PRIESKUM: EÚ by mala mať viac kompetencií, aby lepšie zvládala krízy

Európsky parlament (Zdroj: Pixabay.com)

Európska únia (EÚ) by mala mať viac kompetencií, aby v budúcnosti zvládala krízy, ako je napríklad súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky počas koronakrízy, ktorý si od spoločnosti Kantar objednal Európsky parlament a na ktorom sa koncom apríla zúčastnilo 21 804 respondentov z 21 členských štátov únie.

S rozsiahlejšími kompetenciami na riešenie kríz súhlasilo 69 % respondentov, najviac v Portugalsku a Írsku, proti bolo 22 %. Na Slovensku sa v prospech obsiahlejších kompetencií vyjadrilo 61% respondentov.

Únia by sa podľa respondentov mala v súvislosti s pandémiou zamerať na zaistenie dostatočných zásob zdravotníckych pomôcok vo všetkých členských štátoch, na vyčlenenie prostriedkov na vývoj vakcíny, poskytnutie priamej finančnej pomoci členským štátom či zlepšenie ich spolupráce v oblasti výskumu.

Väčšina responentov prieskumu (57%) vyjadrila nespokojnosť so solidaritou, ktorú si členské štáty navzájom prejavovali počas pandémie. Najmenej s ňou súhlasili ľudia z Talianska, Španielska, Grécka, Rakúska, Belgicka a Švédska, najviac zase respondenti z Írska, Dánska, Holandska, Portugalska, Maďarska a zo Slovenska.

Traja zo štyroch opýtaných naprieč všetkými členskými štátmi počuli, videli alebo čítali o opatreniach EÚ v reakcii na pandémiu, len 33% respondentov však vedelo aj o aké opatrenia ide. Z tých, čo kroky únie proti COVID-19 poznali, 42% s nimi bolo spokojných a až 52% naopak nebolo. Najspokojnejší v tejto oblasti boli respondenti z Írska, Holandska, Dánska a Fínska, najmenej Taliani, Španieli, Gréci, Rakúšania a Bulhari.

Od začiatku pandémie sa muselo s finančnými problémami vysporiadať 58% respondentov. Medzi tieto problémy patria napríklad strata príjmu (30%), úplná alebo čiastočná nezamestnanosť (23%), skoršie čerpanie osobných úspor (21%), problémy s platením nájmu, účtov alebo bankových úverov (14%) alebo problémy so zaobstaraním výživného a kvalitného jedla či potravín (9%).

Každý desiaty opýtaný musel požiadať rodinu alebo priateľov o finančnú pomoc a tri percentá respondentov čelili bankrotu. Finančné problémy zasiahli najviac občanov Maďarska, Bulharska, Grécka, Talianska a Španielska, najmenej zase respondentov z Dánska, Holandska, Švédska, Fínska a Rakúska.

Informácie agentúre SITA poskytlo tlačové stredisko Európskeho parlamentu na Slovensku.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...