Z pol milióna nakazených na 5-tisíc? Naše modely sme zle komunikovali, hovorí šéf Inštitútu zdravotnej politiky

Martin Smatana (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Jeden z nezverejnených modelov vývoja pandémie ochorenia Covid-19 na Slovensku, ktorý vypracoval Inštitút zdravotnej politiky (IZP), sa týkal analýzy a zdôvodnenia, prečo lockdown alebo blackout, ako to bolo vtedy nazvané, nie je nevyhnutný pre Slovensko. Aj to pre Denník S prezradil šéf IZP Martin Smatana.

Prečo bol taký veľký rozdiel medzi prvým modelom vývoja pandémie ochorenia Covid-19, ktorý predpokladal až pol milióna nakazených a modelom, ktorý IZP prezentovalo na prelome apríla/mája, keď bol tento počet nakazených 100-násobne nižší?

Začnem genézou ako naše modelovanie vzniklo. V Inštitúte zdravotnej politiky (IZP) sme začali modelovanie ako reakciu na výzvu pána docenta Mistríka, ktorý na Facebooku riešil, že pokiaľ sa nebude aspoň zbežne modelovať, kam smerujeme, tak sme ako nejaká loď bez kompasu, ktorá ide do neznáma. „Nasheroval“ (zdieľal) k tomu článok z časopisu Nature, že sa to dá pomerne jednoducho zreprodukovať. Aj tam dal svoj zdrojový kód, ktorý s pánom docentom Čekanom nakódovali za jeden deň. Pustili sme sa teda do modelovania a postupne sme zverejnili 3 aktualizácie čísel.

Kedy to bolo?

Myslím, že to bolo prvý týždeň od prvého pacienta na Slovensku. Akurát pán Župan Droba uzatvoril školy a bola tu verejná debata, prečo to spravil a či to nebolo príliš prísne. Preto sme prvý model spravili tak, že sme sa sústredili primárne na to, ako sa môže vírus na Slovensku šíriť v prípade, ak by bola zachovaná plná mobilita a v prípade, keď sa mobilita istým spôsobom obmedzí. Vtedy sme nemali veľa informácií o samotnom víruse. Respektíve, mali sme ich veľmi málo. Boli vtedy k dispozícii možno dva články a oba boli z Číny. Ako vieme, tak Peking potom priznal, že čísla „upravoval“. Bola taká kauza asi pred dvomi týždňami, že spätne navyšovali počty úmrtí, pretože im niekto dokázal, že nesedí počet aktívnych SIM kariet pred a po korone.

Preto sme nevedeli, ako stanoviť presne kľúčový parameter – reprodukčnú silu (číslo) vírusu (R0) (pozn. red.: R0 – počet ľudí, ktorých môže potenciálne nakaziť jeden prenášač). My sme sa pozerali na prístupné štúdie a tie sa pohybovali v princípe od 2 až po 3,9 R0. S tým, že v uzatvorených priestoroch, kde sa to voľne šírilo bola len jedna štúdia z lode Diamond princess. Vtedy sme síce už mali nejaké čísla z Talianska, Španielska, ale tam sa kvôli rýchlemu rastu nedalo na čísla spoľahnúť. Aj Rakúsko rátalo na začiatku s tým, že R0 bude 3-4, ale to bolo spočiatku. My sme si vtedy povedali, dobre, zoberme ten najhorší odhad.

Prečo?

Lebo máme veľký podiel MRK – teda marginalizované komunity. Problém je ten, že keď sa tam vírus dostane a začne šíriť, tak má prirodzene väčšie reprodukčné číslo (R0), pretože veľká časť z nich nemá vodu, kanalizáciu, elektrinu a hygienické štandardy. To znamená, že aj keď my máme ako populácia R0 okolo 0,4 – 0,5, tak MRK majú toto číslo omnoho vyššie. Preto sme použili pri prvom modeli hodnotu R0 na úrovni 4,0 a vyšlo nám na základe dát, ktoré sme mali k dispozícii pol milióna nakazených.

Na začiatku sme veľmi málo testovali, takže žiadna medzinárodná štúdia nás nezahŕňala. Bolo pritom veľa portálov so štúdiami, ktoré podľa testov odhadovali hodnotu R0, ale žiadna z nich Slovensko nepočítala a to až do začiatku apríla. Prvá bola London School of Hygiene & Tropical Medicine. Až tá experimentálne potom zaradila aj Slovensko, takže my sme nevedeli medzinárodne porovnať našu hodnotu R0.

Ako ste teda postupovali?

Vďaka pánovi docentovi Harmanovi a pani docentke Chladnej z mat-fyzu sme z našich čísiel koncom marca vypočítali rozptyl R0. Vtedy nám, s viacerými limitáciami, vyšlo, že horná hranica R0 by mala byť 1,65, ktorú sme aj použili. Naším cieľom bolo ilustrovať, kam sa dostaneme, ak sa bude všetko ďalej iba kaziť, koľko budeme potrebovať prístrojov a všetkého, a preto sme aj v tomto prípade zobrali pesimistickú hodnotu R0. Pri tejto hodnote počet nakazených klesol na približne 170 000, z čoho by 1 000 potrebovalo akútnu starostlivosť.

Takže ste počítali s najhorším…

Áno, s tým, že keď sme sa na to spätne pozreli, tak napríklad Česko sa vtedy pohybovalo s R0 od 1,3 až po 1,8. Podľa inej štúdie 1,6. Rakúsko malo vtedy reprodukčné číslo (R0) 1,7 a Slovensko malo vtedy podľa London School of Hygiene & Tropical Medicine 1,4 – 1,5, takže sme v IZP boli pomerne blízko aj na základe medzinárodných dát, ktoré sme mali k dispozícii.

Medzi druhým a tretím modelom sme samotný model až tak výrazne nemenili. Dopracovali sme ešte jednu špecifickú skupinu (SIR na SEIR model), ako človek postupuje v procese infekcie a pripravili smr viaceré scenáre. Čo je kľúčové, že v treťom modeli, sme už mali k dispozícii reálnu mobilitu. To znamená, že sme nemali už len nejakú odhadovanú mobilitu. Mali sme reálne dáta od mobilných operátorov na agregovanej báze. Nevedeli sme, kto je kto, ale vedeli sme, ako, kam a koľko ľudí sa pohybuje. To sme upravili a prekvapilo nás, že mobilita bola niekde nižšia, niekde vyššia. To sme nečakali a doteraz nevieme, prečo to tak je. Kľúčové však je, že sme znova upravili zopár technických vecí v modeli. Upravili sme hodnotu R0, ktorá v tom čase už klesla pod hodnotu 0,8. Pri takýchto hodnotách by sme sa rozprávali už buď o stagnácii počtu nakazených, alebo postupnému poklesu. My sme zverejnili 3 modely, ale dokopy ich bolo 7. Niektoré modely nedostali zelenú na zverejnenie.

Prečo?

Jeden z nezverejnených modelov sa týkal len analýzy a zdôvodnenia, prečo lockdown alebo blackout, ako to bolo vtedy nazvané, nie je nevyhnutný pre Slovensko. Ďalší model sa sústredil na scenáre vývoja pred sviatkami, pred Veľkou nocou, keď sme už vedeli, že R0 je okolo 1,1. Dôvod, pre ktorý sme to vtedy nezverejnili bol ten, že nám bolo v princípe povedané sme skoro tam, prídu sviatky a ak to teraz zverejníme, tak môže prísť mini vlna, lebo ľudia prestanú brať vírus vážne. Následne sme pripravili modely v súvislosti so situáciou po sviatkoch či pred otváraním ekonomiky. Tento model nakoniec bol zverejnený (23.4), ale politickému vedeniu sme ho odovzdali ešte skôr – 16.4. V tomto modeli sme už vedeli, že pre majoritu populácie bola reprodukčná sila pod hodnotou 1, avšak nebolo jasné, ako na tom budú marginalizované komunity či DSS. Testovanie týchto skupín len prebiehalo. Pripravili sme preto 2 hlavné scenáre – v jednom sa nepotvrdí obava, že sú DSS a MRK infikované, čo by v praxi znamenalo, že sme za najhorším a druhý scenár rátal s opakom, čiže že sme “zmeškali” okamih a vírus sa v DSS a MRK volne šíri.

Od dátumu prezentácie k dnešku sa nepotvrdila žiadna ďalšia osada ani DSSka, čo potvrdzuje optimistický scenár. Preto tak prudko teraz klesáme a máme tak nízke čísla. Keby ste videli tie štúdie po sebe v čase, tak by ste videli, ako vrchol nákazy aj celkový počet infikovaných postupne klesali. Lenže, keď sme zverejnili iba 3, tak tam boli také mega skoky. Podobná situácia bola ale aj v zahraničí, keď prvá štúdia profesora Fergusona tvrdila, že zomrie takmer pol milióna Britov a nakazí sa 90 % populácie. Ostatné už boli výrazne korigovanejšie.

Áno aj pre Spojené štáty boli takéto katastrofické scenáre…

Pre USA sa tieto modely teraz nedávno zhoršili.

Napriek tomu prezident Trump trvá na obnovovaní ekonomiky a uvoľňovaní opatrení. Čím to je, že sa vírus v USA tak rýchlo šíri a zabíja pomerne veľké množstvo ľudí?

To je absolútna sila. Briti, ktorí tiež pôvodne rátali s kolektívnou imunitou a voľným prístupom k riešeniu epidémie, sa aspoň neskôr nechali presvedčiť, že treba sprísniť. Možno preto, lebo sa nakazil Boris Johnson. Angela Merkelová tiež varovala, že sa nakazí 60-70 % populácie, ale keď sa zistilo, ako agresívne sa správa vírus, tak tiež ustúpili z budovania kolektívnej imunity a prijali prísnejšie opatrenia. V USA vedeli, že majú už nakazený New York a stále tvrdili, že je to v poriadku. Preto neviem, ako to vysvetliť. Je to celkom určite zlyhaním vedenia Štátov, že to dovolili. Samo o sebe, keď im denne rastie počet mŕtvych a nakazených a oni uvoľnia niektoré opatrenia napriek tomu, že ich vlastný medzinárodne najrešpektovanejší Inštitút pre zdravotnícku metriku a analýzy (Institute for Health Metrics and Evaluation – IHME) zdvojnásobí odhadovaný počet úmrtí, tak niečo je veľmi zlé s nimi. IHME doposiaľ, až na pár krajín, postupne opravovala predikcie krajín, ale smerom dole a znižovali dopady. Jediná krajina, kde boli takto brutálne (2x) navýšené hodnoty mŕtvych, boli minulý pondelok práve Spojené Štáty.

Je Slovensko na tom veľmi dobre vďaka disciplinovanému dodržiavaniu prísnych opatrení? Vyhli sme sa vďaka veľmi rýchlemu a prísnemu zatvoreniu všetkého takému vrcholu pandémie?

Toto bude samo o sebe veľkou akademickou debatou najbližších mesiacov a teším sa na závery tohto výskumu. Bezpochyby je pravda, že je dobre, že sme začali veľmi skoro a za to treba kvitovať pána Drobu aj bývalú vládu. Bratislavský samosprávny kraj začal zatvárať školy, keď bola nakazená prvá materská škôlka a to bolo veľké rozhodnutie. Je pravda, že tým, že sa toto spravilo, tak sa to nemohlo tak rýchlo šíriť. V princípe je to však práve o nás, o ľuďoch, že sme nosili masky a že súčasné vedenie tak aktívne tlačilo na dodržiavanie opatrení. Pamätám si, keď sme na Slovensku začali s nosením rúšok. Vtedy WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) tvrdila, že to nie je potrebné. To určite prispelo. Keď čítam tie debaty, tak som zvedavý, ako skončí ten výskum ohľadom vplyvu TBC, genetiky alebo iných faktorov na toto ochorenie. Jedna z veľkých teórií je, že sa to k nám nikdy poriadne nedostalo. Tým, že sme všetko zatvorili, tak sa to nemalo ako šíriť. Uvidíme, kde bola reálna pravda. Tie rýchle opatrenia nám suplovali to, že náš (zdravotnícky) systém na to pripravený nebol. Boli krajiny, ako napríklad Taiwan, ktoré to zvládajú extrémne dobre, aj napriek tomu, že sú blízko pôvodného epicentra.

Ale čím to je, že to napríklad Taiwan, ako uvádzate, zvláda celkom dobre aj keď je kúsok od pôvodného epicentra nákazy?

Oni to ale zvládajú dobre preto, že majú všetko digitalizované, digitálne sledovanie kontaktov, prepojené databázy, mali pandemické plány z prvého SARSu, rezervné kapacity, takže boli pripravení. To znamená, že nemuseli spraviť rýchle opatrenia, pretože keď sa im niekto nakazil tak do 3-4 hodín mali celú sieť kontaktov a vedeli všetkých potrebných identifikovať a izolovať. My sme na to pripravení neboli. Nemali sme dostatok kapacít ani pandemický plán. Veď ten sa až teraz pripravil. Nemocnice neboli natrénované, neboli tu takzvané „červené zóny“. Teraz to už máme, ale vtedy nie. Ja som veľmi šťastný, že sa to podarilo, pretože keby sa to u nás rozšírilo, tak máme tiež také čísla. Napríklad zoberme si Taliansko známe tým, že má veľa voľných kapacít v nemocniciach a aj tak mali pohromu.

Čím to ale je, že práve Taliansko má tak veľa nakazených aj obetí? Je to prestarnutou populáciou?

Keď sme sa pozerali na faktory, ktoré ovplyvňujú úmrtnosť alebo smrtnosť na toto ochorenie, tak medzi nimi bolo napríklad aj to, že mali iné, pridružené ochorenia ako diabetes, vysoký krvný tlak alebo veľké BMI (body mass index). Keď sa to rozšíri medzi touto skupinou ľudí, tak sú komplikácie aj úmrtnosť výrazne vyššie. U nás bolo strašnou chybou a mrzí ma, že sa to rozšírilo v domovoch sociálnych služieb (DSS), lebo keby sa to tam nerozšírilo, tak máme takmer dokonalé čísla.

Čo hovoríte na urýchlenie uvoľňovania opatrení a zlúčenie dvoch fáz plánu na otvorenie ekonomiky do jednej? Je to z virologického pohľadu správny krok?

My sme naše modely zle komunikovali a spätne sme vyjadrenia opravovali, pretože keď sme to prezentovali pred epidemiologickým tímom, tak oni vedeli, o čom rozprávame, ale potom sme to isté zreprodukovali pred kamerami, kde bolo absolútne iné publikum a nám to aj dlho trvalo, prečo to bolo následne zle interpretované. Preto sa snažíme opraviť to, ako sa dá. Ale k vašej otázke. IZP vždy posúva čísla pánovi Krčmérymu, pani Kalavskej a všetkým epidemiológom a virológom, ktorí sú v skupine expertov, aby rozhodli, čo ďalej. Je však pravda, že ak je R0 pod úrovňou 1 a dodržia sa hygienické štandardy, tak sa prevádzky môžu začať púšťať. Ako vidíme na číslach, tak nejaká mini vlnka nárastu ochorení po prvom uvoľnení opatrení neprišla. V Česku napríklad prišla po Veľkonočných sviatkoch.

Druhá a tretia vlna uvoľňovania opatrení, ktoré sa spojili do jednej, boli veľmi podobné a rozdiely boli len marginálne, preto sa spojili a na základe epi situácie sa rozhodlo urýchliť uvoľňovanie. To čo vieme, že mohlo mať silné dopady a určite navýši celkovú reprodukčnú silu vírusu sú školy a škôlky. Preto sa posunuli. Dobrý príklad je Dánsko, kde vypočítali, že keď otvoria školy a škôlky, tak reprodukčná sila (R0) narastie z 0,6 na 0,9. My sme považovali škôlky a školy, a stále považujeme, za kľúčové. Môžeme otvárať obchody, ale žiaľ, keď sa zamestnanci musia starať o svoje deti, tak sa všetky neotvoria. Verím, že začiatkom júna by sa mali škôlky otvoriť a to už bude dosť dní od týchto opatrení a budeme už vidieť, či nejaká vlna nárastu ochorení nepríde. Zrýchlenie uvoľňovania opatrení je vždy odmenou za to, že dodržiavame prijaté opatrenia. To čoho sa najviac bojíme je to, že jeden infikovaný pacient nám dokáže situáciu vrátiť späť.

Ako to?

Lebo máme takzvaných „superšíriteľov“, ktorí v iných krajinách nakazili desiatky až stovky ľudí. Stále musíme preto vydržať. Môže sa stať, že si povieme, že je všetko fajn, niekto si pôjde niekam sadnúť a takto to vždy vznikne. Superšíriteľ to nespravil cielene. Skoro vždy ani nevedeli, že boli infikovaní. Za väčšie riziko považujem to, že my tu môžeme mať R0 na úrovni 0,6, ale bude záležať na tom, ako na tom budú okolité krajiny, keď sa otvoria hranice. To bude kľúčové. Bude nevyhnutné mať dobudovaný systém, mať náhodné populačné testovanie, aby sme vedeli reagovať, keď by prišla druhá vlna. Nevieme, kedy a či vôbec príde, ale ak príde, tak je dôležité, aby sme vedeli flexibilne reagovať a vedeli odstaviť jeden malý región a nie všetko, pretože druhú vlnu naplno neprežijeme, to si neviem predstaviť.

Takže aj keď je reprodukčná sila (číslo R0) pod 1, nemáme stále vyhraté, aj keď je to tak, že pri úrovni pod jedna tento vírus sa postupne v populácii vytráca?

Presne tak. Aj podľa London School of Hygiene & Tropical Medicine máme tieto dni na Slovensku R0 na úrovni 0,4, teda veľmi nízke, jedno z najnižších v Európe, ale ako som povedal, ak príde niekto, kto sa správa nezodpovedne a je infekčný a vie infikovať ďalších, tak nás to vie vrátiť naspäť – tam kde sme začali začiatkom marca. Keďže my teraz máme povinnú karanténu, tak to znamená, že zo zahraničia sa sem nič nedostane.

Vráťme sa teda k marginalizovaným komunitám, môžu byť tieto stále ešte potenciálnym ložiskom ochorenia aj napriek tým opatreniam?

Tie opatrenia, ktoré zaviedla ešte prvá vláda boli veľmi dobré, pretože prišli rýchlo, ale až súčasná vláda zaviedla, že ak sa niekto vráti zo zahraničia, tak musí byť nahlásený a musí mať karanténu. Väčšina ľudí má výhrady voči tomu, ako karanténa funguje, ale pripravuje sa aplikácia, ktorá proces zlepší a urýchli a inak sa to asi ani robiť nedá. Ľudia musia, žiaľ, vyčkať. Keď sa pozrieme, ako sa nakazila osada v obci Žehra, tak ten pán sa vrátil z Anglicka a tým, že nebola karanténa, nemal príznaky, tak prišiel a nakazil ľudí. To bola vec, ktorá sa nepodchytila, ale do Žehry sa šlo testovať cielene, nakoľko sme mali v osadách OZ Zdravé komunity, ktoré robí terénnu prácu práve v takýchto komunitách. Oni všetkých ľudí, ktorí sa vracali zo zahraničia do týchto rizikových osád zmapovali a potom sa cielene šlo tam, kde ich bolo najviac – z rizikových krajín. Ak by sme Žehru nezachytili na začiatku, ale až o dva týždne neskôr, tak máme pravdepodobne rádovo niekoľko tisíc nakazených.

Štátna karanténa bola terčom veľkej kritiky ľudí a dokonca niektorí zvažujú žalovať štát, nedalo sa to teda riešiť inak, napríklad elektronickými náramkami a sledovaním?

Pripravovaná digitálna aplikácia by nahradila štátnu karanténu domácou, pretože človek by súhlasil s tým, že má telefón, ktorý ho sleduje, či sa nehýbe. Takto to majú napríklad v Singapure. Je to pritom jedna z mála krajín, ktorá zažila druhú vlnu a zažili to presne kvôli tomu, čo hovorí profesor Krčméry, že druhá vlna príde vždy zo zahraničia a Singapur zažil druhú vlnu nákazy práve kvôli robotníkom z Malajzie. Podcenili robotníkov, ktorí k nim cestovali na týždňové smeny a bývali veľmi nahusto v ubytovniach a tam sa to šírilo extrémne rýchlo. Podobne to bolo na lodi Diamond princess. To len ukazuje, že každá krajina má svoju ohrozenú skupinu, ktorá predstavuje riziko. Našťastie sme to u nás identifikovali pomerne skoro, že ide o marginalizované komunity a DSS. Preto sa to teraz testuje.

Zvažoval krízový štáb pri týchto uvoľňovaniach opatrení aj ekonomické faktory alebo platilo to, čo tvrdil premiér, že chránil krízový štáb pred vplyvom podnikateľov a menovite aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka?

Ja nie som osobne súčasťou krízového štábu, ale je pravda, že sme pred uvoľňovaním šli spolu s pani profesorkou Hudečkovou a docentkou Kalavskou na oficiálne konzílium ekonómov, aby sme si vypočuli ich názory. Všetko sme si prešli. Bavili sme sa o tom, aké sú ich priority, ale priznám sa, že vôbec neviem, prečo tam bol nejaký konflikt, pretože oni požadovali racionálne veci. Bola to racionálna debata. Až som bol prekvapený. Niektoré veci, ktoré nám povedali, sme si popravde až tak neuvedomovali, až kým nám to oni nepovedali zo svojho pohľadu. Spolupráca bola dobrá. Môžem ju len pochváliť. Keď si vezmem, čo máme otvorené my a čo iné krajiny, tak až na tie školy a škôlky sme pomerne otvorení. V čom sa líšime pri pohľade na iné krajiny je to, že Česi majú napríklad otvorené fitnescentrá.

Áno, dokonca už bez povinných rúšok…

To je pre mňa veľkým prekvapením. Existujú viaceré štúdie, že keď sa cvičí v uzavretom priestore, tak sa to ľahšie šíri do okolia, takže tomu, že ich otvorili medzi prvými prevádzkami (napr. skôr ako kaderníctva) plne nerozumiem. Sú v tomto pomerne unikátni v rámci EÚ.

Ako to vidíte s gastro prevádzkami, je tam priveľké nebezpečenstvo šírenia nákazy, preto stále také obmedzenia aj pri uvoľnení opatrení?

Dôvodom, prečo sú zatvorené vnútorné priestory, je najmä vzduchotechnika. Sú na to štúdie, ako sa to vie v takýchto priestoroch rozšíriť, pretože v reštaurácii človek musí mať vždy rúško dole. To znamená, že základný ochranný prostriedok tam nie je. Práve preto sú vnútorné priestory rizikové. Keď sa ale pozrieme, kedy sa otvárajú priestory prevádzok, tak to má väčšina krajín posunuté úplne na koniec uvoľňovania opatrení, spolu s fitnescentrami na rozdiel od Čechov (smiech).

Ako teda ďalej postupovať pri otváraní ekonomiky?

Najväčší problém je, že žiadna krajina nevie, čo je najlepšia praktika a teraz len skúšajú s istou úrovňou odvahy a opatrnosti. Uvidíme, kto to mal nastavené najlepšie. My na to stále ideme tak, aby sme do maximálnej miery zabezpečili bezpečnosť občanov a balansovali to s ekonomickou stránkou. Na dennej báze preto pozeráme iné krajiny, čo a prečo otvárajú a za akých podmienok. Neexistuje však jeden najlepší štandard. Máme napríklad už teraz umožnené taxi služby, zatiaľ čo Česi stále nie.

Dochádza medzi krajinami k výmene informácií pri uvoľňovaní opatrení? Radia sa štáty medzi sebou o tom, čo funguje a čo nie ?

Áno, ministerstvá zahraničných vecí pravidelne posielajú dokument, v ktorom sú najlepšie praktiky všetkých krajín a potom krajiny si aj posielajú prezentácie medzi sebou, čo a ako fungovalo alebo nefungovalo.

Budú sa dať v blízkej budúcnosti otvoriť hranice s niektorými krajinami ako napríklad Rakúsko, Česko, Slovensko? Mohli by sme vzájomne otvoriť hranice, ak by R0 išlo dole u všetkých podobne?

My, Česko a Rakúsko máme pomerne dobrú situáciu, ale nie je to iba o nás. Ak Viedeň začne lietať do Londýna, tak tým, že otvoríme hranice s Rakúskom, prenesene otvoríme aj hranice s Britániou. Vezmime si, že v Rusku sú tieto dni denne 10-tisíce prípadov. Sú teda krajiny, ktoré len teraz zažívajú nárast prípadov a to je to. Toto je veľmi zložitá téma na ministrov zahraničných vecí a vnútra, ale je to riziko, ktoré vnímame. Ak otvoríme hranice s jednou krajinou, ktorá má zase otvorené hranice s inými, tak prakticky otvoríme všetkým.

Musíme sa teda pripraviť na to, že s týmto koronavírusom sa budeme musieť naučiť žiť?

Ak som dobre počúval pána profesora Krčméryho, tak viaceré firmy už majú spravenú vakcínu a už aj v 2. fáze testovania, otestovali sa už aj nejaké lieky, ktoré sú potenciálne efektívne. Uvidíme, čo príde skôr. Za IZP si netrúfam komentovať, ako sa to ďalej bude vyvíjať. Cieľom je, aby sme sa čo najskôr vrátili do normálneho “fungovania”, čo bude bez liekov či vakcíny náročné. Testovanie, digitalizácia sledovania kontaktov či medzinárodná spolupráca ohľadom opatrení nám môžu dať dostatočnú flexibilitu na to, aby sme sa mohli aj my čoskoro vrátiť do normálu.

Čo si myslíte o tom, že niektorí ľudia už teraz odmietajú vakcínu, aj keď je len v štádiu vývoja?

Ako krajina sme v takej zvláštnej pozícii, pretože ako krajine sa nám to darí potláčať extrémne dobre a ľudia nezažili to, čo v Taliansku, Španielsku, alebo v USA, kde ľudia zomierali po stovkách denne. Preto možno necítia takú potrebu sa chrániť. Neviem to inak vysvetliť. Ak by vakcína bola podmienkou toho, že človek môže cestovať hore-dole bez povinnej karantény, tak verím, že by sa to zmenilo.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...