Mnohé firmy stratili so štátom trpezlivosť a pripravujú žaloby, varuje viceprezident asociácie zamestnávateľov

Rastislav Machunka (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Pomohlo by skoršie stretnutie zamestnávateľov a odborárov s vládou? Kde boli najväčšie chyby v pomoci podnikateľom a bude ďalej pokračovať prepúšťanie? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Tripartita sa stretla až minulý týždeň po dvoch mesiacoch, ale minister práce tvrdí, že sa so zástupcami odborárov a zamestnávateľov stretával jednotlivo a osobne na čiastkových rokovaniach. Tripartita mala byť podľa neho len takým vyvrcholením predrokovaných vecí. Bolo to tak? Vysvetlili ste si s vládou a odborármi ďalší postup pri riešení dopadov koronakrízy na slovenskú ekonomiku?

Stretávali sme sa na odbornej úrovni. Tripartita, ale určite chýbala. My sme vyzývali vládu, aby sme sa stretli ešte pred programovým vyhlásením vlády (PVV) aj s odborármi, aby tripartita zasadla, ale to sa nestalo. Vnímam to ako istú chybu, ale nevnímam to ako tragédiu, pretože ten, kto sa vyzná len trochu v krízovom manažmente vie, že sme naozaj mali vážny problém s vecami, ktoré bolo treba prijímať v súvislosti s vírusom. To, že oficiálne nezasadala tripartita bola chyba, ale v tejto chvíli je dôležité, že sociálny dialóg je v PVV zapracovaný a tripartita sa rozbehla. Bude spracovaný plán legislatívnych úloh podľa PVV a potom budú na to nadväzovať stretnutia tripartity a dostaneme sa do nejakého štádia, kde by to malo fungovať už normálne. Vláda na prvej tripartite aj za účasti premiéra deklarovala, že tripartita bude základným nástrojom sociálneho dialógu, takže to, čo bolo, bolo. Malo to svoje vysvetlenie. Nemuselo to tak byť, ale opakujem, že to nie je taká zásadná tragédia, pretože všetky informácie sa nejakým spôsobom posúvali od nás smerom ku krízovému štábu. Nie síce úplne ideálne, ako by to bolo v prípade tripartity, ale vnímame to tak, že situácia bola naozaj mimoriadna.

Podarilo sa vám počas tripartity vyriešiť nejaký pálčivý problém, posunuli ste sa niekam ďalej?

Nejak zásadne sme sa neposunuli. Niektoré parciálne veci, ako zmena zákonníka práce, kde sa predĺži možnosť uzatvárania zmluvy na dobu určitú nie dvakrát, ale trikrát. To sa dohodlo v rámci tripartity aj za súhlasu odborárov, ale k nejakým prelomovým veciam nedošlo.

Ako bude ďalej pokračovať pomoc po pandémii? Budete musieť napriek pomoci prepúšťať?

To je ťažké povedať, pretože nepoznáme prognózy toho, ako sa bude ďalej vyvíjať globálna spotreba. My sme absolútne závislí od toho, ako sa bude vyvíjať situácia na trhoch v Európe a po svete. Vznikajú aj ďalšie otázky. Prehlbuje sa obchodné napätie medzi Čínou a USA a to sú všetko veci, ktoré môžu vývoj otočiť opačným smerom. Aj neustála snaha o nejakú deglobalizáciu môže Slovensku poškodiť, pretože my sme otvorenou ekonomikou. Sme závislí od toho, čo sa bude diať vonku. Ak sa budú viac a viac presadzovať nejaké protekcionistické opatrenia, ktoré uzatvárajú ekonomiky, tak to bude aj pre Slovensko negatívny dopad.

Ako sú na tom teda veľké firmy závislé od zahraničného dopytu? Dokážu túto krízu prestáť aj napriek poklesu dopytu zo zahraničia?

V tejto chvíli sú firmy optimistické, že to dokážu, ale samozrejme, že sa intenzívne rokuje s vládami a materskými vládami o pomoci. Napríklad automobilky vo Francúzsku rokujú o zásadnej výške pomoci pre automobilový priemysel. Jaguár zasa rokuje s Britskou vládou. Otázne je, aký to bude mať dopad na Slovensko. Môže to byť taká podmienka, o ktorej treba rokovať, že by tieto firmy väčšiu časť produkcie realizovali doma. Budeme musieť sledovať a postupne vyhodnocovať, aký to bude mať dopad aj na subdodávateľov a podobne.

Pomohla by podpora domácej spotreby, aby dopyt narástol doma na Slovensku?

Podporenie domácej spotreby je jednou z kľúčových úloh vlády, ale každý na to máme iný názor. Pokiaľ to nebude niečo na európskej úrovni, tak nejde o niečo, čo by nejakým zásadným spôsobom naštartovalo výrobu na Slovensku, pretože slovenský trh je pre automobilky zanedbateľný. Podporenie domácej spotreby by malo masívne fungovať predovšetkým v investíciách, kde budú mať pridanú hodnotu. Sú to dopravná infraštruktúra, kde máme obrovské rezervy, energetická infraštruktúra, vodárenstvo, kanalizácie a ďalšie, kde nevzniká nejaký konkurenčný problém s tým, že niekto dostal a niekto nie a podľa toho má alebo nemá konkurenčnú výhodu. Tu by mala nastúpiť úloha štátu. Navyše by to malo byť na úkor bežných výdavkov, ktoré by mali ísť smerom dole, ako avizoval minister financií. V investíciách do infraštruktúry treba jednoznačne pokračovať.

Z jednej miliardy sľubovanej pomoci pre zamestnávateľov a podnikateľov bolo doposiaľ vyplatených podľa ministra práce nejakých 147 miliónov eur. Vláda argumentuje, že veci spomalilo čerpanie pomoci z fondov EÚ. Začína pomoc prichádzať rýchlejšie a je táto rýchlosť už dostatočná?

Ten úvod bol veľmi problematický, aj preto mnohé firmy stratili trpezlivosť a rokujú s advokátmi o príprave žalôb na štát a na úrad verejného zdravotníctva, pretože podľa článku 20. ústavy SR, ak štát rozhodne o obmedzení vlastníckeho práva, tak to je možné realizovať len za primeranú náhradu. O to títo podnikatelia opierajú svoje nároky. AZZZ v tomto smere iniciuje prípravu nového zákona, aby bolo jasné, ako by mali byť tieto nároky realizované, čo je primeraná náhrada, kto o tom bude rokovať a kto bude gestorom celého procesu. Uvidíme, ako to dopadne, ako sa k tomu štát postaví, ale rozhodne pomoc, ktorá bola doteraz poskytnutá v mnohých prípadoch nerieši kľúčový problém, ktorý majú firmy z hľadiska odbytu a dopytu, ale aj nákladmi, ktoré boli spôsobené rozhodnutiami Úradu verejného zdravotníctva. Vnímame to ako prvú pomoc, tak ako to bolo deklarované. S tým, že treba pokračovať v ďalších procesoch.

Povedali ste, že väčšie problémy mali malé firmy s pár zamestnancami, ktoré nemali našetrené a žili z mesiaca na mesiac. Sú práve toto firmy, ktoré musia teraz zatvárať a prepúšťa?

Áno, ten, kto mal menší finančný vankúš vo firme, tak na tom bol oveľa horšie, pretože tá pomoc trvala nejaký čas. Veď pre stredné firmy to bolo takmer 6 týždňov, keď sa na portáli vôbec objavila možnosť podať takúto žiadosť. Kto nemal finančnú rezervu, tak bol naozaj vo vážnych finančných problémoch a musel prvý prepúšťať. Čísla o prepúšťaní ale ešte stále treba brať s rezervou. Ešte sa totiž neprejavili tí, ktorí dostali výpovede, ale iba tí, ktorí odišli dohodou, pretože sú tu minimálne 2-mesačné výpovedné lehoty. Až na konci mája alebo v júni budeme mať prvých prepustených, ktorí museli odísť zo zamestnania po výpovedi. Plus ak to bolo cez hromadné prepúšťanie, tak táto informácia už je na úradoch práce. Pokiaľ ide o nezamestnanosť, tak veľkou otázkou sú repatrianti, koľko z nich sa bude môcť naozaj vrátiť naspäť a bude chcieť vrátiť naspäť tam, kde pracovali. Alebo zostanú doma a zapoja sa do čísel nezamestnanosti. Čísla preto môžu byť veľmi rôzne. Stále máme málo informácií na to, aby sme to vedeli kvantifikovať.

Odborári od začiatku volali po zárukách, že sa nebude prepúšťať, ak podniky dostanú štátnu pomoc, ale o prácu prišlo za jediný mesiac už takmer 40-tisíc ľudí. Bude teda prepúšťanie pokračovať, keď varujete, že výpovede sa prejavia až v týchto týždňoch?

Určite bude pokračovať, pretože ak je predpoklad poklesu ekonomiky od 8 až do skoro 20 % HDP, tak to sa bez prepúšťania určite realizovať nedá, a to ešte nevieme, či bude na jeseň druhá vlna. Prepúšťanie teda bude na Slovensku pokračovať, otázne je, či skončíme niekde na 8 % nezamestnanosti alebo na 15 % a otázok je v tomto veľmi veľa, ako som spomínal.

V jednom z rozhovorov ste priznali, že ani keby sa tripartita stretla skôr, tak by ste nedokázali zabrániť tomu, aby došlo k prepúšťaniu. Šéf KOZ pán Magdoško však nesúhlasí a vraví, že by to pomohlo. Bude sa teraz tripartita stretávať pravidelnejšie?

Ja si myslím, že to, že nezasadala tripartita, bola istá chyba, ale povedať, že keby zasadala, tak vymyslíme nejaké geniálne riešenie, ktoré zabráni prepúšťaniu, to určite nie. Treba byť v tomto smere objektívny a nezneužívať túto tému na nejakú propagáciu a podobne. Nemyslím si, že by sa to podarilo, pretože tripartita nedokáže zmeniť odbyt ani dopyt po výrobkoch, ani správanie spotrebiteľov a to je kľúčové pri tom, či zamestnanosť bude alebo nebude. Jej umelé udržiavanie sa môže nejaký čas realizovať, ale musí to byť len v prípade vízie návratu do nejakých rozumných čísel odbytu a tie nebudú na úrovniach spred krízy tak skoro. Možnože až v roku 2022 a aj to za nejakých optimistických scenárov. Spotrebitelia totiž budú určite opatrení a budú meniť svoje návyky.

V súvislosti s odbytom výrobkov spomeňme, že Slovensko je ako otvorená ekonomika závislé na vývoze. V akom veľkom ohrození sú automobilky pôsobiace na Slovensku? Nehrozí, že by chceli presunúť časť výroby do domovských krajín alebo niekam, kde je lacnejšia pracovná sily?

To je ťažká otázka, pretože nevieme, aký bude ďalší vývoj. Tendencia tlaku na náklady tu ale bude vždy obrovská. V čase krízy je významná a platí to, čo som povedal, že záleží od toho, aké budú podmienky na podporu automobiliek v materských krajinách. Ak bude jednou z podmienok, že budú musieť sústrediť viac výroby v materských krajinách, tak to samozrejme nebude dobrá správa pre Slovensko. Určite to ale neznamená, že by to tu u nás zavreli. Dnes je ale isté len to, že nastanú zmeny, ale ťažko predpovedať, čo s tým bude ďalej. Chýbajú údaje na serióznu analýzu.

Aké boli podľa vás najväčšie chyby, ktoré sa stali pri poskytovaní pomoci zamestnávateľom?

Bolo to pomalé a trvalo to dlho. My sme navrhovali taký rakúsky model, že by sa vyplatila istá suma okamžite a potom by sa zúčtoval pokles odbytu, obratu alebo koľko ľudí zostalo na 60 % náhradnej mzdy. To by umožnilo bez administratívy v úvode získať okamžite potrebný „cash“ aj pre firmy, ktoré nemali dostatočný finančný vankúš. To sú také základné veci, ale potom tam bolo viacero chýb. Kto však robí rýchlo, tak robí aj chyby. Oni sa naprávali, legislatíva išla rýchlo, aj keď v nej bolo veľa chýb, ale tie sa postupne naprávali. Takéto veci sú spojené s tým rýchlym procesom, ktorý nemohol mať žiadnu koncepciu, ani žiadnu nemal. Je dobre, že je to za nami a postupne sa dostávame do normálu a stavu, kedy tu bude nejaká koncepcia prípravy legislatívy a štandardný legislatívny proces.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

11

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...