Rómovia, ktorí majú vzťah s Bohom, sú mi príkladom, vraví koordinátorka KBS

Renáta Ocilková s kamarátkou Emou (Zdroj: Súkromný archív Renáty Ocilkovej)

Renáta Ocilková, koordinátorka KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov, spolupracovala na novej stratégii, ktorej cieľom je zlepšiť prácu s ľuďmi v rómskych komunitách. Nie je podľa nej pravda, že Rómovia vo vylúčených komunitách sa nikdy nezmenia.

Nedávno bola biskupmi prijatá nová stratégia, ktorá má pomôcť zlepšiť prácu s ľuďmi v rómskych komunitách. Vy ste sa podieľali na jej tvorbe. Aké sú Vaše skúsenosti s pastoráciou Rómov, a teda ako ste sa dostali ku takejto práci?

K pastorácii Rómov som sa dostala cez osobné priateľstvá s Rómami. Moje prvé kroky do rómskej osady viedli asi pred 11 rokmi za mojou kamarátkou, ktorej som takmer pred 30 rokmi bola vychovávateľkou v detskom domove a ktorá sa vydala do rómskej osady. Znova sme sa (vďaka technológiám) stretli asi po 18 rokoch. V tom detskom domove som „moje deti“ brávala do kostola (bolo to tesne po páde totality). Keď som sa po 18 rokoch stretla s „tým mojím dieťaťom“ – mojou kamarátkou – v osade, dozvedela som sa, že semienko viery asi vzklíčilo. Emka bola obrátená.

Zažila Boží dotyk cez evanjelizáciu od pastorov z Cirkvi bratskej a ona sa rozhodla pre život s Bohom. Rozprávala mi o zmene v jej živote i v živote ďalších ľudí, čo bývali v tejto komunite. Vnímala som, ako Boh zbúral medzi nami všetky bariéry, necítila som žiadnu mentálnu prekážku, naše srdcia si boli veľmi blízke. Začala som tam chodievať a postupne spoznávať ďalších a ďalších rómskych priateľov z katolíckej Cirkvi v tejto i ďalších obciach.

Ako som spoznávala ich životy, to, s čím sa boria, na čo narážajú, začala som si stále viac uvedomovať, že všetko, čo mám, som dostala, že som si ničím nezaslúžila, že som sa práve ja nenarodila v rómskej osade. A preto som si uvedomila, že je čas dávať tým, čo nedostali to čo ja. Mnohí z nich by sa radi vymenili, radi by mali skončené školy, riadnu prácu, normálny život.

Čo je na tejto práci podľa vás najťažšie a čo zase najkrajšie?

Pre nás je asi najťažšie prelomiť bariéry, uveriť Rómom, že chcú a môžu byť dobrí. Pre nich možno vytrvať na ceste.

A čo je najkrajšie? Možno pre každého niečo iné. Pre mňa, keď vidím premenu ich sŕdc. Oni sú totiž veľmi srdeční ľudia. A keď zažijú niečo silné, vedia sa stým krásne deliť a vedia byť vďační.

Stratégia hovorí aj o potrebe vzdelávania nových kňazov na prácu s Rómami. Prečo? V čom sa odlišuje takáto služba od bežného “farárčenia”?

Práca s Rómami si vyžaduje istú špecifickosť. Už len tým, že sú to ľudia odlišnej kultúry od našej majoritnej kultúry. Sú orientovaní viac na emócie, prepojenie poznaného so životom a na vzťahy. Sú prirodzene muzikálni. Hudba je pre nich v podstate jeden z misijných jazykov. Taktiež je dobré poznať aspoň trochu rómsky jazyk.

Vzdelávanie kňazov má byť teda zamerané aj na základy rómskeho jazyka, hlavne však spôsoby pastorácie priamo v rómskych osadách, príklady dobrej praxe, odovzdávanie skúseností z dlhoročných pastoračných diel, poznanie rómskej kultúry a mentality aj s jej problémami.

Pri pastorácii Rómov nestačí prejsť rovno k príprave a vysluhovaniu sviatostí. Je potrebné vybudovať si s nimi vzťah, osloviť ich spôsobom, ktorý chytí za srdce. Povzbudzovať do živého vzťahu s Bohom, do zmeny života. Vzdelávanie terajších kňazov bude prebiehať formou vzdelávacích seminárov.

Pre bohoslovcov by sme chceli pripraviť zatiaľ aspoň príležitostné prednášky, možno v spolupráci s inými fakultami, nakoľko Prešovská univerzita spustila výučbu rómskeho jazyka.

Renáta Ocilková (druhá zľava) so ženami zo Šarišského
(Zdroj: Osobný archív Renáty Ocilkovej)

Ďalšou víziou stratégie je aj budovanie siete pastoračných centier pre prácu s rómskymi komunitami. Ako je na tom Slovensko dnes a aké sú reálne vyhliadky do budúcna? Sú na to peniaze? 

Dnes máme niekoľko cirkevných pastoračných alebo komunitných centier, napr. v Čičave, Lomničke, Jarovniciach, Stropkove, Krížovej Vsi, v Letanovciach (Strelníkoch), Spišskej Kapitule, Hanušovciach, Hlinnom, atď.

Avšak zo Stratégie pastoračnej práce vyplynula úloha vybudovať diecézne pastoračné centrá – teda regionálne centrá, ktoré by zastrešovali misiu v celej diecéze, kde by bolo aj vzdelávacie centrum a kde by bol kňaz vyčlenený iba na pastoráciu Rómov, ktorý by zastrešoval túto službu v celej diecéze. Na začiatok, na taký malý start-up pre vybudovanie diecéznych pastoračných centier (nemusí ísť o postavenie budovy) poskytne financie nemecká Nadácia Renovabis.

Stretávate sa pri vašej práci častejšie so situáciami ako sa stala nedávno v osade v Krompachoch, kedy mal policajt zbiť rómske deti? Ako vnímate vzťahy medzi políciou a rómskou komunitou? Ponúka plán pastorácie nejaké návrhy aj na zlepšenie vzťahov Rómov so štátnymi autoritami? 

V rámci pastoračnej práce máme vytvorenú platformu pre ľudí angažovaných v službe pre Rómov pod názvom SAVORE (v preklade VŠETCI). V rámci tejto platformy spolupracujeme s učiteľmi, starostami i policajtmi. Naša spolupráca – tam, kde sa doteraz podarilo nadviazať spoluprácu – je veľmi dobrá. Taktiež mám skúsenosť z iných osád, kde sú policajti k obyvateľom MRK veľmi nápomocní, ústretoví.

Podotýkam, že moje skúsenosti sú iba z osád, kde prebieha pastorácia Rómov, čiže ľudia sú tam formovaní. Musím však zdôrazniť, že pastoračnú prácu nemáme rozbehnutú v každej obci, meste, osade a medzi takéto obce, kde ešte nie je rozvinutá pastoračná služba, patria aj Krompachy.

“Oni sa nikdy nezmenia,” hovoria častokrát členovia majoritnej populácie. Myslíte si to aj vy? Je pravda, že ľudia v rómskych komunitách zostanú navždy tými, na ktorých sa bude ukazovať prstom? 

Nie je to pravda. Skúsenosti z praxe, ale aj vedecké výskumy potvrdzujú, že formácia náboženskou cestou prináša zmenu v životoch ľudí. Dôkazy o tom predkladá aj vedecká štúdia Etnologického ústavu SAV – pod názvom „SIRONA 2010: Boh medzi bariérami, sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“.

Táto štúdia potvrdzuje, že hoci pastorácia nedokáže priamo zasiahnuť všetkých Rómov, a aj keď neostanú všetci na ceste života viery, zásah Bohom ich natrvalo poznačí a ma pozitívny vplyv aj na ich okolie. A ja môžem len potvrdiť moju skúsenosť s Rómami, ktorí majú vzťah s Bohom, že sú iní, lepší a v mnohom sú mi príkladom.

Ako mení pastorácia ich život dnes? Čo považujete za najlepšie/najúspešnejšie projekty v pastorácii Rómov?

Pastorácia alebo formácia ide ruka v ruke so vzdelávaním, po ktorom obrátení Rómovia prirodzene túžia. Tí, ktorí si už nedokážu doplniť vzdelanie, sa snažia zamestnať, a teda v ruka v ruke aj so zvýšením zamestnanosti.

Rómovia zmenení zvnútra pociťujú ľútosť nad doterajším životom a snažia sa zaradiť do riadneho pracovného i spoločenského života. U obrátených Rómov teda stúpa aj uvedomenie si vlastnej hodnoty, vlastnej zodpovednosti. Taktiež sa menia vzťahy: ich kvalita a hĺbka. 

Realizovali sa v rámci pastorácie špeciálne akcie v čase izolácie, uzavretých škôl, kostolov? S čím sa miestni kňazi v komunitách museli vysporiadať?

V čase karantény sa v rámci duchovnej služby, a teda aj v rámci pastorácie Rómov, dodržiavali karanténne opatrenia nariadené hlavným hygienikom.

Keby ste mali zhrnúť víziu či cieľ pastorácie v komunitách, čo by to bolo?

Našou túžbou či víziou je, aby boli všetci Rómovia, ku ktorým sa vieme dostať, ohlasovaním Evanjelia natoľko zasiahnutí, aby sa menili ich životy vo vzťahoch, v životnej úrovni, v prístupe k vzdelaniu a k práci.

Rovnako by sme chceli, aby táto služba misionárov pôsobiacich v marginalizovaných rómskych komunitách, bola podporovaná aj zo strany štátu. Pretože táto služba je službou celej spoločnosti. 

— Veronika Danková

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

1

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...