Mám pocit, ako keby väčšinová populácia ani nežila, ale len prežívala, myslí si raper Suvereno

Lukáš Lacko alias Suvereno (Zdroj: FB)

Lukáš Lacko, známejší pod umeleckým menom Suvereno, si v živote siahol takpovediac až na dno a dokonca sa priznal k predaju zakázaných látok. Neskôr prešiel kompletnou sebapremenou, ktorú zmapoval aj knižne a vypracoval sa na špičku slovenského uvedomelého hip hopu. Jeho videá dnes na Youtube sledujú státisíce ľudí. V čerstvom rozhovore sme sa ho pýtali na to, ako sa umelec vysporadúva s koronakrízou, čo si myslí o pandémii ako takej, aké je jeho hodnotové zaradenie a prezradil aj, aký má postoj k tomu, keď sa jeho kolegovia zapájajú do straníckej politiky.

Prakticky každé interview s tebou začína otázkou na tvoju sebapremenu. Neotravuje ťa to trochu?

Teším sa na iný typ rozhovoru. Už som si za posledné roky zvykol na otázky týkajúce sa môjho prerodu. Zatiaľ ma to vyložene neotravuje, každá je totiž zaradená do viac či menej odlišného kontextu. A napokon, na túto tému som napísal svoju prvú knihu, takže tento okruh je úplne zákonitý a prirodzený. Navyše, tá premena nikdy nekončí, je to celoživotný proces. S odstupom času mávam teda málinko vyjasnenejší pohľad obohatený o nové skúsenosti.

Súčasná situácia súvisiaca s pandémiou sa odzrkadlila najviac práve na živote umelcov, ktorí boli odstrihnutí od obrovskej časti príjmu. Ako sa s tým vysporadúvaš ty? Vieš si predstaviť podanie pomocnej ruky od vlády?

Najťažšie boli bezprostredne prvé chvíle od oznámenia, kedy som jedným šmahom vyškrtal množstvo vystúpení zo svojho “concert listu”. Pár dní trvalo, kým som sa s tým zmieril, postupne to v sebe zrovnal a prekonfiguroval svoje nastavenie mysle. Odvtedy to ide veľmi priaznivo, nakoľko sa sústredím vyslovene na výhody z toho plynúce.

Nachádzam v tejto situácii totiž aj mnoho pozitív. Od väčšej časovej kapacity, inventúry hodnôt, čerstvejšieho vzduchu, možnosti ponoriť sa naplno do štúdiovej tvorby, prázdnych ulíc v centre Prahy (ktoré sme využili na nakrútenie nevšedných záberov do nového klipu) a tak ďalej. Je síce ťažšie, ale omnoho výhodnejšie ladiť sa na to dobré. Toto som si v sebe hneď v úvode ukotvil a toho sa snažím celý čas držať. Samozrejme, popritom nezatváram oči pred konzekvenciami, ktoré vyústili k obmedzovaniu ľudských, dokonca ústavných práv, a tiež pred výpočtom kontrolných absurdít, ktoré sa na nás vyrojili.

Ako vyzerá momentálne tvoj bežný deň? Vieš sa venovať iným profesným aktivitám alebo doháňaš zameškaný čas s rodinou?

Keďže intenzívne pilujem nový album, tak dominanta mojich aktivít sa točí okolo výroby CD. Týka sa to nahrávania, tvorenia, komunikácie s hosťami – spolupracovníkmi, točenia klipov, fotenia, prípravy coveru, rozhovorov, distribúcie a pod… Popri bežných rodinných činnostiach som celé dni v záprahu výroby nosiča a tým, že som sám sebe aj vydavateľ, výrobca či manažér, znamená to pre mňa systematický multitasking, kedy som na XY frontoch naraz. Celé to postupne posúvam k finálnej podobe. Je to vždy náročná výzva, ale tento proces dôverne poznám. Týmto spôsobom som už vytvoril tuším 8 CDs. Práve vzniká deviate.

V súvislosti s krokmi národných vlád teda hovoríš aj o obmedzovaní ústavných práv. Aj tvoj nový song Pasca sa nesie vo veľmi kritickom duchu voči opatreniam a hovoríš o ich možnom zneužití na lepšiu kontrolu populácie v budúcnosti. Reagoval teda svet na Covid-19 príliš hystericky? Čisto hypoteticky, usporiadal by si pre svojich fanúšikov v tejto dobe koncert, ak by si tú možnosť mal? 

V tomto bode by som sa číslami nezaoberal, nakoľko tých dát, s ktorými možno pracovať, porovnávať, hodnotiť ich, je tak obrovské kvantum, že by sme skĺzli skôr k infodémii. Radšej to zjednoduším na “jednoduchý sedliacky rozum”. Zamknutie úplne celého sveta, obmedzenie takmer kompletného fungovania spoločenského chodu, je zásah tak nevídaný a bezprecedentný, že to nielenže nemá v histórii obdobu, ale ničomu z moderných dejín sa to ani zďaleka nepribližuje.

Človek cestujúci v čase, by preto nadobudol letmý dojem, že k takýmto drastickým opatreniam, došlo pre mimoriadne zákerný vírus, pre ktorý hynú milióny ľudí po celom svete, čo by v merítku takmer 8 miliárd ľudí znamenalo stále “iba” desatiny, stotiny percent. Avšak v porovnaní so situáciou, kedy drvivá väčšina ľudí nepozná vo svojom okolí infikovaných, nieto ešte mŕtvych… je tým pádom kontrolka svietiaca každému kriticky zmýšľajúcemu človeku, že niečo tu nehrá, právom na svojom mieste.

Preto mne osobne prídu opatrenia absolútne neadekvátne, prehnané a v mnohých ohľadoch zneužité za účelom spustenia nového digitálneho systému kontroly. Nechcem sa ani púšťať do zmienky o hystérii, ktorá sa spustila na samom počiatku a ktorej neúnavným šíriteľom boli po senzáciách bažiace masové zdeľovacie prostriedky, tiež známe ako masmédiá.

Veď to bolo presne v pravom slova zmysle šírenie poplašnej správy. Paralýza strachom bola natoľko ochromujúca, že umožnila a umožňuje presadiť absurdity mocných, ktoré by verejnosť ešte pred niekoľkými mesiacmi okamžite vysmiala. A rázom tu máme rysujúcu sa kompletne novú existenciu, postavenú na: trackovaní, stopovaní, monitorovaní, sledovaní bežných ľudí, regulovaní, zdaňovaní, nezmyselnom kontrolovaní. To všetko smerujúce k poddajnosti, odovzdanosti sa diktatúre ovládanej svojvoľnou nevolenou elitou.

Tvoj hudobný smer je charakterizovaný ako conscious rap (vedomý rap) a vznik skladieb v tomto žánri je často motivovaný spoločenskými krivdami. Máš síce veľký tematický záber, ale vieš vypichnúť iba jedinú vec, ktorá ťa v najväčšej miere takpovediac konštruktívne hnevá a chcel by si ju zmeniť?

Cením otázku, taká ešte nikdy nebola. Sám sa nad tým často zamýšľam. Ak by som mal vypichnúť, alebo skôr zhrnúť to, čo ma najviac hnevá, trápi a na čo najčastejšie poukazujem v niektorých svojich textoch, tak je to ospalé vedomie. Všadeprítomná hypnóza, akýsi celospoločenský tranz. Mám pocit. ako by väčšinová populácia ani nežila, ale prežívala, akoby neuvažovala, iba emočne reagovala. Cez optiku poznania, ku ktorému sa mi podarilo privoňať, mi obrovský potenciál kreatívnych ľudských bytostí príde trestuhodne nevyužitý. A čo je horšie, súčasný svet je továreň na zlé kópie, klony – a niekomu to náramne vyhovuje.

Práve od letargie a námesačnosti človeka sa, bohužiaľ, odvíjajú akékoľvek ďalšie problémy každodenné. Aj tie globálne. Istý typ skladieb, ktoré pravidelne prinášam, preto nesie pomenovanie wake-up songy. (Propaganda, Rebel, Děfka Babylónska, Pasca! atď…) Zámerom je aspoň málo prispieť k prebúdzaniu ospalého ľudského vedomia, k pozdvihnutiu ducha a k odkrytiu nášho prirodzeného potenciálu.

Pri druhu hudby, ktorej sa venuješ, sa politike nedá vyhnúť. Zaujíma ma však, ako hodnotíš situáciu, keď niekto prejaví politický názor najotvorenejšou formou – podporou konkrétneho kandidáta vo voľbách? V tvojej komunite pred pár týždňami rezonovala kritika rapera Molocha Vľavo, ktorý skladbou a klipom vyjadril podporu Marekovi Gécim (predseda Priamej demokracie, ktorý neúspešne figuroval na kandidátke ĽSNS pozn. red.), za čo bol mnohými rapermi obvinený z podpory fašizmu. Čo si o tom myslíš? 

Odjakživa sa mi spájanie umelcov s jednotlivými politickými stranami bridilo. A v rámci gýčových predvolebných kampaní to vyznieva o to plytkejšie. Ten, kto pozná moju tvorbu a postoje, vie, že zostávam apolitický. Zvyknem skôr zasadzovať kontext jednotlivých tém do globálneho obrázku. Domnievam sa – a roky skúšok správnosti mi to potvrdzujú – že kľúčová transformácia spoločnosti sa nedeje skrze politické pôsobenie. Práve naopak, politika ľudí omnoho viac rozdeľuje, ako spája. Rozhliadnime sa a vidíme, že vytvára emócie najzhubnejšieho rázu. Je to toxické prostredie, ktoré pácha viac škôd ako úžitku.

My, ako celok, potrebujeme ako soľ práve spolupatričnosť, načúvanie si a vzájomný dialóg. Hľadať zhody, namiesto rozkolov. Bez celospoločenskej vyváženej diskusie na dôležité témy vedenej múdrymi, spravodlivými a čestnými sa k zásadným zmenám nepohneme. Inak je to len taká zdanlivá výmena fasády, pričom stará schátralá barabizňa naďalej stojí a my do nej poslušne nosíme milodary.

Na niektorých ľudí tieto predstavy môžu ale pôsobiť pomerne abstraktne. Aj v jednej dávnejšej recenzii ti bolo vyčítané, že neprezentuješ názor, voči ktorému sa dá vymedziť. Viackrát si však zopakoval, že je pre teba veľmi podstatná rodina a natrafil som aj na tvoju myšlienku, že zo Slovenska nechceš natrvalo odísť, lebo cítiš, že si sa z určitého dôvodu narodil práve tu. Si teda, povedzme, orientovaný konzervatívne a národne alebo to je škatuľka, do ktorej ťa nemáme vtláčať?

Pretože ako umelec a typický idealista, miestami utopista používam často básnickú abstrakciu a nepraktický jazyk. Ale taký je proste môj (a „ľudí môjho kmeňa“) spôsob vyjadrenia a odovzdania určitej správy. Ja myslím, že esencia tohto odkazu je jasne čitateľná a v mnohom zhodná s pragmatickými ráciami, ktoré majú podobné cítenie. Tí to však dokážu vyjadriť uchopiteľnejšie.

Zaujímavú myšlienku si položil v druhej časti otázky. Sám to pozorujem už niekoľko rokov. Od novej rodičovskej etapy života sa mi začal mierne pretvárať hodnotový rebríček a málinko meniť kompas. Avšak šlo skorej o vyváženie týchto dvoch polarít, približovanie sa ku stredu, nakoľko v dávnej minulosti som bol voľnomyšlienkovo neukotvený až príliš.

Cítim sa byť teda v strede spektra, ak je to vôbec možné takto vyjadriť. Skrátka v istých témach to mám bližšie do jednej strany, v ďalších otázkach zase do druhej. Nemyslím si ale, že toto delenie postojov je nejak extra výživné a potrebné. Skôr naopak, zase to ľudí len zbytočne rozdeľuje. A vrchnosti toto krásne vyhovuje.

Ešte na začiatku nášho rozhovoru si spomenul, že získavaš čoraz jasnejší pohľad. Tvoji vernejší fanúšikovia tiež vedia, že podporuješ elektromobilitu, ješ bezmäsitú stravu. Je nejaké méta, ktorú by si chcel dosiahnuť a konkrétne životná oblasť, v ktorej sa chceš zlepšiť? 

Je toho ešte neúrekom, v čom sa zlepšovať, kultivovať. Ono v každej jednej oblasti, i v tých tebou vymenovaných, som iba na samom začiatku cesty. Uvedomujem si, že je to celoživotný nikdy nekončiaci proces. Sebazušľachťovanie alebo sebamajstrovstvo je pre mňa škola 24/7. Učím sa neustálej bdelosti a sebareflexii. Popritom ako chybujem a činím občas nezdravé rozhodnutia, tak sa zároveň obohacujem o nové poznanie. To všetko so zámerom, aby som dal svojmu životu vyšší zmysel a utváral samého seba v lepšiu verziu Ja. Každodenne. Je to tak ľahké a pritom tak náročné. Beriem to celé ako jednu veľkú kozmickú hru. Baví ma hrať ju naplno a užívať si samotnú cestu, ktorá je zároveň cieľom.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

4

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...