Sucho je už trvalý stav. Štát začne mať problémy so zabezpečovaním vody, varuje uznávaný klimatológ

Ilustračný obrázok (Zdroj: pixabay.com)

ROZHOVOR Celá spoločnosť, všetci ľudia sa budú musieť adaptovať na meniacu sa klímu. Sucho začínajú pociťovať rastliny, dreviny a organizmy závislé od vody v pôde. Sú nízke prietoky riek, nízka hladina podzemnej vody aj slabá výdatnosť prameňov a štát začne mať postupne problémy so zabezpečovaním vody. Varuje uznávaný slovenský klimatológ Milan Lapin v rozhovore pre Denník S.

Ako sa na Slovensku vyvíja tento rok z pohľadu klimatológa?

Z pohľadu klimatológa sa tento rok vyvíja negatívne, pretože sme mali relatívne teplú zimu. Bolo málo snehu, predovšetkým v menšej nadmorskej výške. Na jar teda neprišlo k topeniu snehu a pôda sa nedostatočne zavlažila, takže po oteplení a tým, že od polovice marca až do teraz sme mali málo zrážok, prišlo sucho. Hlavná príčina bola v tom, že v zime bolo málo snehu a jarné topenie snehu nezavlažilo dostatočne pôdu pred začiatkom vegetačného obdobia.

Čo je to teda vlastne sucho a čo ho spôsobuje?

Existuje niekoľko definícií. Taká základná je fyziologické sucho. To znamená, keď je v pôde nedostatok vody pre normálny rast rastlín a organizmov, ktoré sú od vlhkosti v pôde závislé. Hydrologické sucho je také, pri ktorom sú veľmi nízke prietoky v riekach, nízka hladina podzemnej vody a malá výdatnosť prameňov, teda ak sú tieto hodnoty pod intervalom normálu. Potom máme aj takzvané meteorologické alebo klimatologické sucho, čiže ak dáme do vzťahu zrážky, potenciálny a skutočný výpar, tak môžeme zadefinovať takzvané meteorologické alebo klimatologické sucho. To znamená, že je príliš málo zrážok na potenciálny výpar. Potom ešte môže byť sucho socio-ekonomické a v tom prípade má štát problémy so zabezpečovaním vody pre obyvateľstvo, priemysel, dopravu, energetiku a tak ďalej.

Príčiny sucha sú zrejmé. Buď je nedostatok zrážok, alebo je zlé rozloženie zrážok počas roka alebo viacerých rokov. Alebo je príliš veľký výpar. Vtedy dôjde k tomu, že je málo vody v pôde alebo v hydrologickom cykle a vznikajú tieto typy sucha.

Klimatológ Milan Lapin pri alpských ľadovcoch (Zdroj: M.Lapin/FB)

Ktorým z týchto typov sucha trpíme najviac v našom regióne?

Určite je už fyziologické sucho a začínajú ho pociťovať rastliny, dreviny a organizmy závislé od vody v pôde. Už je aj hydrologické sucho, lebo sú nízke prietoky riek, nízka hladina podzemnej vody aj slabá výdatnosť prameňov. Samozrejme je aj meteorologické aj klimatologické sucho a o chvíľu nastúpi po určitom čase aj socio-ekonomické sucho a štát začne mať postupne problémy so zabezpečovaním vody.

Zdá sa to ako katastrofický scenár, čím je to spôsobené?

Ako som už uviedol je to nedostatok zrážok, príliš veľký výpar a zlé rozloženie zrážok za dlhé obdobie. Teraz sme pri tej tretej možnosti, čiže dlhodobo máme vysokú teplotu vzduchu, prejavuje sa globálne otepľovanie. Aj u nás je teplejšie približne o 2°C ako dlhodobý priemer pred 50 rokmi. V niektorých mesiacoch je to viac alebo menej. Zrážky nepribúdajú. Skôr sa dá povedať, že v niektorých mesiacoch ich je málo a keďže je vysoká teplota vzduchu, tak máme aj veľký výpar a tým sa vlaha z pôdy rýchlo stráca.

Je to teda taký cyklus, ktorý je narušený klimatickými zmenami a globálnym otepľovaním?

Musíme rozlišovať klimatické zmeny, ktoré sú prirodzené, tie tu boli odjakživa, ale teraz zažívame klimatickú zmenu, teda tú zmenu, ktorú spôsobil človek tým, že emituje do atmosféry skleníkové plyny a zosilňuje skleníkový efekt atmosféry, čoho dôsledkom je globálne otepľovanie. Takže, áno, hlavnou príčinou je globálne otepľovanie a vplyv človeka na klímu a klimatickú zmenu.

V súvislosti so suchom zaznievajú dokonca vážne varovania pre dezertifikáciou krajín v Stredomorí, ale aj v centrálnej a východnej Európe. Je to so suchom také akútne?

Dezertifikácia nie je celkom doslova prechod k púšti, ale vysušovanie kontinentov, ktoré prebieha, pretože sa kontinenty otepľujú viac ako oceány. V atmosfére je nedostatok vodnej pary na to, aby vznikli výdatnejšie zrážky a okrem toho vplyvom globálneho otepľovania sa posúvajú aj cirkulačné systémy. To znamená, že zrážkové pásma, ktoré zasahovali aj našu oblasť a prípadne aj Stredomorie sa posúvajú smerom na sever a u nás sa častejšie vyskytuje suché obdobie bez zrážok a navyše aj obdobia s vysokou teplotou, čiže vlny horúčav. Počas týchto období je obrovský výpar, aj tie zvyšky vody, čo sú v pôde sa vyparia a tým dochádza k tomu, že nielen okolie Stredomoria, ale už aj stredná a juhovýchodná Európa sa vysušujú. To znamená, že sucho tu má stúpajúcu tendenciu.

Mení sa teda podnebie na Slovensku? Máme čakať, že tu budeme mať stredomorské podmienky v priebehu pár dekád?

Z jednej zimy a jednej jari nemôžeme hovoriť o meniacom sa podnebí…

Nebolo takýchto rokov už ale viac po sebe?

Zmeny podnebia vidíme za predchádzajúcich 30-50 rokov. Za uplynulé pol storočie sa u nás na Slovensku oteplilo o 2°C. To znamená, že klíma sa zmenila tak, že teplotné podmienky, ktoré sme mali pred 50 rokmi v okolí Komárna dnes už máme v okolí Žiliny. Posunula sa klíma na sever a do väčšej nadmorskej výšky, 2°C to je približne 300 metrový výškový posun.

Takže je to pomerne významné oteplenie?

Samozrejme, a toto otepľovanie, ktoré je v súčasnosti približne 0,3°C za 10 rokov sa ešte trochu zrýchli podľa scenárov klimatickej zmeny ešte do konca tohto storočia. Môžeme tak očakávať, že koncom tohto storočia, teda v roku 2100 bude v porovnaní so súčasnosťou o 2-4°C teplejšie ako v širšej súčasnosti, pričom 4°C to je taký rozdiel ako normálne medzi Komárnom a Popradom.

Nielen poľnohospodári sa začínajú sťažovať na sucho. Už je to niekoľko rokov, čo sa tieto suchá objavujú. Ako dlho bude toto obdobie trvať?

Je to vlastne už trvalý stav. V podstate sme mali v poslednom období len rok 2010, keď bolo veľa zrážok a bolo veľmi vlhko. Inak vo všetkých ostatných rokoch bolo nejaké obdobie sucha. Niekedy kratšie, niekedy dlhšie, ale v rokoch 2015 až 2020 máme aj dlhotrvajúce sucho. To znamená, že trvá viac ako jeden mesiac. Tieto dlhotrvajúce epizódy sucha znamenajú závažný problém samozrejme pre poľnohospodárov, ale aj pre hydrologický cyklus aj pri zabezpečovaní vody pre obyvateľstvo.

Je to len prechodné alebo je zmena skutočne trvalá?

Určite to nie je iba prechodný cyklus, pretože scenáre klimatickej zmeny nám hovoria, že otepľovať sa bude aj naďalej. Je to preto, že stále emitujeme do atmosféry skleníkové plyny, čiže klimatická zmena pokračuje a bude pokračovať určite ďalej aj do konca tohto storočia. Oxid uhličitý, ktorý sme vypustili do atmosféry tam totiž zotrvá najmenej 100 rokov. To znamená, že minimálne do konca tohto storočia bude klimatická zmena pokračovať. Závisí len od toho, akou rýchlosťou. Ak budeme emitovať skleníkové plyny do atmosféry tak ako doteraz, čiže stále viac a viac, tak bude otepľovanie väčšie. Ak ľudstvo prijme opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov, tak otepľovanie bude pomalšie, ale v žiadnom prípade nemôže dôjsť k tomu, že sa začne klíma ochladzovať. Na tomto mieste musím ale spomenúť zrejmý fakt, ktorý laici niekedy nechápu. Naša klíma v strednej Európe je premenlivá. To znamená, že sa striedajú teplejšie a chladnejšie mesiace a teplejšie a chladnejšie roky, ale dôležitý je trend. Keď zoberieme trend za 30 rokov, tak je rastúci a medzi tým sa môžu vyskytnúť aj chladnejšie mesiace a roky.

Ale trend je taký, že sa stále otepľuje…

Stále sa otepľuje. Lineárny trend je taký, že sa stále otepľuje, ale z mesiaca na mesiac môže dôjsť aj k poklesu, teda prechodne sa môže aj ochladiť.

Budeme sa musieť prispôsobiť tomu, že vody bude jednoducho menej?

Celá spoločnosť, všetci ľudia sa budú musieť adaptovať na meniacu sa klímu. Táto adaptácia prebieha už napríklad tým, že máme v autách skoro všetci klimatizáciu. V časoch, keď som ja bol mladý, tak klimatizácia v autách vôbec nebola a prežili sme to. Rovnako nebola v bytoch a úradoch a dalo sa to vydržať, pretože oteplenia alebo vlny horúčav boli krátke a prežili sme ich bez problémov. Teraz už všetky moderné budovy majú klimatizáciu. Okrem toho sa musíme adaptovať aj tak, aby sme sa vyrovnali so suchom. Potrebujeme teda zavlažovacie systémy, ale musíme sa vyrovnať aj s prípadnými povodňami, pretože nielen sucho je problém klimatickej zmeny. Rizikom sú aj intenzívne lejaky a čím je vyššia teplota vzduchu, tým sú lejaky intenzívnejšie, čiže aj protipovodňová ochrana sa bude musieť riešiť. Ďalej poľnohospodárstvo a nové plodiny, nová agrotechnika a okrem toho sa musí riešiť aj zdravotníctvo a prípadne aj odvetvia, kde ide o introdukciu nových patogénov a chorôb. Otepľovaním klímy k nám prichádzajú nové organizmy z juhu. Máme tu nové kliešte, nové choroby, nové organizmy a aj tento sektor sa musí adaptovať, aby nedošlo k závažným problémom, či už v zdraví obyvateľstva alebo hospodárskych zvierat, prípadne aj k poškodeniu krajiny.

Už ste spomenuli pokles podzemnej vody. Na to sa sťažujú už aj ľudia, že im vysychajú studne. Máme sa báť toho, že nebude dosť vody?

Toto je problém hydrologického sucha. Keď je nedostatok vody v pôde a nízke prietoky riek, tak klesá aj hladina podzemnej vody, a preto klesá aj hladina vody v studniach aj výdatnosť vodných prameňov. To je dôsledok celého systému kolobehu vody a vodnej bilancie, že nám klesá hladina podzemnej vody. Môžeme sa na to pozerať aj tak, že do roku 1980 zo zrážok, ktoré spadli na území Slovenska 65 % sa vyparilo a 35 % odtieklo riekami preč. Teraz sa vyparí 70 % a 30 % odtečie, pričom sa táto bilancia stále zhoršuje. Čím menej vody sa dostane do odtoku, tak tým menej vody aj vsiakne do podzemných vôd a tým menej je vody aj pre pramene.

Čo môžeme robiť proti tomuto trendu?

Môžem sa adaptovať, ako som už spomenul. Urobiť také opatrenia, aby boli škody čo najmenšie. Druhá vec je, že zmenu klímy môžeme spomaliť. Znižovať emisiu skleníkových plynov do atmosféry a robiť také opatrenia, aby klimatická zmena nebola taká rýchla, čiže aby sa globálne neotepľovalo tak rýchlo. Kým adaptačné opatrenia môže robiť každý sám individuálne, bez ohľadu na zvyšok sveta, tak spomalenie klimatickej zmeny musí robiť celý svet koordinovane. Na tom sa musia podieľať všetci. Nemôže to robiť jeden štát, pretože klimatický systém Zeme je prepojený a emisia skleníkových plynov, nech vznikne kdekoľvek na svete, tak ovplyvňuje klímu na celej Zemi. Emisia v Číne alebo južnej Afrike ovplyvňuje tak isto aj nás. Táto koordinácia musí byť pod patronátom OSN alebo inými medzinárodnými dohodami sa musí redukovať celosvetová emisia skleníkových plynov do atmosféry. Prijať sa musia také opatrenia, aby klimatická zmena postupovala pomalšie a nie tak rýchlo ako teraz.

Počas koronavírusu sa spomalila priemyselná výroba aj cestovanie a emisia skleníkových plynov sa znížila. Pomôže to spomaliť klimatickú zmenu?

K tomu len toľko, že redukcia emisie skleníkových plynov možno dosiahla teraz na celom svete 5-10 percent. Za celý rok 2020 možno dosiahne 20 %, ale skôr nie. Aj keby dosiahla 20 %, tak to takmer ani nespozorujeme na tom, ako sa klimatická zmena spomalí, pretože skleníkové plyny majú veľmi dlhé zotrvanie v atmosfére. Keď sa zvýši množstvo CO2 v atmosfére o 2,5 ppm (častíc na milión) za rok alebo 2,2 ppm, tak to je úplne jedno. To je malé zníženie. Toto obmedzovanie emisií by malo byť aspoň na 50 % a nie o 20 % a nie jeden rok, ale aspoň 10 rokov. Vtedy by sme to zaregistrovali. Keď bude jeden rok recesia ekonomiky o 20 %, tak to vôbec nespoznáme na spomalení klimatickej zmeny.

Takže je to len taká kvapka v mori?

To je nič, je to veľmi málo. Toto je dlhodobý proces. Ľudstvo mení klímu dlhodobo emisiou skleníkových plynov. To nie je niečo náhle.

Keď hovoríte, že to nie je náhle, tak nemali sme na to byť dávno pripravení? Kedy dôjde k spolupráci, ktorá to skutočne začne riešiť na globálnej úrovni?

Svetový klimatický program vznikol v roku 1979, keď sa na to začalo vážne upozorňovať. Na druhej svetovej klimatickej konferencii v Ženeve som v roku 1990 bol, v roku 1992 bol prijatý rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene v Rio de Janeiru a odvtedy sa o tom diskutuje. Už bolo 25 svetových konferencií OSN o klimatickej zmene, ale tie kľúčové štáty, ktoré emitujú skleníkové plyny do atmosféry sa doteraz na tých konferenciách jednoznačne nedohodli, ako celosvetovo, koordinovane postupovať v redukcii emisií skleníkových plynov. Takže nedá sa povedať, že je to otázka posledného roka. Táto diskusia o tom, ako spomaliť klimatickú zmenu už trvá 30 rokov.

Nie je už teraz neskoro? Ako sa hovorí 5 minút po 12?

Už je neskoro. Vieme, že je neskoro, ale vždy keď sa urobia opatrenia tento rok, tak je to lepšie, ako keď sa urobia na budúci rok. Každý rok, o ktorý sa urobia opatrenia skôr je prospešný.

Prof. RNDr. Milan Lapin CSc. je významný slovenský klimatológ pracujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. V rokoch 1971-1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave a od roku 1996 pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

— Tomáš Pilz

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...