoré zabezpečia rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Pandemická situácia na Ukrajine sa pritom doteraz vyvíjala horšie ako na Slovensku, v porovnaní s najhoršími krajinami Európy a sveta to však podľa Mikloša nebolo najhoršie. Najviac zasiahnutý je Kyjev, za čo môže zrejme aj vyššia koncentrácia ľudí, pretože je metropolou so zhruba 4 miliónmi obyvateľov. Uzavretie ekonomiky na Ukrajine prišlo podľa Mikloša relatívne rýchlo a ekonomické dopady na pokles ekonomiky a zvyšovanie rozpočtového schodku vníma porovnateľne so Slovenskom.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...