Bez masovej migrácie by bola EÚ oveľa chudobnejšia, vraví švédska eurokomisárka

Ylva Johanssonová (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Popredná švédska eurokomisárka si myslí, že bez masového príchodu cudzincov by bola Európa oveľa chudobnejšia. Vadí jej pritom postoj údajných rasistov a extrémistov, ktorí ich ako našu súčasť nechápu. Názor političky je však v príkrom rozpore s niektorými národnými vedeckými závermi.

O tom, či je masová migrácia pre starý kontinent skôr záťažou alebo prínosom sa vedú siahodlhé rozhovory už niekoľko dekád, pričom špičky Európskej únie zväčša zastávajú druhý uvedený názor.

Výnimkou nie je ani švédska eurokomisárka Ylva Johanssonová, ktorá má v Bruseli na starosti agendu vnútorných záležitostí. V nedávnom online interview totiž vyhlásila, že bez masového prisťahovalectva by bola EÚ „oveľa chudobnejšia“.

„V bežnom roku prichádza do EÚ pravidelne približne milión, milión a pol migrantov. A bez nich by sme boli oveľa, oveľa chudobnejšou Úniou,“ nechala sa počuť s tým, že nelegálni migranti z tohto počtu tvoria len 200-tisíc.

Prestížna politička sa tiež posťažovala na existenciou krajne pravicových, rasistických či extrémistických síl, ktoré migrantov prezentujú ako niečo neobvyklé.

„Chceli by ich opísať ako ‚ich‘ alebo ‚oni‘, ale to nie je pravda. Migrácia je normálna. Migranti sú tu,“ povedala redaktorke 56-ročná Švédka.

Vyjadrenia Ylvy Johanssonovej sú pritom v rozpore s niektorými štúdiami vypracovanými v krajinách, ktoré masovou migráciou z tretích krajín trpia najviac.

Odborníci majú často iný postoj

Nemecký Die Welt napríklad v roku 2016 uverejnil článok, ktorý referoval o tom, že utečenci môžu poškodiť tamojšie hospodárstvo. Obsah sa týkal štúdie norimberského Inštitútu pre výskum zamestnanosti, ktorý ako hlavné riziká v tomto ohľade vyhodnotil ich nízku kvalifikáciu, absenciu zručností či jazykovú bariéru.

Švajčiarska štúdia uverejnená Bazilejskou univerzitou v roku 2018 zistila, že prisťahovalectvo môže mať pre západné národy krátkodobé výhody, ale z dlhodobého hľadiska sa pohybom ľudí vyčerpávajú štedré systémy sociálneho zabezpečenia.

Pozitívny vplyv na hospodárstvo spochybnili aj vo Francúzsku. Parlamentná štúdia, ktorú zverejnili republikán Pierre-Henri Dumont a Stéphanie Do z Macronovej strany LREM totiž ukazuje, že imigrácia má vo Francúzsku len neutrálny dopad na ekonomický rast či zamestnanosť.

Povinná solidarita

Johanssonová sa k migrantom vyjadruje často, napríklad pri nedávnej návšteve Česka. „…potrebujeme určitý mechanizmus povinnej solidarity. V Európskej únii by solidarita nemala byť ničím na výber,“ citoval Johanssonovú web idnes.cz s tým, že je podľa nej dôležité nastaviť systém tak, aby bol prijateľný pre všetky členské štáty.

— TOD

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...