Rozpočet skončil vlani s najvyššou odchýlkou od pôvodného cieľa od roku 2010

Ilustračné foto (Zdroj: Pixabay.com)

Rozpočet verejnej správy Slovenska skončil v minulom roku s najväčšou odchýlkou od svojho pôvodného cieľa od roku 2010. Kým schválený rozpočet počítal v minulom roku s vyrovnaným hospodárením, skutočným výsledkom bol deficit 1,3 % hrubého domáceho produktu.

Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe o hospodárení rozpočtu verejnej správy v roku 2019. K zhoršeniu deficitu v prevažnej miere pritom podľa rady prispelo naplnenie rizík, ktoré sama identifikovala a upozorňovala na ne, a na ktoré vláda nereagovala dostatočne.

Rozpočet pritom podľa rozpočtovej rady významné riziká obsahoval už v čase jeho schvaľovania. Väčšinu z nich rada identifikovala aj v predchádzajúcich rokoch a pravidelne sa napĺňali. Ide o riziká, ktoré nie sú dôsledkom neistoty vývoja, ale úprav rozpočtu zameraných na zvýšenie priestoru pre jeho výdavky, čo znižuje realistickosť dosiahnutia stanoveného rozpočtového cieľa.

Riziká neboli počas roka kompenzované neočakávanými pozitívnymi vplyvmi, čo len zvýrazňuje nutnosť zostavovania rozpočtu na základe realistických predpokladov,” tvrdí predseda RRZ Ivan Šramko.

Vláda reagovala na odchyľovanie sa od rozpočtového cieľa podľa rady s oneskorením, kompenzačné opatrenia boli nedostatočné a sčasti formálne. RRZ pripomína, že ministerstvo financií zverejnilo návrh úsporných opatrení až v jeseni 2019, pričom tieto opatrenia nemohli viesť ani k dosiahnutiu pôvodného cieľa, ani k dosiahnutiu deficitu odhadovaného rezortom financií v čase ich zverejnenia.

Vývoj rozpočtu nebol zo strany vlády dostatočne korigovaný opatreniami, a preto je nutné konštatovať, že vláda nevyvinula významnejšiu snahu o dosiahnutie svojho rozpočtového cieľa,” dodal Šramko.

Po zohľadnení vplyvu ekonomického vývoja, jednorazových efektov, úrokových nákladov a ostatných vplyvov prispeli podľa rady nové opatrenia prijaté vo verejnej správe k zhoršeniu fiškálnej pozície o 0,5 percentuálneho bodu. Medziročne sa tak zhoršila aj dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Hrubý dlh dosiahol úroveň 48 % hrubého domáceho produktu, čo je oproti predpokladom rozpočtu nárast o 0,7 % hrubého domáceho produktu.

Medziročne dlh klesol o 1,5 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku zníženia hotovostnej rezervy štátu o 1,2 % hrubého domáceho produktu. Dlh tak prvýkrát od roku 2012 klesol veľmi tesne pod prvú hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy.

Odsúvanie dosiahnutia strednodobého cieľa a opakované neplnenie svojich rozpočtových cieľov napriek dobrým časom sa pritom podľa RRZ prejavilo v pomalšom poklese dlhu, ktorého úroveň mohla byť nižšia až o 10 % HDP oproti súčasnému stavu.

Nevyužitie obdobia pozitívneho ekonomického vývoja na výraznejšie zníženie dlhu znamená v čase negatívneho ekonomického vývoja nielen obmedzenia pre rozsah vládnych opatrení na podporu ekonomiky, ale aj výraznejší rast zadlženia s nadväzujúcimi negatívnymi dôsledkami na udržateľnosť verejných financií,” konštatoval predseda RRZ.

— SITA

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...