Pandémia? V Afrike vraj mali zomrieť milióny ľudí, všetci sa tam tomu smejú. Keby som toto vedel, nepriletel by som na Slovensko, hovorí Ibi Maiga

ROZHOVOR Rešpektoval som síce nariadenia vlády, ale aj tak som bol presvedčený, že nám nič nehrozí. Chodil som behávať, korčuľovať sa, keď som bol sám v prírode, tak som nemal ani rúško. Ich nosenie ani nevnímam ako zdravé, hovorí pre Denník S spevák Ibi Maiga, s ktorým sme sa rozprávali nielen o koronakríze.

Ako si prežil obdobie zatvorenia hraníc a bezpečnostných opatrení súvisiacich s pandémiou?

Ja som z toho veľmi smutný, lebo nie som úplne presvedčený, či je to tak, ako všetci hovoria. Lebo je dokázané, že na pandémiu musí byť nejaký počet ľudí chorých a my sme od tých čísiel brutálne ďaleko. Všade sa naháňal strach, médiá sú do toho brutálne zapojené. Ktorékoľvek zapneš, tak hovoria len o koronavíruse, až mi to išlo na nervy.

Ja som človek, ktorý sa snaží triezvo rozmýšľať, a nie iba prijímať informácie, lebo často sme manipulovaní. Keď som videl status na Facebooku, že či pozná niekto niekoho, kto mal koronavírus? Z reakcií vyplynulo, že nikto, resp. veľmi málo ľudí pozná takéhoto človeka. Beriem, že to bol vírus, ktorý nás môže napadnúť, ale nemyslím si, že to je horšie ako napríklad chrípka alebo malária. Kvôli tým sa nevyhlasovala pandémia, ale kvôli koronavírusu vznikla svetová panika a uzavreté hranice.

Čo tvrdo zasiahlo ekonomiku…

Áno. Už teraz sa hovorí, že firmy nemajú zákazky, nemajú pre koho vyrábať, je to tragédia. Keby som vedel, že niečo takéto bude, nepriletel by som na Slovensko, ale ostal by som pri rodine. Ale prišlo to veľmi rýchlo, rýchlejšie ako všetci čakali.

Rešpektoval som síce nariadenia vlády, ale aj tak som bol presvedčený, že nám nič nehrozí. Chodil som behávať, korčuľovať sa, keď som bol sám v prírode, tak som nemal ani rúško. Ich nosenie ani nevnímam ako zdravé, ja potrebujem kyslík. Lebo inak nemám patričnú energiu a môj organizmus je z toho oslabený. Ale modlím sa, aby neprišla ako vravia „druhá vlna“. Ja sa „konšpiračne“ obávam, že jednoducho nepríde, ale oni ju možno donesú.

Nebol to pre teba taký stratený čas?

Nebol úplne, lebo ja pripravujem šou. Som si povedal, že je čas, aby Ibi išiel za svojimi fanúšikmi. Za ľuďmi, ktorí ma majú radi. Budem v rámci nej cestovať po celom Slovensku osobne za ľuďmi. Pôjde o príjemné posedenie, spojené s muzikou, zábavou. Celú dobu počas opatrení som mal čas, tak som na tom pracoval, veľa som písal.

Kedy to chceš spustiť?

Hneď ako nás vypustia z týchto väzení. Hneď ako povolia koncertovanie, stretávanie sa, tak to môžem spustiť.  Možno už cez leto.

Vráťme sa ku koronavírusu. Aj podľa talianskeho Národného zdravotného inštitútu až 96 percent tých, ktorí vírusu podľahli, trpeli nejakým iným chronickým ochorením, pričom priemerný vek obetí bol nad 80 rokov. Na druhej strane je otázka, či sa väčšiemu počtu obetí nepodarilo predísť vďaka bezpečnostným opatreniam.

Nie, my sme v Afrike nemali efektívne opatrenia a hovorilo sa, že tu zomrú milióny ľudí. A všetci Afričania sa im smejú. My sme tam mali pár prípadov aj takých „konšpiračných“ teórií, že keď niekto zomrie a ako dôvod smrti sa uvedie koronavírus, tak dotyční dostanú príplatok.

Myslím si, že naše vlády len dostali niečo do ruky, aby nás zavreli doma, aby nás ovládali a aby sme si nevyskakovali. Zoberme si protesty žltých viest, ktoré vo Francúzsku trvali rok. Prišiel však koronavírus a francúzsky prezident Emmanuel Macron má pokoj.

Najviac zabíja stres a strach. A keď má organizmus strach, tak sa úplne inak chová. Myslím si, že nás mohli informovať bez toho, aby nás vystrašili. Dodnes niektorí ľudia nechcú vyjsť z domu, nechcú byť blízko seba, majú traumu. Samozrejme, nikto nechce ochorieť, umrieť, ale oni z toho spravili choleru alebo mor. A keby mi niekto nakázal povinne sa dať očkovať proti koronavírusu, tak to sa nenechám.

Pri tej nízkej smrtnosti Covid-19 to možno ani nutné nebude.

Samozrejme.

Ale pokiaľ ide o klasické očkovanie, s tým nemáš problém…

Očkovanie je dobrá vec. Ale zároveň veľa Afričanov umrelo na očkovania. Vieš, my sa veľmi množíme, Afrika má najväčšiu populáciu mladých ľudí a ja si myslím, že oni sa snažia tento rast nejakým spôsobom zamedziť. Ja sám som predsa zo 16 detí, otec mal dve manželky. Tu sa ľudia nestarajú, ako ich nakŕmia alebo kde budú bývať, proste nejako bude. A myslím si, že aj tie vakcíny či lieky slúžia na to.

Ale zase napríklad oveľa menej Afričanov umiera napríklad na maláriu či iné choroby vďaka očkovaniam a moderným liekom, nie?

Nie, ja sám som mal maláriu asi desaťkrát. Väčšina z nás sa upiera k alternatívnej medicíne využíva alternatíve spôsoby liečenia. Okrem toho, tie lieky sú tak drahé, že málokto si ich môže dovoliť.

Kúpiš si namiesto toho nejaké bylinky, za 20, 30, 50 centov a funguje to ako ten eukalyptus, dáš to vyvariť, potíš sa v tom dva-tri razy a si v poriadku v rámci malárie. Ale áno, ak je ten prípad akútny, tak potom sa musia obrátiť na modernú medicínu.

Spomínal si demografický rast v Afrike. Ten ale vlastne nastal po 19. storočí, po tom ako na kontinent Európania priniesli moderné poľnohospodárstvo či medicínu, nemyslíš?

V Afrike by nastal tak či tak. K populačnému rastu došlo v 20. storočí všade vo svete.

Nejde ale v prípade Afriky o maltuziánsku pascu? A teda že keď sa rodí veľa detí pri nedostatku zdrojov, výsledkom je chudobná krajina. Čína napríklad z tohto dôvodu zaviedla v minulosti extrémnu politiku jedného dieťaťa a asi by nemala byť príkladom pre rozvojové krajiny. No nebolo by lepšie zamerať sa na postupné znižovanie pôrodnosti aj v Afrike?

Skúšali to západniari, ale nefunguje to, tí ľudia si do toho nenechajú hovoriť. Na druhej strane, povedal by som, že Mali má len 18 miliónov a Nemecko má koľko? 80 miliónov. Poľsko má 40 miliónov. A ako krajinám sa im darí. Nejde o to, že by nás bolo tak veľa.

Nigéria má ale okolo 195 miliónov, viac ako najľudnatejšia krajina Európy, Rusko.

Áno, samozrejme. Chcem povedať, že problém nie je ten, že je nás veľa, ale že u nás nie sú pracovné príležitosti. Keby naše suroviny ostali na našom kontinente, kde by sa spracovávali, dokázali by sme ponúknuť prácu ľuďom. Ale všetky naše suroviny zoberú preč. To je vyvážanie roboty.

Hovoríš teda o neokolonializme. Mala by sa teda Afrika snažiť o svoj vlastný priemysel?

Áno, ale nedovolia im to. Mám obchodného partnera vo Francúzsku, ten má človeka, ktorý išiel do Pobrežia Slonoviny a išiel investovať 600-miliónov preto, aby postavil fabriku, aby premenil to kakao priamo tam na mieste. A úrady urobili všetko preto, aby sa to nepodarilo. A úrady sú tí, ktorí kopú za Francúzov.

Lebo keď mi ich nebudeme už potrebovať, tak oni tie suroviny nedostanú. Vezmi si, také krajiny ako Emiráty, Katar, oni nemajú nič viac ako my, ale prečo sú oni niekde a my nie? Lebo majú dobrých vodcov a my nie.

Čiže problém je v lídroch.

Áno, my ich nemáme. My máme panáčikov, zapredancov, ktorí naozaj robia to, čo im prikážu.

Aký je tvoj postoj k súčasnej vládnej koalícii na Slovensku?

Matovič so svojimi ľuďmi sú nováčikovia, nemajú žiadne také skúsenosti v rámci riadenia štátu, ako mal Smer, ktorí bol pri moci 12 rokov. Nikto tam nepríde hneď informovaný, každý sa musí učiť. Samozrejme, nie všetko, čo sa deje, sa mi páči.

Ale naozaj chcem, aby sme mu dopriali, nech sa ukáže v plnom rozsahu, aký je schopný. A ak nebude dobrý vodca pre Slovensko, nebude kopať za Slovákov, tak tam bude maximálne štyri roky. Ľudia mu už nedajú hlas. Tak to vždy hovorím, aby ťa znovu zvolili, musíš sa starať o dobro národa a musíš robiť to, čo si sľúbil.

Ale ja verím, že Matovič miluje Slovensko. Verím, že nie je zapredaný. On mi po jednej televíznej debate, v ktorej sme spolu vystúpili, hovoril, že dúfa, že sa prekrúžkujem. On vie, že ja milujem Slovensko, milujem tento štát. Nemyslím si, že by to povedal, keby to nebola pravda. Moje myšlienky sa mu teda zrejme páčia.

Ale na pozícii premiéra sú ďaleko iné tlaky, z Ameriky, z Ruska, z korporácií, od lobistov a tak ďalej. Matovič je a bude pod obrovským tlakom. Uvidíme teda, či to ustojí.

— Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

165

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...