Deklarácia o našej zahraničnej politike? Ak by nám ju nadiktovali, nevyzeralo by to inak

Zľava: Boris Kollár, Zuzana Čaputová a Igor Matovič pri podpise deklarácie (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Slovensko cez víkend definovalo tvár svojej zahraničnej politiky. Naši najvyšší činitelia však rezignovali na akúkoľvek mieru vlastného vkladu a zmohli sa len na reprodukciu starých a neodškriepiteľných „právd“. Napísať, že sme sa dostali na úroveň Grónska, ktoré takmer žiadnu zahraničnú politiku nemá a odovzdalo ju silnejšiemu suverénovi, by nebolo ďaleko od pravdy.

Cez víkend naši traja najvyšší ústavní činitelia podpísali deklaráciu o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič a predseda Národnej rady Boris Kollár sa v nej zaviazali k tomu, že… jednoducho k tomu, čo sme žiaľ všetci čakali.

Okrem kľúčových výhrad, ku ktorým sa ešte dostaneme, žiada sa napísať, že finálny text pôsobí sčasti oportunisticky. Bezhraničnú lásku k EÚ v ňom totiž prejavuje aj šéf Sme rodina, ktorého veľkou kamarátkou na medzinárodnom poli je Marine Le Penová, ktorá Francúzom sľubovala referendum o vystúpení z tohto spolku.

„USA dávno nie sú svetovým mierotvorcom, rozvrátili Líbyu, Irak, Sýriu. Na ich troskách vznikol Islamský štát a státisíce ľudí zbytočne zomreli. Vznikla migrantská kríza a páni v Bruseli sa len prizerali a diskutovali dva roky o tom, čo s tým robiť. USA sú dnes chaos svetovej politiky,“ povedal zase premiér Igor Matovič, aby sa o pár mesiacov mohol nekriticky prihlásiť k armádnej aliancii, kde majú práve Spojené štáty kľúčový vplyv.

Sčasti je aj klamlivý, nakoľko členstvo v NATO bolo podľa jeho znenia slobodnou vôľou, no história si pamätá, že referendum o slovenskej účasti v tomto vojenskom pakte bolo zmarené politickými špičkami aj napriek tomu, že občianskym aktivistom sa svojho času v priebehu mesiaca podarilo vyzbierať 200-tisíc podpisov.

A sčasti je aj výslovne rizikový, nakoľko jediným konkrétnym záväzkom v ňom je prísľub rapídne zvýšiť zbrojenie na úroveň dvoch percent nášho HDP. A to všetko v časoch, kedy je predo dvermi hospodárska kríza, počas ktorej by sme si vedeli predstaviť XY vhodnejších rozpočtových priorít.

Časy sa zmenili

Najväčšou vadou deklarácie je však ten fakt, že vychádza zo starých a veľmi obmedzených vzorcov myslenia. Či už ide o výsledok tlaku lobistov vo vláde alebo obyčajnú zotrvačnosť v uvažovaní, bezvýhradná a celoplošná transatlantická orientácia je na prospech jedine tým, ktorí tieto floskuly do našich štátnych dokumentov vtláčajú.

Samozrejme, upnúť sa s rovnakým zanietením na niektoré autokratické režimy na východe môže priniesť neporovnateľne viac škody, no je nutné si uvedomiť, že poznáme až štyri svetové strany a že naša zahraničná politika by mala v prvom rade reflektovať naše záujmy a hodnoty a nie upokojovať väčších spojencov.

Domysleli sme to?

Majú byť jediným garantom našej bezpečnosti práve tie krajiny ako USA, Británia či Francúzsko, ktoré svojou nešťastnou zahraničnou politikou viacnásobne porušili medzinárodné právo a podpísali sa pod destabilizáciu celých regiónov, o čom nepochybujú už ani ich vlastní predstavitelia?

Máme pri spoločenských a ľudskoprávnych otázkach na dennej báze hlásiť príslušnosť k bloku, ktorý k nám pretláča gender ideológiu a kde justičné systémy donedávna nepredstaviteľným spôsobom posväcujú vyhadzovanie ľudí z práce za legitímny názor?

Nie je Slovensko z titulu svojej geografickej polohy a historických skúseností odsúdené na to mať vznešenú úlohu mediátora v medzinárodných vzťahoch a byť mostom medzi znepriatelenými veľmocami?

Mohlo by nám pochopenie toho, že civilizačné ťažisko sa podľa mnohých dostupných ukazovateľov presúva inam, pomôcť napríklad v nadväzovaní nových obchodných partnerstiev a investičných príležitostí v rozvojových krajinách?

Slovensko má na viac

Tieto a mnohé ďalšie otázky si pri formovaní zahraničnopolitických cieľov naši najvyšší činitelia zrejme nekládli a zbavili sa zodpovednosti za tvorbu vlastnej unikátnej politiky, ktorou by sme sa prezentovali pred zvyškom sveta ako suverénny štát. Štát, v ktorom sa vedia rodiť nadčasové idey a nielen kopírovať myšlienky.

Je pravda, že Slovensko množstvo objektívnych faktorov limituje, no to neznamená, že sa musíme robiť ešte menšími a nepodstatnejšími, než v skutočnosti sme.

— Tomáš Dugovič

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

2

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK SLOVENSKO


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník Slovensko. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK SLOVENSKO — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Karikatúry Denníka N sú  dezinformácie

Karikatúry Denníka N sú dezinformácie

KOMENTÁR Najznámejší slovenský karikaturista Shooty včera zverejnil kresbu, ktorá je reakciou na udalosti v USA. Vyobrazil v nej prezidenta Trumpa ako tučnú Godzillu, ktorá ničí mesto s Bibliou v ruke - isteže, lebo presne o toto v Spojených..